Krásny slnečný deň s teplotami pod bodom mrazu, tak znela predpoveď na stredu 28.11. Nič viac sme si nemohli želať a tak keď nás autobus vyložil pri motoreste motorestu Havran na št.ceste Senica-Holíč, modrá obloha nám bola sprievodcom na tejto príjemnej túre. Asfaltkou sa spúšťame do obce Častkov, pretneme ju na šírku a opúšťame zelenú značku. Asfaltkou vľavo stúpame cez hájik a neskôr cez polia na kopec Havran (542 m). Asfaltka nás privedie do osady Blažkovci.

Vpravo pri ceste sú voliery plné bažantov a prepelíc, vykŕmených asi na vianočný trh. Kúsok ďalej je vľavo obchodík s trochu podivným pánom vedúcim. Ceny v jeho obchode či bufete sú asi najnižšie na Slovensku a ešte nikdy od nás neprijal „tringelt“. Tentokrát sa u neho nezastavujeme, ale pokračujeme po ceste až na poľnú cestu tak, že vrch Havran máme po pravej ruke. Asi po 400 metroch sa točíme v pravom uhle na poľnú cestu doprava a pred nami sa otvára dolina Chvojnice. Lúkou sa spúšťame dolu k lesu až k riečke Chvojnice. Tromi skokmi ju prekonávame a vystupujeme na cestu pri osade Noštákovci a Vlčkovci. Vľavo je opustená budova kravína a my začíname stúpať lúkou okolo Vlčkovcov priamo hore lúčnou cestou smerom k bývalej horárni Trampka.

Na slniečku je celkom teplo, ale keď sa dostaneme do tieňa, mrzne mi pot na šatke. Kopec nám dáva trošku zabrať, ale po zamrznutej tráve sa ide dobre. Len čo sa vynoríme nad kopec, zjaví sa pred nami stádo asi 25 kusov danielov, ktorí sa pokojne popásajú. Rýchlo robím fotku, ale to nás už zavetrili a stádo mizne do lesíka. Už len miernym stúpaním prichádzame okolo lesa k bývalej horárni Trampka. Dnes tu už stojí iba drevená búda so záhradným krbom a starý senník. Rýchlo sa presúvame na lúku, kde svieti slnko. Rovno okolo lesa po pravej strane vychádzame na lúku, cez ktorú prechádza poľná cesta. Po nej sa púšťame vpravo a klesáme do viditeľného sedla v lese. Krmelec, posed a stará kopa sena je dobrý orientačný bod, kde sa napájame na žltú značku vedúcu z obce Chvojnica. Tu si robíme prvú zastávku a dopĺňame kalórie aj tekutiny. Kúsok klobásy a čaj so slivovičkou je teraz to pravé občerstvenie. Slniečko nám suší prepotené bundy. Značku v tomto sedielku treba dobre odpozorovať, pretože je veľmi zle viditeľná. Vedie cestou vľavo pred posedom a drží sa takmer vrstevnice. Lesná cesta sa vinie svahom a potom sa stáča a klesá lesom, až vychádza na pevnú hradskú. Po nej vedie asi dvesto metrov a opúšťa ju cestou vpravo dolu k usadlosti Karlíček, ktorú minie po ľavej ruke. Značka prechádza cez potok a začína stúpať lúkou a lesom na Koválovské lúky.

Chystám si foťák, pretože viem, že tu sa v zime spájajú stáda danielov do obrovských skupín, neraz vyše 100 členných. A nemýlim sa. Len čo sa dostaneme na okraj lesa, vidíme asi tridsaťčlenné stádo. Ako vychádzame z lesa, stádo sa pomaly presúva preč od nás a spoza lesíka sa k nemu pripojuje druhá, ešte početnejšia skupina. Stojíme s ďalekohľadom pri očiach a obdivujeme zdatných „lopatiakov“. Stádo sa spúšťa do Rakovej doliny a mizne nám z očí. Stúpame ľahkým terénom Koválovskými lúkami okolo starého senníka až k hranici lesa. Prekrižujeme lesnú asfaltku a lesnou cestou prichádzame na križovatku turistických ciest nad Zbojníckymi studničkami. Znovu prekrižujeme lesnú asfaltku a po zelenej značke klesáme lesnou cestou cez Hrubý Rink k bývalej poľovníckej chate Fráterka. Cesta je rozšliapaná lesnou zverou a zamrznutá a nám sa na nej vyvracajú nohy, ako keby sme išli po makadane. Pri chate Fráterka prechádzame na modrú značku a s ňou na lesnú asfaltku. Po nej kráčame do rekreakčného strediska Zlatnícka dolina. Naším cieľom je prekrásna koliba a my si konečne dávame dobré pivko či dve. Odtiaľto je to už len asi 6 km do Skalice, ale my využívame ponuku kamaráta, ktorý sa tam práve vyskytol a ten nás tam odváža.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek