Mohutný masív Javorového štítu má spoločnú základňu so susedným Malým Javorovým štítom. Samotný Javorový štít má dva vrcholy, vzdialené od seba zhruba 100 m. Hlavným je Veľký Javorový štít (2418 m), druhým je asi o 5 metrov nižší Prostredný Javorový štít, situovaný západne. Oddeľuje ich pomerne výrazná Javorová štrbina. Na východnom okraji, zo strany Ostrého kotla, vysiela Javorový štít do Veľkej Studenej doliny krátky Sivý hrebeň, tvorený Prednou a Zadnou vežou.

Trasa

Hrebienok – Nad Rainerovou chatou – Zbojnícka chata – Javorový štít a späť

Výstup začíname na Hrebienku, kam sa dostávame prvou rannou lanovkou. Nasleduje krátky presun nad Rainerovu chatu, fakticky do ústia Veľkej Studenej doliny. Už z tohto miesta je vidieť náš cieľ. Situovanie Veľkej Studenej doliny východným smerom má za následok, že počas slnečných dní, ako máme dnes, sa slnko riadne opiera turistovi do zátylku od prvých krokov. Po chvíli príde úľava, ako sa vnárame do chladivého tieňa zbytku lesa, netrvá to však dlho a opäť naplno lovíme vitamín D. Je teplo, no nie horúco, celý výstup absolvujeme s krátkymi rukávmi hore aj dole. Javorový štít máme pred sebou prakticky neustále. Asi najkrajší pohľad naň poskytuje úsek chodníka nad Vareškovým plesom, po prekonaní prvého strmého stúpania.

Zo Zbojníckej pláne nad Zbojníckou chatou môžeme detailne obdivovať južné steny Javorovej galérie, našu výstupovú trasu však ešte nevidíme. Potrebujeme obísť oblúkom Zbojnícky spád, akýsi začiatok dna Veľkej Studenej doliny. Kráčame postupne okolo Starolesnianskeho plesa, popod Zbojnícku kopu, priamo pod zrázmi Javorovej galérie smerom k Sivým plesám, teda po chodníku vedúcom k Priečnemu sedlu. Pred Sivými plesami značku opúšťame a vstupujeme do Ostrého kotla. Na jeho dne ležia tri Sivé plesá a rovno pred nami vidíme Javorové sedlo (2218 m), najnižší bod v hlavnom hrebeni medzi Veľkou Studenou a Javorovou dolinou, umožňujúci prechod medzi nimi. Napravo od neho sa dvíha Ostrý štít, naľavo sa dvíha hrebeň k Javorovému štítu, jeho vrchol však nevidíme. Pod týmto hrebeňom sa nachádza veľký sutinový kužeľ, ku ktorému smerujeme.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na ňom má turista dve základné možnosti, ako vystúpiť na vrchol Javorového štítu. Buď po sutinovom kuželi, na ktorom hádam nie je ani jedna skalka pevná, strmo nahor až do skalnej rokliny a ďalej po ešte strmších skalných policiach. Nevýhodou tejto trasy je, že až do neskorého leta býva v rokline tvrdý, šmykľavý sneh a už prvé septembrové sneženie ho vie zasypať snehom novým. Druhá možnosť je veľmi strmým trávnato-skalnatým svahom vystúpiť do Javorového sedla a odtiaľ po hrebeni hore. Táto trasa je rozhodne atraktívnejšia (neustále výhľady do dvoch dolín), hrebeň je však na okrajoch riadne exponovaný a hlavne do Javorovej doliny padá proste kolmo – iné slovo mi nenapadá. Samotný hrebeň má ako-tak rozumnú šírku pre chôdzu, obťažnejšie miesta je lepšie obísť zo strany Ostrého kotla, aktívne zapájanie rúk je tu samozrejmé. Pozor hlavne na hrany jednotlivých schodov, nie všetky úchyty sú také pevné, ako sa tvária, erózia robí svoje. Obe trasy sa približne v polovici výstupu spoja v mieste, kde sa hrebeň na chvíľu vyrovná a ďalšia časť trasy je o niečo jednoduchšia.

Dnes si vyberáme prvú možnosť, mierime teda po nepríjemnej sutine hore do žľabu, či skôr do skalnej rokliny, keďže po ľavej strane máme kolmé steny, miestami až previsy Zadnej veže, súčasti masívu Javorového štítu. Vo vhodnom mieste potom roklinu opúšťame a po veľmi strmých, avšak schodných skalných policiach pokračujeme vo výstupe. Nakoniec sa dostávame na malú plošinku, kde aj skalný hrebeň z Javorového sedla na chvíľu zvodorovnie a odkiaľ výhľady začínajú dostávať naozajstnú šťavu. Pohľad do záveru Javorovej doliny a na ledva rozoznateľné sedlo Sedielko, ale hlavne na neuveriteľne mohutný masív Ľadových štítov je úchvatný.

Stále však nie sme hore, takže po dostatočnom vydýchaní robíme výhľadom čelom vzad a púšťame sa do záverečnej polhodinky výstupu. Strmým, ale bezpečným trávnato-skalnatým svahom sa postupne prepracujeme až na Javorovú galériu, kde sa nám po prvýkrát ukáže Gerlachovský štít na opačnej strane obzoru. Ani tu sa nezdržiavame, k vrcholu je to len pár krokov hore svahom po ľahkom teréne. Prichádzame k nemu po pár minútach. Je tu skromný, naozaj skromný drevený vrcholový krížik veľkosti PET fľaše. Vrchol Javorového štítu je komfortný, s výnimkou severného okraja, ktorý brutálne padá do Javorovej doliny, je aj bezpečný. Najviac ma potešili slnkom nahriate, mierne sklonené vrcholové platne, ktoré umožňujú zaujať polohu ležmo a v ležérnej polohe si vychutnávať nádherné výhľady. Vzduch sa ani nepohne, septembrové slnko príjemne hreje, aj v tejto výške je to na krátke rukávy, skrátka dokonalá pohoda. Nad širokým okolím Tatier sa rozprestiera blankytné nebo, ktoré neruší ani mráčik. Dokonca ani lietadlá nekazia bielymi šmuhami dokonalé azúro nad nami, asi majú v Chemtrails Corporation celozávodné voľno.

Nádherné pohľady sú na tatranskú dvojku, trojku a štvorku, teda na Lomnický, Ľadový a Pyšný štít na východnej strane, či jednotku - Gerlachovský štít na strane opačnej. Výrazný je aj Prostredný hrot a Slavkovský štít, vymedzujúce dolinu, ktorou sme sem prišli. V nej sa dole krčí drobná Zbojnícka chata, vidieť je v podstate len strechu. Na severe sa skromne ukazuje vyššia časť Belianskych Tatier a ďalej len poľská krajina. No a v hĺbke pod nami famózny pohľad do Javorovej doliny dekorovanej masívom Javorinskej Širokej. Žabie Javorové pleso, najväčšie pleso Javorovej doliny, je vyše pol kilometra takmer kolmo dole. Šialený pohľad. Pekný je Javorový hrebeň, ktorý vysiela Javorový štít cez Malý Javorový štít k Širokej. Západným smerom si pozornejšie oko všimne priam strelecké usporiadanie známych štítov, kde Kriváň vytvára mušku v cieľniku vytvorenom sedlom Váha medzi Vysokou a Rysmi.

Toto sú chvíle, kvôli ktorým sa oplatí podstúpiť námahu spojenú so zdolaním tatranských štítov. Čas sa žiaľ zastaviť nedá, tak sa krásne obrazy snažím zapísať čo najviac do oboch pamätí. Rozhodujem sa využiť schodný terén Javorovej galérie a zdolať aj vedľajší vrchol Javorového štítu, zvaný Prostredný. To značí zbehnúť dole do Javorovej štrbiny a ešte kúsok pod ňu a následne vybehnúť hore. Plus rovnakou cestou samozrejme späť. Celkové prevýšenie nejakých 60 metrov, čo sa nezdá veľa, stále je to však zhruba 20 poschodí v paneláku, takže pekná rozcvička. Odmenou sú krajšie pohľady do Rovienkovej kotliny a samozrejme pohľad z odstupu na hlavný vrchol Javorového štítu. Po návrate si dožičím ešte záverečný oddych a vydávame sa na cestu späť identickou trasou. Veľmi strmý zostup je napodiv ľahký a ide to rýchlo. Celý zostup do Ostrého kotla aj jeho traverz ponad Sivé plesá prebieha v tieni Javorového štítu, späť na slnko sa dostávame prakticky až pri napojení na značený chodník.

Javorový štít je po Veľkom Solisku druhým vrcholom z dna tatranskej Top 20-ky (patrí mu miesto č. 19), ktorý som mal možnosť spoznať. Jeho zdolanie vyžaduje popasovať sa s náročným, no stále chodeckým terénom. Odmenou za vynaloženú námahu budú úchvatné pohľady do Javorovej či Veľkej Studenej doliny, ktoré od seba oddeľuje. A krásne tatranské panorámy z hlavného hrebeňa na takmer všetky svetové strany sú zárukou dojmov, ktoré zostanú v pamäti zaručene dlho.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek