Trasa

Budča – Náučný chodník Jana Futáka (Boky) – Veľký Sietenec – Budča

Rannú kávičku som si vychutnávala na terase s výhľadom na horu, z ktorej sa večer ozývalo húkanie sovy. Dažďové kvapky navodzovali pochmúrny čas. Niektorí uprednostnili pohodlie gauča, ale my sme sa rozhodli vybrať sa do prírody. Po výdatnej praženici s klobáskou sme sa vybrali celá partia za spoznávaním pralesa Boky, ktorý sa nachádza na juhu Kremnických vrchov. Územím rezervácie prechádza náučný chodník s prírodovedným a ochranárskym zameraním. V správach upozorňovali na spadnuté stromy v okolí Budče.

Pri príjazde do Budče sme videli spúšť s množstvom popadaných stromov, spôsobenú silným lejakom, a dážď neprestával. Obliekli sme si pončá a zvažovala som, či ísť do oblasti postihnutej kalamitou po silnom daždi, čoho dôsledkom bol zosuv pôdy a popadané stromy krížom-krážom. Pôda bola podmáčaná a hrozil ďalší možný zosuv. Mám rešpekt, keď vidím strmé svahy, ktorými sa musela voda liať ako mamutia rieka. Neustále pršalo a ostatní členovia partie chceli pokračovať ďalej za každú cenu. Nakoniec s veľkou nevôľou som sa pridala ku skupine. Chodník bol zarezaný v peknom, skalnatom, strmom svahu. Obdivujúc nádherné duby s pokrútenými tvarmi so sviežo zeleným machom sa do mňa vliala energia.

Kráčali sme úzkym chodníčkom pomedzi popadané stromy. Vlhkosť a vlaha vládli v lese. Nachádzali sme sa priamo v kalamite popadaných stromov. Prekračovali a podliezali sme mohutné stromy. Prechod bol náročnejší kvôli podmáčanému svahu. Dažďové kvapky na nás silno dopadali. Obrovské mohutné korene boli padnuté cez chodník. Mokré drevo bolo sfarbené tmavými farbami. Nízke povykrúcané stromy vytvárali prechodový tunel a človek mal pocit, akoby sa nachádzal v rozprávke z Pána prsteňov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Chodník sa kľukatil lesom a miestami bol kamenistý. Prechádzali sme prekrásnym dubovým lesom s trávnatým podrastom. Ocitli sme sa na lúke so skalnatým podložím. Kochali sme sa pohľadom na dažďom zahalené hory a hnedú rieku Hron. Cítila som sa ako v dažďovom pralese, obdivujúc duby nižšieho vzrastu, pevne zakorenené v skalnatej zemi, odolné voči prírodným živlom. Prechádzali sme územím kamenných morí, pokrytým zeleným machom. Kamene postavené na sebe pôsobili ako kamenní mužíčkovia - strážcovia kamenných morí.

Z lesa sme sa dostali na čistinku, ktorú zdobí prírodná pamiatka Čertova skala. Prichádzajúc ku skale sme obdivovali tajomné hory, ktoré v dažďovom opare pôsobili priam mysticky. Pred nami stála v strmom svahu nad diaľnicou veľká 17-tonová skala vzbudzujúca rešpekt. Človek mal pocit, keď sa jej dotkne, že padne smerom dolu na cestu. Nad nami sa týčila vysoká trolia skala. Hory boli pokryté hmlovým závojom. Čertova skala je skalný útvar, ktorý vznikol selektívnym zvetrávaním sopečnej bomby andezitu z komplexu aglomerátov. Má tvar skalného hríbu.

Rozhodovali sme sa, či pôjdeme naspäť rovnakou trasou, alebo budeme hľadať cestu do doliny. Pri predstave, že sa v hmlistých divočinových horách a prívalovom daždi stratíme, bola nepríjemná. Museli sme sa spoľahnúť na Mirov navigačný systém v telefóne. Vybrali sme sa strmým výstupom cez hustý porast dubov a kríkov až na vrchol. Les zahalený hmlou pôsobil tajomne. Obdivovali sme divočinové zákutia. Boli sme kompletne mokrí a dážď neustával. Ocitli sme sa uprostred odľahlých hôr. Klesali sme dolu svahom a voda tiekla cez cestu ako potok.

Našli sme zvážnicu, ktorou sme pokračovali kompletne premočení do doliny Veľký Sietenec. Cítila som pach zveri. Dolina bola zničená zosuvmi. Zo strmých svahov sa valila voda a vytvárala vodopády. Nachádzalo sa tu zabetónované koryto potoka a voda sa tu valila ako tobogan. Vymletý svah, cesta a popadané stromy. Šťastne sme prišli mokrí, zablatení. Túra bola skúškou trpezlivosti, orientácie, zvládnutia nepohodlia v mokrom oblečení, schopnosti rozhodnúť sa správne. Doma sme sa zahriali teplou sprchou, slivovicou a pochutili sme si na udusených hríboch. Z túry som si odniesla poznatok nejsť do ťažkého daždivého terénu, kde sa pred pár dňami prehnala ničivá spúšť.

NPR Boky bola zriadená v roku 1964 za účelom ochrany vzácnej flóry a fauny a prirodzených spoločenstiev, ako aj geologických útvarov. Na okraji pralesovej lokality sa vyskytuje biotop bukové a bukovo-jedľové kvetnaté lesy. Najhodnotnejšie lesné porasty s dubom cerovým a ostatnými prirodzenými sprievodnými drevinami majú charakter pôvodného prírodného lesa – pralesa a patria medzi najzachovalejšie pralesy v pahorkatinách na Slovensku. Najstaršie duby tu majú 300 a viac rokov. Bežné druhy fauny dopĺňa jazvec lesný, kuna hôrna, občas sa tu objaví rys ostrovid i medveď hnedý.

Náučný chodník Jana Futáka (Boky) meria 5,1 km.

1. Úvodný informačný panel Náučný chodník Boky,
2. Informácia o NPR Boky,
3. Kamenné moria,
4. Informácia o hmyze a hubách,
5. Informácia o lesnom poraste a dube cerovom,
6. Informácie o faune,
7. Kukučka vencová,
8. Skalný hríb Čertova skala,
9. Informácia o flóre,
10. Lesné spoločenstvá,
11. Poľovná zver,
12. Význam lesov,
13. Informácia o NPR Boky.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek