Trasa

Blatnica – Gaderská dolina – Blatnický hrad – Čertova brána – Dedošová – Drobkov – Kráľova studňa, prameň – salaš Smrekovica – Kráľova studňa, prameň – Krížna – Rybovské sedlo – Východné Prašnické sedlo – Hajabačka – Vyšná Revúca

Rušný začiatok a prekvapenie na hrade

Z autobusu vyskakujem na konečnej v dedine Blatnica na okraji Bralnej Fatry. Je pracovný deň, počasie zamračené, ale zatiaľ neprší. Z dvojice známych dolín si vyberám dlhšiu - Gaderskú, ktorou ma bude prakticky celý deň viesť žltá značka. Prechádzam popod drevenú vyrezávanú bránu a zakrátko míňam chatovú osadu na opačnej strane potoka aj odbočku modrej do Konského dolu. Panuje tu čulý ruch, autá, cyklisti i korčuliari, sezóna sa rozbieha. Dorážam k odbočke na Blatnický hrad, na ktorom som bol v roku 2007. Zaujíma ma, čo sa zmenilo, takže si zachádzku k nemu nemôžem nechať ujsť.

Mierne stúpam traverzovým chodníčkom vo svahu až na úzky hrebeň oddeľujúci dolinu od Turčianskej kotliny. Zakrátko prichádzam k areálu hradu a zostávam milo šokovaný. Je to doslova iný svet oproti mojim spomienkam. Nálety sú odstránené a veľká časť múrov je zakonzervovaná. Dominantou je vysoká kruhová veža. Prístupného tu však zatiaľ veľa nie je a pred odchodom sa ešte z vyhliadky kochám pohľadom do hĺbky doliny a na zalesnený masív Tlstej naproti. Vraciam sa na asfalt a všímam si ďalšiu odbočku do Vápennej doliny a k jaskyni Mažarná. Neomylne pokračujem popri potoku, nad hlavou mi preblikne bralo Pekárovej až sa prepracujem k tzv. Mlynčekovu. Pekné oddychové miestečko s množstvom malých vodných mlynčekov a náučnou tabuľkou.

Príťažlivé úžiny Selenca a Dedošovej

Putujem zalesnenou dolinou a vychutnávam si občasné pekné zakutia na potoku. Sem-tam sa mraky pretrhnú a ukáže sa modrá obloha so Slnkom, čo ma pozitívne prekvapuje. Postupne popri horárni prichádzam na rázcestie, kde sa dolina vetví na neprístupný Selenec a značenú Dedošovú. Fotím párik cyklistov a na lavičke chrúmem pečivo. Keďže dolina sa zúžila, okolie pôsobí zaujímavejšie. Po chvíli sa vyberám v ústrety Čertovej bráne, kam vedie značená odbočka.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

V šere lesa cupkám tajomnou úzkou dolinkou s bralami na oboch stranách. Dostávam sa ku krásnemu výtvoru prírody - miestu, kde sa skalné steny približujú k sebe len na pár metrov a tvoria perfektnú skalnú Čertovu bránu. Fotím a užívam si pokoj magického miesta. Zo Selenca odrazu prifrčí cyklista a vraví, že tam stretol medvediu rodinku. Následne fujazdí preč. Obloha sa mračí a padajú prvé ťažké kvapky. Atmosféra je akási napätá, čo ak si chlpáči spravia prechádzku k bráne? Nehodlám na to čakať a poberám sa späť. Za okamih stretám troch protiidúcich turistov. Tak predsa tu nie som jediný pešiak, upokojujem sa.

Dážď ustáva, keď odkrajujem prvé metre z Dedošovej. Za zákrutou na opačnom brehu potoka si všímam chatu s dymiacim komínom. Dolina sa zúžila a skalné bralá sú raz na jednej, raz na druhej strane. Asfalt vystriedala šotolina a prostredie pôsobí tajuplne. Obľubujem takéto scenérie, vykrúcam hlavu všetkými smermi a naplno si vychutnávam každý krok. Začína sa mi tu páčiť čoraz viac a čudujem sa, že som tu doteraz nebol. Bralá sú stále vyššie a šum potoka výraznejší. Lenže odrazu dostávam menšiu facku.

Úseky rozdielne ako deň a noc

Stromy rednú, dolina sa rozširuje a stojím v nemom úžase. Svahy na oboch stranách sú odlesnené a mám pocit, akoby som sa preniesol do Nízkych Tatier. Holina zasahuje až po hrebeň, za ktorým je Necpalská dolina. Nemám slov, takúto spúšť som tu fakt nečakal. Naťahujem krok, aby som tadiaľto prešiel čo najrýchlejšie. Míňam odstavené LKT-čka a ukrývam sa do tieňa pred nemilosrdným Slnkom, ktoré opäť vyšlo spoza mrakov. Za zákrutou registrujem horáreň Škap, za ktorou dolina opäť našťastie nadobúda užší charakter. V jednom mieste si za potokom všímam jaskyňu, ktorá je priechodná lebo má dva otvory. Prichádzam k odbočke do Vrátnej doliny a zdravím cyklistu, ktorý je jediným človekom, ktorého v hornej časti Gaderskej doliny stretávam.

Ťapkám ďalej a neustále sa nadchýnam prostredím, kde sa medzi bralami tiesni iba cesta a potok tečúci v kaskádach. Hustý les a rozsiahle porasty deväťsilov okolo vody vytvárajú prítmie. Mení sa to až pri horárni Drobkov, kde odbočuje značka na Ostredok. Dolinka sa tu trošku otvára a stráca charakter tiesňavy. Potôčik na lúke vytvára meandre a tečie pomalším tempom. Blížim sa na úplný koniec Dedošovej (Gaderskej) doliny a už teraz mi je jasné, že prívlastok - jedna z najkrajších na Slovensku, jej právom patrí. V lokalite Veterné študujem tabuľky a do nosa mi udiera silná vôňa akýchsi bledomodrých kvietkov. Oddychujem na zastrešenej verande chaty a vychutnávam si tajuplnú atmosféru v odľahlých končinách hôr. Obloha sa zaťahuje a spúšťa sa dážď, čo ešte prispieva k celkovému magickému dojmu.

Do kráľovho kraja za výhľadmi

Kým potiaľto som len nebadane stúpal dolinou, teraz ma na krátkom úseku na plošinu Kráľovej studne čaká asi 400 výškových metrov. Keď za mostíkom začínam odkrajovať prvé metre, prestáva pršať. Chodníčkom v hustom lese pomaly stúpam okrajom žľabu. Ide to ťažko, ale keď sa po pár serpentínach dostávam do krásneho bukového lesa, nálada sa mi zlepšuje. Stromy majú ešte len malé čerstvo vyrašené lístky a v podraste začínajú dominovať voňajúce lány medvedieho cesnaku. Keď navyše opäť svieti slniečko, len otváram ústa z toľkej krásy. Prechádzam cez pásmo smrečiny a pozvoľna dosahujem hornú hranicu lesa, kde stromčeky rednú. Začína fúkať nepríjemný studený vietor a otvárajú sa prvé výhľady na hlavný hrebeň s Ostredkom a Frčkovom. Mňa však zaujme pohľad do hlbín Gaderskej doliny, nad ktorou sa týči množstvo ostrých skalných vrcholkov. Horizont uzatvára Krivánska Fatra. Všetko dopĺňa hra svetla a tieňov na svahoch doliny a z celej scenérie chvíľu neviem odtrhnúť zrak. Po krátkom čase dorážam k tabuľkám pod dominantnou Kráľovou skalou (1377 m).

Nízka trávička je posiata kobercom malých žltých kvietkov. Štverám sa na vápencovo-dolomitové bralo poskytujúce nádherné rozhľady po okolitej krajine. Skladám batoh a usádzam sa, aby som si mohol naplno vychutnať všetko, čo miesto ponúka. Výhľad na hrebeň medzi Ostredkom a Krížnou je vskutku veľkolepý. Strmé lavinózne svahy spadajúce do doliny, kombinované so zachovalými lesmi, pôsobia naozaj malebne. Trávička tam hore má ešte jemný bledožltý nádych, čo dokazuje, že leto sa do výšok dostáva len pomaly. Pekné sú aj rovinatejšie lúky samotnej Kráľovej studne. Zaujímavá je Ťavia skala odtrhnutá od krasovej plošiny. Akurát bralný svet medzi Blatnickou a Gaderskou dolinou trochu prekrývajú stromy. Oblaky na oblohe sa pozvoľna rozpadajú a nízke podvečerné slnko dodáva celej horskej krajine šmrnc. Čerešničkou je parádny zubatý tieň Kráľovej skaly, premietajúci sa na lúku podo mnou.

Keď som si dôkladne vychutnal pokoj a samotu, zliezam dole a mierim k prameňu, zachytenému do válovov, ktorý dal celej oblasti meno. Napĺňam fľaše a robím posledné fotky so Slnkom, ktoré zalieza za mraky na západnom horizonte. Obloha nado mnou taktiež tmavne a je jasné, že zlatá hodinka sa dnes konať nebude. Neprekáža, lebo počasie cez deň bolo aj tak krajšie, než hlásili v predpovedi, a chvíľky na skale boli dokonalým zadosťučinením.

Mierne stúpam na krasovú plošinu pod vrchom Smrekov a pozorujem známy hotel Kráľova studňa, kde som raz dávno spal. Na horizonte vykúkajú Kremnické vrchy. Na okraji lesa nazerám do koliby, ktorá tiež slúži na nocľah. Vnútri sú sparťanské podmienky, ale poriadok. Kráčam dole lúkou k salašu Smrekovica, situovanému v malebnom prostredí. Pri dverách je oznam o zákaze nocľahu v letnom období, kedy ho využívajú pastieri. Dnes tu však ešte nikto nie je, takže vchádzam dnu. Som rád, že budem spať na mäkkej posteli a postupne z batoha vybaľujem všetky prkotinky. Po večeri ešte vykúkam von do tmy a potom vliezam do spacáka.

Ranné nasávanie horského ticha

Síce sa ráno nemám kam náhliť, no predsa vstávam skoro. Vonku však panuje hmlová temnota, a tak sa opäť zipsujem do spacáka. Druhý pokus dávam po takmer hodine, keď svieti slnko. Po raňajkách a pozametaní podlahy sa ešte prechádzam v okolí salaša. Siluetám kopcov na severe dominuje masív Lysca. Kráčam hore lúkou ku kolibe, pri ktorej nečakane objavujem partizánsky bunker. Spočiatku to vyzerá na pekný slnečný deň, keďže silný vietor ženie po modrej oblohe pár oblačných chuchvalcov. Lenže pri písaní "provokačných" SMS-iek nebo akosi tmavne, čo neveští nič dobré. Asi štvrťhodinku sedím na lavičke a plnými dúškami si vychutnávam do špiku kostí zachádzajúce ticho a výhľady na krásnu okolitú krajinu. Škoda len, že jej chýba slnko. Na chvíľku sa ešte zastavujem pri symbolickom cintoríne obetí Veľkej Fatry a následne doťapkám opäť na rázcestie značiek pri prameni.

Dážď, hmla aj výhľady na holiach

Zdravím dvojicu turistov mieriacich tiež na Krížnu. Začínam pozvoľné stúpanie hôľnym hrebeňom na najvyšší bod celej túry a zároveň si všímam, ako sa z Gaderskej doliny valí mohutná dažďová stena. Urýchlene vyberám nepremokavú bundu a za okamih dopadajú prvé kvapky. Dážď dnes nemal byť, ale predpoveď sa musela zrejme zmeniť. Prehánka nie je príliš dlhá ani výdatná a nepríjemný je hlavne vietor na otvorenom priestranstve. Následne prichádza druhá sprcha, pred ktorou stíham cvaknúť iba hrebeň smerom na Frčkov. Práve v tomto úseku som sa tešil na ďaleké výhľady, lenže ako naschvál sa vnáram do hustej hmly, v ktorej dorážam na vrchol Krížnej (1574 m) "ozdobený" vojenskými objektmi. Pri tabuľkách stretám dvojicu, ktorá so mnou išla od Kráľovej studne. Našťastie som tu mal v minulosti viackrát krásne počasie, a tak ma terajšia hmla príliš nemrzí. Občas síce preblikne modrá obloha, ale čakať v chladnom vetre na zázrak nemám chuť a poberám sa ďalej.

Keďže v okolí Krížnej mám prejdené všetky značené chodníky okrem jedného, voľba zostupu je jasná - smer Východné Prašnické sedlo. Pri schádzaní na rázcestie pod vrcholom stretám ešte dvoch turistov. Tu z výrazného hrebeňa odbáčam doľava pričom sa stále držím červenej Cesty hrdinov SNP. Klesám trávnatým svahom a pretrhávajúca sa hmla mi výrazne zlepšuje náladu. Konečne sa môžem pokochať horami na rozhraní Veľkej Fatry a Nízkych Tatier. Pekne vidieť hrebeň, smerujúci na zalesnenú Majerovu skalu, a za ňou Starohorské vrchy. V pozadí rozoznávam masív Prašivej a Salatína v Nízkych Tatrách. Podo mnou sa pekne vynímajú trávnaté partie Rybovského sedla s drevenou plošinkou, kde býva v lete salaš. Príjemne na mňa pôsobí aj okolie, keďže chodníček lemujú lány hnedastých vyschnutých čučoriedkových kríčkov a viacero solitérnych smriečkov. O pár minút opieram batoh o rázcestník v sedle.

Balím vyschnutú nepremokavú bundu, oddychujem a krátko debatujem s párom dôchodcov. Popri tom sa kochám parádnym pohľadom na strmé východné svahy veľkofatranského hrebeňa spadajúce do Suchej doliny. Hore sa ešte roztápa pár posledných snehových fľakov. Zaujme ma ešte hrebeň Ostrého brda s bralami a za ním vykúkajúci Čierny kameň. Čas nezadržateľne tiká a opäť preto vyrážam na cestu. Stále si vykračujem hôľnym hrebeňom s výhľadmi a jediná vec, čo ma škrie, je absentujúce slniečko, ktoré by krajine dodalo lesk. Čím viac sa vzďaľujem od sedla, tým veľkolepejšie pôsobí hrebeň nad ním so stavbami na Krížnej. Všímam si aj Rybovský kotol, ktorý sa v minulosti nešťastne preslávil jednou z najtragickejších lavín u nás. Ako sa blížim k hradbe lesa, oskar víťazí, čo mi však v poraste bude na nič, no potvrdzuje to platnosť zákona schválnosti.

Hojdačka na hrebeni a koniec v dlhočiznej dedine

Z lesa sa vykľuje krásna bučina s pokrútenými exemplármi, ktoré majú ešte stále drobné lístočky, keďže je len začiatok leta. Za okamih sa však ocitám na malej lúčke a míňam ruiny koliby pod Repišťom, ktoré sú provizórne upravené na núdzový úkryt. Dnes naposledy odtiaľto vidím veľkofatranský hrebeň. Definitívne sa vnáram do bukového lesa presvetleného slnkom a začínam hrebeňovú hojdačku. Chodník sa kľukatí pomedzi stromy a najprv pozvoľna, neskôr pomerne strmo klesá až do Prašnického sedla s cyklotabuľkami. Nijako sa neflákam a ihneď sa púšťam zas do kopca, kde sa pri chodníku objavuje pár krasových skaliek. Na prekvapenie, stretám ďalšiu dvojicu protiidúcich turistov a strácam draho nadobudnuté výškové metre. V rýchlom slede nasleduje ďalší výstup na Veterný vrch, z ktorého prudko padám až do vytúženého Východného Prašnického sedla.

Okrem kríža a rázcestníka tu nie je nič k videniu, a tak opúšťam hrebeň. Vyberám si žltú značku, smerujúcu na sever do Liptovských Revúc. Klesám lesom a po chvíli sa napájam na šotolinovú zvážnicu. V jednej zo zákrut som mal ambíciu zájsť k vodopádu v Zadkoch, ale je vyššie na potoku a predierať k nemu sa mi akosi nechce. Pokračujem cestou až dorážam k horárni s podivným názvom Hajabačka. Odtiaľto ma čaká len približne polhodinka do civilizácie. Zrýchleným krokom si vykračujem Suchou dolinou a postupne sa po ľavej ruke objavujú lúky a prvé domy. Oproti v diaľke sa dvíha pyramída Rakytova, no uličkami sa preplietam na autobusovú zastávku. V jednej zo záhrad ma ešte zaujal roj včiel usadený na strome, ktorý zrejme niekomu ušiel. Čochvíľa prichádza autobus a túra je definitívne na konci.

Záver

Veľká Fatra patrí k mojim najobľúbenejším horám, no predsa v nej mám ešte niekoľko bielych miest. A práve Gaderská dolina bola asi najvýraznejšou neznámou. Na internete som sa stretol s názormi typu: "Táto dolina je príliš dlhá a neláka ma", či "Ak pôjdem Gaderskú, tak jedine na bicykli" a pod. Ja však takýmito predsudkami netrpím a len som čakal na vhodný čas. Výber neistého prehánkového počasia sa nakoniec ukázal ako dobrá voľba. Neprekážali mi ani dĺžka doliny, ani počiatočný asfalt. Naopak som si celý prechod nesmierne užíval a vychutnával pokoj a odľahlosť hôr.

Početné skalné bralá a čerešničky ako Blatnický hrad a Čertova brána vo mne len umocnili myšlienku, že si dolinu niekedy v budúcnosti opäť rád prejdem. Kráľova skala aj studňa u mňa len potvrdili pozitívne dojmy z minulosti. Hmlisté počasie na Krížnej ma síce trochu sklamalo, ale výhľadov som si tam užil vo všetkých ročných obdobiach, takže až tak tragicky to neberiem. K hrebeňu za Rybovským sedlom napíšem len toľko, že neoslnil, ale rád som vyskúšal zasa niečo nové. Celkovo bola túra pestrá z hľadiska prostredia aj počasia a oba dni som naozaj využil naplno.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek