Nástup

Budík som si nastavil na 3.15 h, no voľajako som ho nepočul. Zaspal som a zobudil som sa o piatej. Nepotešilo ma to, pretože cesta do Mŕvych hôr (Totes Gebirge) trvá zhruba 4 hodiny, čiže asi toľko ako cesta do Tatier.

O 9.45 h som zastal na parkovisku na konci údolia nad Hinterstoderom (724 m). Zaplatil som celodenné parkovanie, čo ma vyšlo 4,- € ako vlani, a vyrazil som hore cestičkou. Keď štrková cesta skončila pri akejsi hati, uvedomil som si, že som vyrazil zle. Mám hodinový sklz a som ďaleko od značky. Výlet sa nezačal dobre.

Salzasteig

Aby som nestrácal výšku, pustil som sa lesom. Prešiel som lúčku a po nevýraznej cestičke som prišiel na značku. Stúpa veľmi mierne až po Poppenalm, kde je domček, pri ktorom sa pasú kravy. Ďalšie stúpanie je strmšie. V dolnej časti je asi 5 metrov istiaceho lana, avšak ďalej je ho cez 100 metrov. Chodník je starý, ale lano je nové, hrubé. Nových je aj niekoľko kolíkov. Chodník je pomerne vzdušný, hoci náročnosť je iba A až A/B. Ferratový set tu nepotrebujete.

Po úvodnom výšvihu sa stúpa hranou nad hlbokou dolinkou. Vidno stade roklinu, ktorou sa ide vyššie. V rokline sú vodopády, lenže je sucho, takže vody v nich veľa nie je. Na jar musia byť parádne.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Almkogel

Nad roklinou sa chodník narovnáva a vedie do sedla Salzasteigjoch (1733 m). V sedle sú smerovníky ukazujúce na sever a na juh, no je tam aj neznačený chodník mieriaci na východ. Podľa mapy by mal ísť krajom kosodreviny nad skalnými zrázmi. A tak aj bolo. Chodník je parádne udržiavaný a na miestach, na ktorých vedie cez kosodrevinu, je prerezaný. Stratil som ho až na lúčke neďaleko vrcholu Gamssteinu, avšak za pomoci mapy v smartfóne som chodník opäť našiel.

Na Almkogeli (2116 m) som si oddýchol. Vo vzduchu bolo veľa prachu, preto bola zlá dohľadnosť. Pekne bolo vidno iba Spitzmauer s Prielmi na severe a na východe Warschenek. Zdá sa, že by sa tam dalo po hrebeni prejsť.

Skalné okno

Po oddychu som zbehol do údolia. Sú tu močaristé lúky s páperníkmi, na ktorých sa pasú kravy. Minul som chatu Leisthütte a prišiel som k Schwarzensee. Na druhej strane jazera je skalné okno, ktoré som si pred dvomi rokmi pozrel. Na chodníku som stretol niekoľko turistov, medzi nimi jeden pár z Čiech.

Vracal som sa v podstate rovnakou trasou. Akurát som vynechal výstup na Almkogel a blúdenie v závere údolia nad Hinterstoderom. Keďže sa mi povážlivo míňala sladká žbrnda, v rokline som si ju zriedil vodou z potoka. Mala by byť čistá.

Až počas zostupu, keď som hľadel dole, som si uvedomil, aký je Salzasteig vzdušný. Poctivo som sa pridŕžal všetkých istiacich lán a našľapoval som tak, aby som sa nešmykol. Čosi po 19-tej som sa vrátil na parkovisko a išiel som preč.

Záver

Je zrejmé, že všetky rakúske zaistené trasy neprejdem. Je ich priveľa a na náročnejšie už nemám. Mohol by som však prejsť všetky zaistené cesty postavené do roku 2020 aspoň v niektorých obľúbených pohoriach, ako sú Mŕtve hory (Totes Gebirge). Aj keď momentálne ma lákajú skôr rôzne neznačené či polo-značené chodníky ako via ferraty.