Svet Potulky v NP Bruce Peninsula, Kanada
“Tak a môžeme vyraziť”, povedali sme si jedno pekné nedeľné popoludnie na konci augusta, ked sa nám konečne podarilo napratať všetky veci do auta. Po dlhom premýšľaní, kam sa vybrať, padla voľba na mestečko Tobermory v blizkosti Národného parku Bruce Peninsula.
Na tomto mieste by sa pravdepodobne hodila malá lekcia zemepisu. V Kanade žijeme už viac ako päť rokov, momentálne v meste London, ktoré sa nachádza na juhu provincie Ontario, asi 150 km od Toronta. Južné Ontario je na juhovýchode ohraničené pobrežím Erijského jazera a jazera Ontario, na severozápade ho obmývajú vody Hurónskeho jazera, druhého najväčsieho z veľkých severoamerických jazier. A práve tam teraz smerujeme.
Hurónske jazero je rozlohou o čosi menšie ako Česká republika, ak do toho započítame aj plochu zálivu Georgian Bay, ktorý sa čas od času nazýva šiestym veľkým severoamerickým jazerom. Polostrov Bruce Peninsula je tenučký pásik zeme, široký len asi 15 km. Oddeľuje Hurónske jazero od zálivu Georgian Bay. Ako sami uvidíte, je to miesto, ktoré podobne ako Slovensko ponúka veľa prírodných krás na veľmi malej ploche.
Do Tobermory, akéhosi centra polostrova Bruce Peninsula, prichádzame ráno okolo desiatej a zastavujeme sa v miestnom informačnom stredisku pre turistov. Čaká nás dôležitá úloha, musíme si nájsť ubytovanie, keďže sme si dopredu žiadne nezabezpečili. Ochotná pani vytočí zopár telefónnych čísiel a napokon nás posiela na miesto nazývané Buckley’s Cottages, kde vraj majú niečo voľné. Po zhruba 5 minútach jazdy vystupujeme a prenajímame si chatku s peknou kuchynkou a výhľadom na Hurónske jazero.
Vsetko sme povybaľovali, najedli sa a čaká nás prvá úloha, zohnať nejakú turistickú mapu. Na naše veľké prekvapenie ju nikde nemajú a tak sa napokon musíme uspokojiť s niečím, čo vzdialene pripomína mapky v socialistických turistických sprievodcoch, až na to, že tie boli farebné a tieto sú len čiernobiele. Chodník, po ktorom sa budeme väčšinu času pohybovať, kopíruje pobrežie a hovoríme si, že snáď nezablúdime.
Prvá tura: Tobermory-Dunks Point-Dunks Bay a spat
Pokojná hladina jazera, slnkom zaliate nebo a trúbenie lode nás vítajú, keď ráno kráčame na našu prvú túru. Na začiatok dňa si dávame kávu a ideme hľadať chodník. Nedarí sa nám a tak nás musí nasmerovať ochotná staršia tetuška z miestnej pošty. Značenie v obývanej oblasti nebolo ktovieako dobré, akonáhle sa ponoríme do lesa, sú značky doslova na každom strome. Pohybujeme sa po hlavnom chodníku, nazývanom Bruce Trial, ktorý kopíruje celé východné pobrežie polostrova Bruce Peninsula. Asi po piatich minútach prekračujeme hranicu národného parku, platíme symbolické vstupné a ponárame sa hlbšie do lesa. Značkovanie v lese je výborné, zvislý, asi 20 cm dlhý biely pásik vidieť dosť často. Po ďalších asi dvadsiatich minútach prichádzame na rázcestie s chodníkom ku Dunks Point. Ten je pre zmenu vyznačený bledomodrými pásikmi. Chodník vedie lesom a hoci sa ide viac-menej po rovine, treba dávať pozor na šmykľavé skaly. Po zhruba pol hodine šliapania prechádzame malým kamenným morom a po krátkom úseku v lese prichádzame na pobrežie, na miesto nazývané Dunks Point. Výhľad je prekrásny, v diaľke vidíme zopár ostrovov, za nami je zelená húština lesa a pred nami krištáľovo čistá voda zálivu Georgian Bay. Chodník nás vedie po kamenistom pobreží a po pár sto metroch sa ponorí do lesa. Mali by sme sa vrátiť na to isté rázcestie, odkiaľ sme vyšli a naozaj. Po ďalších asi 40 minútach sme tam. Opäť pokračujeme po hlavnom chodníku, mne sa na šmykľavých skalách podarí spadnúť, ale našťastie okrem škrabancov na ruke a na chrbte sa nič horšie nestalo. Cesta lesom uz začína byť jednotvárna, ale čoskoro prichádzame na nádhernú piesočnatú pláž Dunks Bay, ktorá je cieľom našej dnesnej cesty. Väčšina tejto pláže je v súkromných rukách, len asi 100 metrov široký pás je vyhradený pre verejnosť. Nikto sa nekúpe, my sa pokocháme pohľadom a vraciame sa tou istou cestou do Tobermory.
Druhá túra: Cypress Lake-Storm Haven-Cave Point a späť
Našu druhú túru začíname pri jazere Cypress Lake, ktoré je vzdialené od Tobermory asi pol hodiny jazdy autom smerom na juh. Túry s východiskom pri jazere Cypress Lake sa považujú za najkrajšie v celom národnom parku, o čom sa čoskoro presvedčíme na vlastné oči. Je ráno, niečo po deviatej, na parkovisku stoja okrem nášho auta len dve ďalšie, tak si hovoríme, že tu asi nebude veľa ľudí. O dôvod viac na ostražitosť, keďže sa ideme pohybovať v teréne, kde sa vyskytujú medvede. Počasie nám žičí, včerajší večerný dážď ochladil vzduch a tak je asi 20 ?C a bezoblačná obloha. Príjemný chodník z parkoviska vedie cez les, okolo malého jazierka Horse Lake a po 15 minútach nás privádza na kamenisté pobrežie zálivu Georgian Bay. Tu sa vydávame smerom na juh. Značky sú nakreslené na skalách a občas sa nájde aj tyčová značka. Obdivujeme prekrásne skalnaté útesy a kdesi v diaľke vidíme cieľ dnešnej cesty, útes Cave Point. Po desiatich minútach pochodu po kamenistom pobreží chodník prudko stúpa do lesa a ďalej pokračuje lesom, tesne pri okraji útesov. Chodník je poriadne skalnatý a pripomína chodníky v Tatrách, jediny rozdiel je v tom, že ideme stále viac-menej po rovine. Cesta lesom je zaujímavá, je tu veľké množstvo skalných útvarov, osamelých skál, či puklín. Jedna poriadne hlboká križuje chodník a musíme ju preskociť. Každú chvíľu natrafíme na vyhliadkový bod, kde sa chodník priblíži k úplnému okraju útesov, odkiaľ môžeme obdivovať pobrežie zálivu Georgian Bay. Asi po hodine pochodu prichádzame k táborisku Storm Haven, kde zároveň stretávame prvých ľudí na trase dnešnej túry. Je tu malá chatka a na lanách medzi dvomi stromami upevnené vrece, v ktorom sa skladujú potraviny. Vrece visí asi 10 metrov nad zemou, mimo dosahu prípadných medvedích návštevníkov. Strmé drevené schody vedú na prekrásnu kamenistú pláž, ktorú ešte v priebehu ďalších túr navštívime. Pokračujeme ďalej smerom na juh, les redne a chodník je ešte skalnatejší než predtým. Asi o hodinu a pol stojíme na vrchole útesu Cave Point, cieli nášho dnešného putovania. Po chvíli oddychu sa otáčame a čaká nás trojhodinový návrat tou istou cestou k autu.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Tretia túra: Cypress Lake-Halfway Rock Point-Groto-Loon Lake a späť
Prebudili sme sa do ďalšieho slnečného rána, dávame si kávu, štartujeme auto a po polhodine opäť vystupujeme na parkovisku pri jazere Cypress Lake. Tou istou cestou, čo deň predtým sa dostávame na pobrežie zálivu Georgian Bay, lenže tentoraz naše kroky vedú na sever. Len desať minút pochodu nás delí od najkrajšieho miesta, ktoré sme počas nášho putovania videli. Tým miestom je Halfway Rock Point. Je to skalný utes, kde sú skaly naukladané na sebe v dobre viditeľných vrstvách. Tesne pri pobreží sú veľké kamenné platne a voda je až neuveriteľne čistá. Dookola niet živej duše, človek by tu s tou nádherou za chrbtom ostal aj celý deň a počúval hučanie vĺn. O 15 minút sme sa dostali na ďalšie krásne miesto - Groto. Je to malý záliv s podvodnými jaskyňami, ktoré sú rajom potápačov, zaujímavými skalnými útvarmi a malou skalnatou plážou. Okoliu dominuje veľké skalné okno, ktoré sa žiaľ nedá dobre vyfotiť. Divoký chodník nás neomylne vedie smerom na sever, o chvíľu sme na obrovskej kamennej pláni. Po pravej ruke je záliv Georgian Bay, po ľavej malé jazierko-Marr Lake. Chodník pokračuje ďalej riedkym lesom, občas odbočí k okraju útesu a asi po hodine sa ponára hlbšie do lesa ku jazeru Loon Lake. Tu sa otáčame a vraciame sa naspäť. Ku autu ideme bočným chodníkom okolo jazierka Marr Lake, trvá nám to asi 20 minut.
Štvrtá túra: Okolo jazera Cypress Lake-Groto
Dnes máme na pláne oddychovejšiu túru okolo jazera Cypress Lake. Jazero je o čosi väčšie ako Štrbské pleso. Obísť ho celé trvá asi 2.5 hodiny a chodník vedie veľmi pekným lesom. Východný breh je divokejší, miestami je to skôr prales ako les. Západný sa používa na kempovanie, sú tu dve piesočnaté pláže a táborí tu dosť ľudí. Začal sa predĺžený víkend a návštevníkov je všade okolo viac než dosť. Cestou sa nám podarí vidieť niekoľko hadov nazývaných garter snake, jeden z nich nám pózuje aj na fotografii. Tieto hady nie sú jedovaté, a hoci sa v biológii veľmi nevyznám, povedal by som, že majú niečo spoločné s našimi užovkami. Asi tú žltú farbu. Jazero Cypress Lake sme obišli, ale nechce sa nám ešte ísť domov a tak sa vyberáme najesť sa na pláž pri Groto. Všade vidíme veľa ľudí, niekoľko odvážlivcov sa dokonca aj kúpe. Kúsok od pobrežia kotví loď s potápačmi. Cestou do Tobermory sa zastavíme v indonézskej reštaurácii a vychutnávame východoázijské jedlá uprostred kanadskej divociny.
Piata a šiesta túra: Halfway Dump-Storm Haven, Halfway Dump-2 hodiny smerom na juh
Východiskovým bodom pre posledné dve túry bude Halfway Dump. Táto lúka, ktorá sa používa ako parkovisko, je vzdialená od Tobermory asi hodinu jazdy autom smerom na juh. Po odbočení z hlavnej cesty treba pokračovať takmer 10 km po lesnej ceste so spevneným povrchom, kde sa ťažko dá ísť rýchlejšie než 30 km/h.
Na parkovisko prichádzame o pol desiatej ráno, platíme poplatok za parkovanie a vyrážame na cestu. Lesná cesta, ktorú v zime používajú jazdci na snežných skútroch, nás po štvrťhodine privedie na pobrežie zálivu Georgian Bay, kde je prekrásna kamenná pláž. Vydávame sa smerom na sever a zhruba po hodine pochodu prichádzame na útes Cave Point, ktorý sme už navštívili počas druhej túry. Pokračujeme ďalej k táborisku Storm Haven, kde sme už takisto boli a po strmých schodoch schádzame na dlhú kamennú pláž. Tam strávime skoro dve hodiny. Tou istou cestou sa vraciame k autu a tešíme sa na ďalší deň.
Posledná túra
Našu poslednú túru začínam na tom istom mieste, čo predošlú. Vyberáme sa smerom na juh. Chodník je skalnatý, avšak vedie stále lesom, miesta, kde sa dá pozrieť z útesov, sú asi len tri. Les sa časom stáva poriadne divokým, všade je plno osamelých skál, cestou míňame jaskyňu, kde by pri troche predstavivosti mohli zimovať medvede. Je sparno a vyzerá to tak, že chodník pôjde stále cez les a tak sa po dvoch hodinách pochodu rozhodujeme pre návrat. Cestou sa zastavíme poleňošiť si na pláži pri Halfway Dump a ľutujeme, že so sebou nemáme plavky. Zjeme, čo sme si doniesli a vraciame sa do Tobermory.
Národný park Bruce Peninsula je miestom, ktoré sa oplatí vidieť. Pobrežie zálivu Georgian Bay spolu s priľahlými ostrovmi, ktoré tvoria Národný park Fathom Five, je najzachovalejším vodným ekosystémom na americkom kontinente. Oba parky sú zaradené do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO. Možnosti na turistiku sú výborné, chodníky sú dobre vyznačené, asi jediným nedostatkom je fakt, že nie je možné kúpiť mapu, na akú sme my slovenskí turisti zvyknutí. Čo mňa osobne veľmi zaujalo, je fakt, že na území parku sa nedá kúpiť ani fľaša vody, o jedle ani nehovoriac. Človek si musí všetko doniesť sám. Zaujímavé sú aj záchody, ktoré sú suché a namiesto vody sa po vykonaní potreby vhadzuje do diery lopatka pilín, ktoré majú uľahčiť biodegradáciu.
Pobrežie zálivu Georgian Bay je veľmi atraktívne, hlavne pre nás suchozemcov. Možnosť na výhľady zo skalnatých útesov vysokých aj 80 metrov sa človeku nenaskytne každý deň. Voda v jazere je taká čistý, že človek sa má chuť z nej napiť.
Aj keď sa počas túr nevystupuje na žiadne vrcholy, nemožno povedať, že túry sú ľahké. Chodník si ide tu hore, tam dolu a terén občas vzdialene pripomína hrebeň Malej Fatry medzi Suchým, Bielymi Skalami a Malým Kriváňom. Veľký pozor treba dávať najmä počas vyššej vlhkosti vzduchu, lebo skaly sú vlhké a sám som si mal možnosť vyskúšať, ako sa na nich šmýka.
Ak vaše srdce bije pre turistiku a prírodu a ocitnete sa v južnom Ontáriu, potom Národný park Bruce Peninsula je miestom, ktoré by ste rozhodne nemali obísť.
