Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Pohľad na Trenčianske Teplice z Bielej skaly
Pohľad na Trenčianske Teplice z Bielej skaly Zatvoriť

Túra Grófovec a Klepáč nad Trenčianskymi Teplicami

Roky rokúce trávim časť letnej dovolenky v zahraničných horách. Minulý rok to kvôli pandémii nešlo a hoci som tento rok mohol vycestovať, nespravil som to, lebo som využil ochotu manželky stráviť so mnou dva týždne chodením po Strážovských vrchoch. Prvý týždeň sme strávili vďaka môjmu novému zamestnávateľovi v rekreačnom a školiacom stredisku nad priehradou Trenčianske Teplice. Ochota manželky bola limitovaná jej boľavými a ofačovanými kolenami, no aj tak sa mi podarilo vystúpiť na 10 z 11 plánovaných kopcov v okolí.

Vzdialenosť
20 km
Prevýšenie
+1189 m stúpanie, -1192 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
leto – 26.07.2021
Pohoria
Strážovské vrchy (kúpeľný lesopark Trenčianske Teplice)
Trasa
Voda
Heinrichov prameň
Nocľah
Trenčianske Teplice
Doprava
Trenčianska Teplá (vlak, bus) - Trenčianske Teplice (vlak, bus, parkovisko na Baračke)
SHOCart mapy
» č.1075 Strážovské vrchy, Tren (1:50.000)

1. deň

Trenčianske Teplice, Baračka – vyhliadka Biela skala – Altán – Pod Grófovcom – Grófovec – Pod Grófovcom – Kaplnka – Baračka

Na rozdiel od minulosti sme na oba rekreačné pobyty nastupovali až v pondelok. Keďže sa dalo ubytovať už po 10,- hodine, mohli sme hneď v pondelok po obede vyraziť na prvú, zoznamovaciu túru lesoparkom nad kúpeľným mestečkom. Od hotela sme zišli dolu k priehrade a popri ceste smerom na Trenčianske Teplice sme došli k parkovisku a TIM Baračka.

Od smerovníka Baračka-rázcestie sme sa vybrali po zeleno-bielom štvorčeku na vyhliadku Biela skala. Po pár metroch sme prišli k smerovníku Heinrichov prameň a tu sme si teda mohli vyberať z priehrštia farieb. My sme sa vybrali stredom po zeleno-bielom štvorci, keď magistrála Cesty hrdinov SNP ide doprava a ostatné značenia doľava. Netrvalo dlho a prišli sme k ohnisku s prístreškom. V prípade nutnosti by sa pod prístreškom vyspali relatívne v suchu štyria turisti. Kúsok povyše je pekne zastrešený výdatný prameň, takže by sa tu dala spraviť opekačka so všetkým potrebným, lebo v okolitom lese je dreva dosť. My sme si neopekali, lebo jednak sme boli po obede a tiež sme si so sebou nevzali absolútne nič. Pokračovali sme teda lesom ďalej a ocitli sme sa na lúke s altánkom, ohniskom, krížom a tabuľou č. 6 Náučného chodníka Jeleň – Baračka. Dozvedeli sme sa z nej o pastierovi, ktorého ovečka sa uzdravila kúpaním v prameni. Neskôr tak spravil aj jej starý pastier a správa sa šírila doďaleka a vznikli kúpele Trenčianske Teplice.

Za krížom je oplotený vodný zdroj, cestička sa prudko stáča doľava a nás čakalo mnoho serpentín, kým sme došli ku krásnemu vyhliadkovému miestu – Biela skala. Kúpele Trenčianske Teplice máme pod sebou ako na dlani, v obkľúčení okolitých lesov. V peknom počasí sme tu strávili dlhú chvíľu. Je tu prístrešok, kde sa dá po trošku ťažkom výstupe serpentínami oddýchnuť. Nie veľmi vzdialený je ďalší altánok a my sme si užívali len kráčanie skoro po rovine. Je tu ďalšie ohnisko a kto si neopekal dolu pri prameni, tak to môžeme napraviť teraz.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pokračujeme na veľký priestor bez stromov, len s trávou a kríkmi – Pod Grófovcom. Tu prichádza zelená značka z Kýšiek. Manželku som nechal odpočívať pod smerovníkom a po lesnej cestičke som vybehol na neďaleký vrchol 557 m vysokého Grófovca. Je tu malý vrcholový domček – skrýša pre vrcholovú knižku. Pečiatku, ktorá tu tiež mala byť, v čase mojej návštevy asi niekto ukradol. Je to súčasťou projektu Rozprávky a povesti regiónu Teplička, financovaného z Programu rozvoja vidieka SR v rokoch 2007 – 2013. Je tu stolík a dve lavičky.

Po zapísaní sa do vrcholového zošitka som sa vrátil k manželke na lúku a po zeleno-bielom štvorčekovom značení sme klesli lesnou cestou k smerovníku Kaplnka. Tu sme prestúpili na červeno-biely štvorček. Čakal nás príjemný, lesný chodníček, pekným lesom. Cestou som si všimol na strome pripevnený malý krížik s umelými kvetmi a dátumom vyrezaným do kôry stromu. Môžem len hádať, či tu 8. XI. 1980 niekto tragicky zahynul, alebo na koho je to spomienka.

Striktne sme sa držali nášho značenia, lebo možností odbočiť tu je neúrekom, a tak sme čoskoro došli opäť k rázcestníku Heinrichov prameň a našli sme tam veľký kamenný kríž, ktorý sme si pred začiatkom túry nemohli všimnúť, lebo je medzi stromami. Stojí za to sa pri ňom pristaviť a prečítať si v starej slovenčine vytesané vety, ktoré aj v dnešnej dobe majú podľa mňa platnosť.

Dnešná nenáročná poldenné túra je vhodná naozaj pre každého, kto je schopný v pomalom tempe zvládnuť počiatočné serpentíny. Ak nie, môže sa vybrať hore na Grófovec zostupovou trasou a pre návrat si zvoliť inú z množstva alternatív.

2. deň

Baračka – sedlo Machnáč – Klepáč – Jánošíkova jaskyňa – Nad parkom – Trenčianske Teplice – kúpeľný park – Baračka

Po dosť náročnej túre z Dolnej Poruby cez Hoľazne, Slopský vrch a Omšenskú Babu si manželka vyžiadala oddychovú túru, a tak sme sa vybrali od TIM Baračka na opačnú stranu ako v pondelok. Vybrali sme si jednu z množstva vychádzkových trás v lesoch nad kúpeľným mestom Trenčianske Teplice. Je jedno, či ste kúpeľný hosť, alebo sa sem vyberiete zďaleka. Je naozaj výborné, že okrem kúpaliska Zelená žaba, pekne upraveného kúpeľného parku a, samozrejme, kúpeľných procedúr, pripravilo mesto aj turistické alternatívy pre všetky vekové kategórie.

Pokiaľ prídete autom, dá sa bez problémov zaparkovať priamo pri východiskovom bode našej dnešnej túry. Od smerovníka Baračka sme sa vybrali po chodníku značenom bielo-červeným štvorcom. Po pár metroch sme zastali na moste ponad riečku Teplička, kde každého určite zaujme poloblúkovitý umelý vodopád. Hneď za ním sme vstúpili do lesa pod stromy a nasledujúcich 40 minút sme sa serpentínami pomaly presúvali do sedla pod Machnáčom. Názvy Klepáč a Machnáč sú dobre známe Bratislavčanom, no tu ide o kopce. Serpentíny nás doviedli na lesnú cestu a tu je trošku zlé značenie. Stačí však ísť kúsok doľava a začať stúpať zarastenou lesnou cestou rovno do kopca. Pri spätných výhľadoch sa nám ukázali pekné pohľady na protiľahlé kopce nad Trenčianskymi Teplicami, kam sme sa vybrali nabudúce.

V sedle pod Machnáčom nás čakal smerovník. Mohli sme sa rozhodnúť, či sa vyberieme po červeno-bielom štvorci ďalej na vrchol samotného Machnáča, alebo radšej po žlto-bielom štvorci na oveľa vyšší Klepáč, či po modro-bielom štvorci rovno k Jánošíkovej jaskyni. My sme začali stúpať po žlto-bielom štvorci do svahu a dostali sme sa na hrebeň, po ktorom asi za 15 minút sme došli na 575 m vysoký vrchol Klepáča. V minulosti tu stála drevená rozhľadňa a zrub. Dnes sú tu dva prístrešky, ohnisko a hlavne ďalekohľad, cez ktorý si môžeme prezrieť kraj smerom k Váhu a Bielym Karpatom. Je tu tabuľa č. 2 Náučného chodníka Klepáč, ktorá nás oboznámila s miestnou povesťou o čertoch, ktorí bránili výstavbe zámku.

Keď sme sa vynadívali do kraja, vyzliekli sme spotené tričká a dali ich sušiť na slnkom zaliate konáre stromov nad ohniskom. My sme vybrali dobroty z ruksakov a dali sa hodovať. Keď tričká vyschli, opäť sme si ich obliekli a začali sme zostupovať po červeno-bielom štvorci opäť serpentínami dolu k Jánošíkovej jaskyni. V čase našej návštevy bola táto časť chodníka poznamenaná veľkým množstvom popadaných stromov, ale dalo sa to bez problémov obísť.

Chodník nás doviedol k 10,5 m dlhej Jánošíkovej jaskyni, ktorú čiastočne rozšírili ľudia. Je vraj známa od roku 1898. Používali ju zbojníci i miestni ľudia na náboženské účely. Kúsok od nej je malý altánok, kde si môžeme odpočinúť, či sa schovať pred nečasom.

Po krátkej prehliadke vcelku chladnej jaskyne pokračujeme ďalej dolu. Prišli sme k dvom vodným zdrojom. Vďaka padnutému oploteniu a otvoreným dverám sa dá nazrieť dnu a naskytol sa nám vcelku zaujímavý pohľad do kameňmi vykladanej chodby dovnútra hory a bazénikov, cez ktoré priteká voda.

Kúsok nižšie je v lese dnes populárny domček na strome. Keď sme sa naň vynadívali, opustili sme značku a po lesnom chodníčku sme zišli do Trenčianskych Teplíc. Sadli sme si na lavičku pri žabe striekajúcej vodu. Malé deti mali z toho veľkú radosť a neustále sa v prúde namáčali. Vedľa je voľne prístupný prameň liečivej vody. Pokračovali sme krátkou prechádzkou kúpeľným parkom. Most slávy bol pre opravu neďalekého pavilónu uzatvorený a tak sme si neprečítali tabuľky s menami slávnych filmových hercov. Chvíľu sme si ešte posedeli pri jazierku a napokon sme došli opäť na Baračku. Od smerovníka sme po chodníku pokračovali k priehrade a hore k hotelu. Cestou sme si prečítali informačný panel o vzniku a dejinách Baračky.

Zhodnotenie

Bol som v zopár kúpeľoch a musím Trenčianske Teplice pochváliť za vynikajúce značenie blízkeho okolia, umožňujúce naozaj nenáročné túry pre kúpeľných hostí, ale aj iných návštevníkov pekných končín v Strážovských vrchoch. No a je tu ešte možnosť ísť sa vykúpať na vynovenú Zelenú žabu. Len keby tam tak nerevala hudba!

Fotogaléria k článku

Najnovšie

Príbeh Osem prestupov

Nielen samotná turistika, ale aj preprava na začiatok či z konca trasy môže byť samostatným zážitkom. Najmä pokiaľ cestujete verejnou dopravou na Slovensku. Neurčité príchody a odchody …

Pavel Forgáč