Už dávnejšie som si „brúsil zuby“ na okrajovú a menej známu dolinu pohoria – Kamenistú dolinu. Cez ňu som vystúpil na hrebeň Západných Tatier a pokračoval ďalej.

Trasa

Podbanské – odbočka do Kamenistej doliny – Pyšné sedlo – Blyšť – Bystrá – Bystré sedlo – Gáborovo sedlo – Bystré sedlo – rázc. v Gáborovej doline – Pod Klinom – Račkovo sedlo – Hrubý vrch – Pod Hrubým vrchom – Pod Hrubým vrchom – Pod Smrekom – rázc. Jamníckej a Račkovej doliny – Račkova dolina (Úzka dolina, ústie) – rázc. Jamníckej a Račkovej doliny - Pod Smrekom – Žiarske sedlo – Baranec – odbočka nad Orešnicou – Račkova dolina (Úzka dolina, ústie) – rázc. pod Bystrou – odbočka do Kamenistej doliny – Podbanské

Opustená Kamenistá dolina alebo božský kľud v Tatrách

Po úvodných metroch z Podbanského zbadám turistický altánok a pri ňom odbočku do Kamenistej doliny. Zarastený, takmer neviditeľný chodníček ma utvrdzuje v domnienke, že toto bude to „pravé orechové“. O pár minút riešim dilemu s prechodom rozbúreného Kamenistého potoka. Nachádzam rozpadnutý mostík, respektíve dve mokré brvná, ale nemám odvahu sa po nich vybrať na druhú stranu. Preto vsádzam na klasiku – naboso. Vodička skvele osvieži a už sa pomedzi zberačov plodov prebíjam raz príjemnými, inokedy zarastenými úsekmi vyššie do doliny.

Pekný lesný úsek pomaly končí a chodník sa začína čoraz viac otvárať a umožňuje mi pozorovať skalnaté svahy Kotlovej vľavo a lesy Holého vrchu vpravo. Malebné zákutia hučiaceho a po daždivom období rozvodneného Kamenistého potoka s viacerými malými vodopádmi dotvárajú atmosféru.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Prvé dve hodiny nestretávam ani živej duše. Až pod Pyšným sedlom sa vracajú traja mladí turisti. Dolina na mňa zapôsobí veľmi kľudným dojmom, ako stvorená pre vyznávačov menej rušným miest. Postupne, ako stúpam do sedla, obdivujem trávnatý hrebeň Veľkej Kamenistej a v oblakoch ukryté vrcholy Blyšť a Bystrú.

V Pyšnom sedle si doprajem výraznejšiu pauzu na obed a pokochanie sa pre mňa neznámymi končinami. Neviem spustiť oči najmä zo spomenutej Veľkej Kamenistej a zaujímavé sú aj pohľady na poľskú stranu k svahom Tomanovej a Temniaku.

Striedavo oblačno na hrebeni Západných Tatier

Po pauze stúpam na Blyšť skrytý do oblakov, ktoré sa občas preriedia a môžem vidieť vrchol. Hore pozorujem ľudí. Len vrchol Bystrej stále nevidieť, ale dúfam, že sa mi pošťastí a oblačnosť sa na vrchole rozplynie aspoň na pár minút.

S vrcholom Bystrej mám ešte určité resty, keď som naň pred pár rokmi nevyšiel a ostal som pár sto metrov pod ním. Tentokrát verím, že sa mi pošťastí a budem si môcť vychutnať najvyšší vrchol Západných Tatier. Na Blyšť prichádzam vyšťavený, ale veľmi šťastný, pretože sa počasie umúdrilo a naokolo sú široké výhľady prerušené občasnými závanmi hustých bielych pár. Po výdychu a pokochaní sa vyrážam na blízku Bystrú. Nenechávam si ju ujsť, kým je ako tak pekne. O 15 minút som tam a spolu so mnou pár obdivujúci okolité panorámy. Debatujeme a spoločne sa nadchýname zaujímavými scenériami, odohrávajúcimi sa pred nami. Zatiaľ čo južné doliny Bystrá a Kamenistá sú ukryté v spomínaných parách, severné končiny sú vidieť relatívne bezchybne. Obdivujem širokú ponuku vrcholov, sediel a dolín, očami prechádzam k úseku, kde som pred pár rokmi ukončil svoje trápenie na vrchol. Hrebeň sa opäť zahalí a zmení sa to až počas zostupu do Bystrého sedla.

Pretože počasie praje, ľudia poodchádzali, rozhodnem sa zotrvať ešte na hrebeni a prejsť ku Gáborovmu sedlu kadiaľ som minulý rok schádzal pod Klin. Okolo sa striedavo pasú a obzerajú si ma početné kamzíky. Počasie je celkom príjemné, ani zima, ani teplo a ide sa ideálne. Po čase zostupujem pod Klin modrou trasou, ktorou som ešte nešiel.

Sám na Hrubom vrchu a večerný návrat do doliny

Po hodinke som nad kolibou pod Klinom. Z diaľky vidím, že sú pri nej turisti. Prichádzam k nej a zisťujem, že sú to Česi. Niektorí ležia, iní študujú mapu a vyzerá, že tu plánujú zotrvať na noc, čo však nie je oficiálne povolené. Ktovie. Oddychujem a premýšľam, čo ďalej s dnešným dňom. Je 16.30 h. Energia ešte nejaká je a preto sa rozhodujem pokračovať a zdolať ešte Hrubý vrch záverom Račkovej doliny a zostúpiť Jamníckou dolinou dole.

Po posilnení sladkým nápojom vyrážam na záverečný, aj keď ešte dlhý a náročný úsek. Zastavujem sa pri Račkovom vodopáde a neskôr aj pri rovnomennom plese. Čarovné končiny obdivujem počas pomalého stúpania hore. Pod Račkovým sedlom stretávam dvoch turistov. O pár minút nato počujem od plesa hluk a v diaľke vidím dotyčných, ako sa kúpu v plese. „No pekne,“ hovorím si a s povzdychom stúpam ďalej.

Náročné stúpanie na vrchol ma dobre vyšťaví. Počasie sa horší, fúka studený vietor, nastupuje hmla a o do tmy zostávajú len necelé dve hodiny. Moja istota sa znižuje, ale nevzdávam to a stúpam ďalej. O 18.45 h som na vrchole a po krátkom výdychu začínam zostupovať. Ak sa chcem vyhnúť tme, nesmiem sa veľmi zdržiavať.

Zostup pod Hrubý vrch je strmý a pod nohami sa mi pravidelne uvoľňuje suť. Inak sú z týchto zákutí krásne výhľady na opäť sa ukazujúce vrcholy ako Baranec, Smrek, Plačlivô a svahy Deravej. V doline už nie je mobilný signál, a preto večernú aktualizáciu počasia nestíham a dúfam, že búrka príde tak ako má – okolo polnoci. Pri kolibe pod Pustým je už tma, a tak zostupujem za svetla čelovky.

Po búrke býva najkrajšie - Žiarske sedlo

V noci sa Úzkou dolinou preženie silná búrka. Budí ma okolo 0.30 v noci. Počúvam silný dážď a blesky osvetľujúce krajinu v sekundových intervaloch. Za pár minút napočítam okolo stovky bleskov a pomaly opäť usínam.

Skorý ranný budík ešte za tmy ma vracia späť zo snovej reality. Po búrke ani stopy a na oblohe sú krásne hviezdy. Nestrácam čas, šikovne sa balím a vyrážam opäť hore dolinou ku kóte Pod Smrekom a následne do Žiarskeho sedla. Veľmi sa na tieto lokality, vrátane Smreku a Baranca, teším a som plný očakávania. Na Baranci som bol len dvakrát a už je to pár rokov dozadu.

Od východu sa pomaly začína brieždiť a svižným krokom stúpam k Žiarskemu sedlu. Prostredie okolo sa začína krásne zelenieť v ranných farbách, ktoré postupne osvetľujú prvé lúče slnka. Sivé skaly Ostrého Roháča, ktorý sa týči priamo nado mnou sa vplyvom lúčov menia na oranžovo-ružové.

Pri Kokavských záhradách sa pasú jelene a jelenice, ktoré sa po vzájomnom spozorovaní presúvajú ďalej. Slnko svojimi lúčmi pohládza krajinu stále viac a viac. Naokolo je naozaj krásna krajina pripomínajúca mi sedlo Závory v Tatrách. Kochám sa a fotím. Pod záverečným stúpaním do Žiarskeho sedla sedím na skale a vyhrievam sa na rannom slnku. Naokolo nie je ani živej duše. Užívam si chvíle rannej samoty a miestne genius loci.

Po polhodinke sa vydávam do Žiarskeho sedla, kde tiež zotrvám pár desiatok minút. Na tomto mieste som ešte nebol preto si pozerám scenérie naokolo. Blízke Plačlivô, Ostrý Roháč až po vzdialené vrcholy Vysokých Tatier na východe. Na severe sa týčia skalnaté Tri kopy a Baníkov a pod nimi dlhá Žiarska dolina. Podrobne vizuálne skúmam mnou zatiaľ nenavštívené končiny Západných Tatier, ktoré ma ešte len čakajú.

Výhľadový Baranec a pobúrkové pary Liptova

Postupne sa dvíham a stúpam k Smreku a Barancu. Príjemný hrebeň ma celkom potrápi. Asi bude za tým výdatný ranný výšľap z doliny až sem a tiež včerajšie veľké prevýšenie, ktoré som prekonal. Na takéto čísla nie som veľmi zvyknutý. Okolo je však krásna letná scenéria hôr a dolín. Z jedného miesta sledujem ako slnko postupne ožaruje hlboko v doline učupenú Žiarsku chatu. Kochám sa tiež ladnými pahorkami Kokavských záhrad na druhej strane. Čoskoro som pod vrcholovým stúpaním na Baranec. To mi dáva opäť zabrať. V polovici výstupu vidím ľudí na vrchole a cítim, že odtiaľ už bude ľudí viac. O pár minút som hore a spolu so mnou dvaja turisti.

Otváram ústa nad krásnymi výhľadmi do diaľav Slovenska. Z vrcholu vidieť viacero výrazných horstiev Slovenska až po vzdialený Vtáčnik, ktorý v diaľke rozoznávam. Okrem neho vidieť kompletný hrebeň Malej Fatry, Veľký Choč, Veľkú Fatru a Nízke Tatry. Liptov podo mnou je schovaný pod „stádom bielych ovečiek“ z rozpadávajúcich sa pobúrkových pár. Krásne pohľady ma skutočne dostanú a hore strávim ďalšiu polhodinku.

Zaujímavé sú tiež pohľady na sever k hlavnému hrebeňu horstva a tiež k Vysokým Tatrám. Charakteristický Kriváň a iné známe vrcholy Tatier sa týčia na východe. Nabažený do sýta výhľadov z vrcholu sa okolo 10-tej hodiny dvíham a vydávam na zostup. Rýchlo míňam Malý Baranec a smerujem k Mládkam. Veľmi pekný hrebeň ponúka tiež skvelé výhľady naokolo. Fotím Jamnícku doliny, ktorou som ráno makal hore. Úžasné sú tiež Otrhance, ktoré si nechávam ako perlu Západných Tatier na inokedy.

Zostup cez Mládky a záverečná Tatranská magistrála

Počas zostupu postupne stretávam ľudí. Ako to už býva, paleta je pestrá od rýchlobežcov naľahko cez oddychujúce rodinky, naštvaných tínedžerov nadávajúcich na zarastený chodník v nižších partiách až po fučiacich pútnikov „na ťažko“. Niektorí sa ma pýtajú na podrobnosti o ceste. Radím a povzbudzujem klesajúcich na duchu. Všímam si dopŕhlenú a doškriabanú tínedžerku, ktorá sem vyrazila v ľahkých vychádzkových plátenkách. Nadáva na chodník a radí mi, že je to asi nejaký zaniknutý turistický chodník. Zasmejem sa a hovorím: „Určite nie a že je takýchto chodníkov po Slovensku veľmi veľa.“

Uznávam, že už výstup na Mládky stojí za to a výhľady sú odtiaľto skvelé. Postupe vnikám do bielych pár, v ktorých sa ukrýva Klinovaté a ponáhľam sa ku kolibe Horica, kde by mal byť prameň. Už od vrcholu nemám vodu, ale príjemný zostup hrebeňom sa dá zvládnuť. Čoskoro som pri spomínanom objekte. Z fotiek na Hikingu očakávam zanedbanú, starú kolibku, ale na moje prekvapenie ma privíta sympatická, zrenovovaná stavba. Pôsobí veľmi príjemne. Smäd ma však prinúti navštíviť najskôr prameň, ktorý nachádzam až na druhýkrát a preto sa osviežený ku kolibe vraciam až o niečo neskôr. Pozerám si objekt, zapisujem sa do knihy návštev. Konštatujem, že je to tu veľmi pekné a rozhodne sa sem ešte niekedy zastavím. Počas strmého zostupu dole cítiť poriadnu horúčavu a záverečný úsek Tatranskou magistrálou bude ešte náročný.

Čoskoro som v potôčiku Horica, v ktorom sa osviežujem. Chladím si nohy a prezliekam sa do voľnejšieho odevu na nižšie horské partie. Uznávam, že sa mi pokračovať ďalších 10 kilometrov do Podbanského v teple veľmi nechce. Špekulujem nad zostupom do Pribyliny a využitím autobusu. Nakoniec však plán zavrhujem. „Však mám čas, pôjdem tak rýchlo, ako sa mi bude chcieť,“ hovorím si.

Postupne odkrajujem kilometre z magistrály. Úsekom z Račkovej doliny k rázcestiu pod Bystrou som už raz išiel a preto viem, čo ma čaká. Stretávam niekoľko cyklistov, turistov, hubárov a zberačov plodov. Jedna partia sa ma pýta, či prechádzam celú Tatranskú magistrálu.

Posledný cieľ túry je obzrieť si útulňu - kolibu pod Suchým hrádkom. Z diaľky zbadám objekt, ktorý by mohla byť koliba. Vidím pri nej rodinku osviežujúcu sa pri prehradenom malom jazierku a vyzerá to tak, ako by koliba mala svojich majiteľov. Našťastie tomu nie je tak a rodinka sa tu len zastavila pri peknom stolíku za kolibou a blízkom prameni. Vnútri je všetko v poriadku a tak objekt opúšťam.

Ako v článku o útulni uvádza Michal, prostredie okolo koliby je naozaj veľmi pekné. Napriek tomu, že prechádzam oblasťou zasiahnutou nešťastnou tatranskou víchricou zo začiatku milénia, je sa tu čím kochať. V diaľke sa týči symbol Slovenska – Kriváň, sledujúci posledné metre mojej túry.

Záver

Prechod východnej časti Západných Tatier sa vydaril. Náročná túra poriadne preverila moje fyzické schopnosti. Počasie prvého dňa bolo takmer rovnaké aké som zažil pred rokom. Menej známa, ale nádherná Kamenistá dolina je ideálnym miestom, kde sa dá nájsť pokoj aj v rušnom tatranskom regióne. Krásnych zážitkom boli aj prebiehajúce pary na vrchole Bystrej, na ktorú som po rokoch úspešne vystúpil.

Po nočnej búrke sa počasie výrazne vylepšilo a hviezdy nad ránom veštili krásny deň, ktorý vyšiel na 100 %. Nádherné prostredie Kokavských záhrad, Žiarskeho sedla a dlhého hrebeňa Baranca ma nasýtili krásou na dlhé dni po túre. Príjemnými bodkami za túrou boli sympatické kolibky na Horici a pod Suchým hrádkom, ktoré poslúžia v nepriazni počasia alebo na krátky oddych.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek