Útulňa Kaplnková hora (Kápolna-hegy)
V blízkosti najvyššej hory Cerovej vrchoviny - Karanč, sa nachádza jediná turistická útulňa pri hlavnom hrebeni (Novohradská magistrála). Zároveň ide o pútnické miesto s kaplnkou svätej Margity (Szent Margit). Na vrcholovom temene Kaplnkovej hory (Kápolna-hegy) bola pre okoloidúcich pútnikov zriadená jednoduchá kamenná útulňa, ktorá určite poteší hrebeňovkárov.
- Poloha
- Maďarsko: Cerová vrchovina (Cserhát-hegység) - Kaplnková hora (Kápolna-hegy)
- Nadmorská výška
- 685 m n. m.
- GPS súradnice
-
šírka: 48.15191 ° SŠ
dĺžka: 19.78391 ° VD
» Mapa
- Nocľah
- 4 nocľažníci na drevených pričniach s vlastným spacákom a karimatkou, ostatní na holej zemi
- Prevádzka
- trojsezónna (bez výplní dverí a okien)
- Voda
- Margitin prameň (prameň sv. Margity / Margit-forrás) pod Karančom
- Dalšie info
- pútnické miesto s útulňou pre putujúcich a zázemím pre veriacich (lavičky, ohniská)
Prístup
- zo Šiatorskej Bukovinky, štátna hranica (bus, colnica, pumpa) po žltej a červenej značke cez Mižeru a sedlo Karanča za asi 2.00 h,
- zo Šiatorskej Bukovinky (bus) po červenej a žltej značke cez cez Mižeru a sedlo Karanča za asi 2.40 h,
- zo Šiatorskej Bukovinky (bus) po zelenej a žltej značke cez Karanč za asi 2.30 h,
- zo Šomošskej Novej Vsi (Somoskőújfalu; vlak, bus) po žltej značke cez sedlo Karanča za asi 1.20 h.
Objekt
Oficiálny názov stavby je Karancs Remetelak menedékház / útulok pre pútnikov na Karanči, keďže ide o zázemie pre prichádzajúcich veriacich na Kaplnkovú horu (Kápolna-hegy) - kaplnku sv. Margity na jej vrchole. Murovaná stavba zapustená do svahu je tvorená dvomi miestnosťami. Väčšia miestnosť je priestor na núdzový nocľah. Zariadenie tvorí jednoduchá drevená poschodová posteľ (dve prične) pre štyroch nocľažníkov. Nechýba drevená lavička a palivové drevo je položené na neupravenej podlahe (udupaná zem). Pri vstupe je osadená starodávna liatinová pec, lenže objekt nemá uzatvárateľné otvory (dvere a okno). Celá stavba je kamenná, takže je problém ju vykúriť v chladnom počasí. Susedná miestnosť je dreváreň, kde je trochu uloženého dreva.
Vonkajšie zázemie útulne tvorí betónové sedenie so stolmi a dvojica vymurovaných ohnísk na grilovanie. Priestor dopĺňa veľká drevená lavica a liatinový kríž na priečelí útulku. Na vrchu útulne je osadený kamenný pamätník Trianonu s mapou veľkého Uhorska - trojvršie s krížom, kde je uvedený nápis "Nikdy nezabudneme" (Soha nem felejtünk).
Vrcholu Kaplnkovej hory dominuje kostolík sv. Margity s jednoduchou drevenou zvoničkou. Naokolo je viacero drevených lavičiek pre prichádzajúcich. Vrchol je zalesnený, ale okolo kaplnky je udržiavaná trávnatá plocha, kde možno rozložiť stan (jediná rovinka). Okolitý listnatý porast neumožňuje rozhľad do krajiny. Kaplnka je voľne prístupná a taktiež poskytuje prístrešie (bez hromozvodu!).
Voda
Najbližším zdrojom vody je prameň sv. Margity (Margit-forrás), ktorý vyviera na oboch stranách štátnej hranice, takže si môžete vybrať, kde zo sedla Karanča zamieriť čerpať. Poniže Margit-forrás vyviera Felső-forrás, čiže Horný prameň. Na sever od Kaplnkovej hory vyteká Tarász-forrás. Všetky pramene sú vzdialené 15 až 20 minút chôdze.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
História pútnického miesta
Najstaršou stavebnou pamiatkou na Kaplnkovej hore (Kápolna-hegy) sú zemné valy, na ktorých stojí kaplnka (kultúrna pamiatka) z obdobia panovania Arpádovcov. Podľa povesti uhorský kráľ Belo IV. (maď. IV. Béla) v roku 1241, pri úteku pred Tatármi (Mongolmi) tu krátky čas oddychoval a na pamiatku jeho záchrany a na slávu Boha, kráľ Belo (podľa iných prameňov jeho dcéra Margita) tu neskôr dal postaviť svätyňu. Zaujímavosťou povesti je, že pôvodne kaplnku chceli postaviť na najvyšší vrchol Karanč (Karancs), ale traduje sa, že čo cez deň postavili, tak v noci anjeli preniesli na dnešné miesto Kaplnkovej hory. Stavitelia sa zmierili so želaním Panny Márie a stavbu dokončili na novom mieste. Kostolík bol pravdepodobne zničený v čase výbojov Osmanskej ríše tureckými vojakmi, ale neskôr ho obnovili. Od stredoveku až po dnešok je pútnickým miestom "Svätyňa Panny Márie" (Mária-kegyhely) - píše o kaplnke Gyula Frics v monografii o Chránených krajinných oblastiach Karanč-Medveš a Cerová vrchovina (maďarský titul: Karancs-Medves a Cseres-hegység Tájvédelmi Korzetek). (Text o histórii podľa informačného panelu na vrchole upravil autor článku do čitateľnejšej formy)
