Často sa ma pri odchode na túru pýta žena, kam idem a odpovedám, že neviem. Znie to možno nelogicky, ale prax to často potvrdzuje, tak ako aj v tomto prípade. Na dosť nelogický plán túry sa pridal môj parťák Ctibor. Vo vlaku do Trenčína som plán prerobil a na samotnej túre sme ho napokon ešte zmenili.

Trasa

Temeš, rázcestie – Temeš – Temešské sedlo – Temešská skala – Temešské sedlo – Malá Magura – Nad Veľkou lúkou – Magura – kríž Kanianka – Polianky – Baby – Polianky – Boškovie laz – Panská hora – Dlžín – Kostolná Ves – Nitrianske Rudno

Cestou vo vlaku som si uvedomil, že som ešte nebol na Temešskej skale a roky ubehli odvtedy, ako som šiel z Bojníc do Čičmian po červenej. Ctibor s radosťou privítal zmenu trasy, lebo sa mu tiež moc nechcelo ísť hore-dolu celý deň rovnakú trasu.

Autobus nás krátko po deviatej vysadil na zástavke Temeš-rázcestie a nás čakala nezáživná asfaltka hore do Temeša. Na začiatku obce je za potokom prameň, ale vedie k nemu rozpadnutý mostík. a tak sme to radšej neskúšali. Ctibor si zašiel do obchodu doplniť zásoby tekutín a ja som zatiaľ obdivoval malý kostolík a v jednom dvore vystavené staré poľnohospodárske náradie. Ešte som si skrátil nohavice, vybral legionárku a nasadil slnečné okuliare, lebo bolo jasné, že deň bude hodne slnečný. Na konci obce je kultúrny dom a na ňom pamätná tabuľa padlým v prvej svetovej vojne, v SNP, pri prechode frontu. Padlo tu ďaleko viac rumunských vojakov, než sovietskych.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Hneď za obcou sa ukázala na obzore Temešská skala. Dobehol k nám kokršpaniel a začal nás oblizovať. Keď sme hľadali majiteľa, začali prichádzať ovce a napokon aj bača. Dali sme sa do reči a sťažoval si, že niekto milého psa zbil palicou. Veľkú ranu na chrbte mu ošetruje repíkom. Ovečiek mal do štyridsať a vraj už sám nestíha, lebo do druhej v noci spracúva mlieko. Vraj ich ide predať a nechá si tak pätnásť a len dve na mlieko. Rozlúčili sme sa a každý šiel po svojom.

Temešská skala

Prišli sme na pekne pokosenú lúku a na nej stojí veľký senník so škridlicovou strechou. Určite by sa tu dobre vyspali štyria turisti. Vošli sme do lesa a čakalo nás preliezanie popadaných stromov a celkom výživné stúpanie. Na jednom zo stromov sme objavili podobného anjela, ako na stúpaní na Strážov. Len tento nemal hrdzavé krídla. V Temešskom sedle sme si normálne oddýchli, že máme za sebou stúpanie. Zahli sme doľava a po skalách sme vyšli na vrcholovú plošinku. Odmenou nám bol prekrásny výhľad na Nitrické vrchy, Tribeč, Vtáčnik, Maguru, Malú Fatru s Kľakom a rovinu okolo vodnej nádrže Nitrianske Rudno. Okolo nás poletovali dva krásne exempláre jasoňa červenookého. Prišlo k nám cinkanie na ruksaku turistky totálne poobliekanej. Zvonček proti medveďom, oblečenie proti kliešťom. Trošku sme podebatili, pofotili naozaj fotogenickú panorámu a zostúpili do Temešského sedla. PR Temešská skala vyhlásili na rozlohe 57,93 ha v roku 1986.

Malá Magura a Magura

Z lesa nad nami znel krásny spev a postupne sa vynáralo šesť dievčat a dvaja chlapci. Vraj folklórny-spevácky súbor na túre. Celkom fajn spestrenie túry a okrem nich sme za celý deň stretli len jedného, slušného cyklistu a mamu s dvomi synmi. Stúpanie už nebolo také prudké a navyše sme sa dosť často mohli kochať krásnymi výhľadmi. Predsa som sa len potešil, keď sme zastali pri TIM Malá Magura a na základe časových údajov a cestovného poriadku, som navrhol Ctiborovi neskončiť v Liešťanoch, ale dôjsť po červenej až do Bojníc.

Blížil sa obed. a tak sme sa dohodli, že sa naobedujeme na Magure. Ja som tam očakával prístrešok, ale buď zmizol, alebo som si to zle pamätal. Cesta po hrebeni bola pohodová. Pri TIM Nad Veľkou lúkou je malé ohnisko, ale nemá zmysel tu zostávať, lebo TIM Magura ponúka iný komfort. Je tu vrcholová skrinka, ohnisko, lavičky a na lúke veľký drevený kríž. Dali sme si sušiť tričká, vyzuli sa a začali vyprázdňovať naše ruksaky. Keď sme ako tak zregenerovali a ja som žiadny prístrešok neobjavil ani v okolí, začali sme zostupovať. Prišli sme k tabuľke na strome – WC. Doľava šla nejaká cestička, ale nič som na jej konci nevidel. Tak neviem, či je to vyznačená odbočka k prameňu potoka Sielnica, alebo len nejaký žart.

Hlboký vrch a Baby (Vojtková)

Krátko pred TIM Polianky na Hlbokom vrchu sa nám z lúky ukázali prenádherné výhľady na pohorie Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik, Malú Fatru. Dnešná túra bola naozaj bohatá na výhľady. Žltá značka nás vysokou trávou doviedla do lesa a my sme z nej odbočili doprava hore k triangulačnej tyči a kameňu na kopci Baby. Výhľad skoro žiaden, zato zopár zaujímavých stromov. Jeden vlniaci sa ako kobra, druhý odporujúci zemskej príťažlivosti, keď dutý kmeň v pravom uhle drží veľký strom.

Horná polianka a Boškovie laz

Vrátili sme sa na červenú značku a pokračovali na Boškovie laz. Cestou sme narazili na drevený kríž postavený v roku 2011 s erbom obce Kanianka, vrcholovou skrinkou a pekným sedením z upravených klátov stromov okolo ohniska. Vedľa stoja v objatí dva stromy a vytvárajú okno či rám na portrétové fotografie turistiek. Pokračovali sme ďalej a opäť sa nám otvorili pekné výhľady. a to sme videli priamo pod sebou vodnú nádrž Nitrianske Rudno.

Prišli sme na Boškovie laz. Je tu ohnisko, kryté sedenie, hojdačka, vrcholová skrinka. Sadli sme si na keksíkovú pauzu a opäť menili cieľ túry. V Bojniciach sme obaja boli, ale v Nitrianskom Rudne ešte nie, a tak bolo rozhodnuté. Po modrej sme začali zostupovať dolu veľmi nepríjemnou cestičkou. Drobné kamene, eróziou vymletý chodník, popadané lístie. Chvíľami som ľutoval, že paličky zostali doma a veľmi som si oddýchol pri TIM Panská hora, odkiaľ sme pokračovali normálnou lesnou cestou do obce Dlžín. Miestami síce bola vyložená tvárnicami, ale voda si s nimi hravo poradila.

Vyšli sme na lúky a Rokoš a jeho okolie boli pred nami ani na tácke. V Dlžíne nás privítala rozpálená asfaltka a vidina putovania po cestnej komunikácii až do Nitrianskeho Rudna. Skrátili sme si toto utrpenie cestičkou poza obec cez lúky, no napokon sme museli na cestu a cez Kostolnú Ves sme sa dostali na hrádzu priehrady. Z druhej strany revali decibely z kempu a nám bolo jasné, že sa veru kúpať nepôjdeme. Ešte nepotrebujeme ohluchnúť. Zašli sme si radšej na kofolu a zmrzlinu na námestí. Bonusom boli pravé krčmové reči, rozoberajúce záležitosti od vysvetľovania vzniku druhej svetovej vojny po neviditeľný bombardér. Všetko úmerné poldecákom borovičky a pollitrom piva. Keď sa dvihol šofér autobusu, nasledovali sme ho, aby nás odviezol do Trenčína na vlak.

Zhodnotenie

Nie až tak dlhá túra v celkom pekelnej horúčave sa nám páčila a ešte sa sem, do Liešťan, vrátime.