Výstup

Auto som odstavil o 6-tej na veľkom pľaci, určenom na skládku dreva (691 m), a pustil som sa hore dolinou. Je v nej zopár domov a na pravej strane zvernica na zimné prikrmovanie zveri. Takéto zvernice majú pletivo iba na dolnom konci. Zver sa tam na jeseň presunie z kopcov, pretože v nich nemá potravu. V obore ju prikrmujú a na jar, keď zlezie sneh, sa zver rozpŕchne po kraji.

Nad zvernicou som zahol doprava. Cestu na kuse odplavilo, takže po nej nič nejazdí. Vošiel som do ohrady pre kravy a vybral som sa hore zaburinenou lúčkou. Až potiaľto to išlo v pohode. Lenže nad lúčkou bola hustá mladina a začali problémy. Stúpal som strmým svahom a obchádzal som zopár brál. Vyplašil som srnca a na kuse som sa predieral kosodrevinou.

Zišiel som do dolinky, z ktorej viedol prvý vyznačený úsek. Aspoň podľa mapy. V teréne som na udanom mieste našiel prť od zveri bez akéhokoľvek značenia. Keďže sú srnky a kamzíky nižšie ako človek, bolo sa treba poriadne zohýbať. Stále to však bolo lepšie ako prť od diviakov.

Hore korytom potoka

Prišiel som do suchého koryta a došlo mi, prečo medzi červenou linkou vyznačenými úsekmi nie je na mape žiadny chodník. Lebo tu treba ísť hore riečiskom. A značka je iba na úsekoch, kde sa riečiskom ísť nedá.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Snažil som sa ísť podľa mapy, ale nakoniec som to vzdal. V mape zakreslené úseky nie sú v teréne nijako vyznačené a nevedie nimi ani žiadny chodník. V minulosti sa zrejme v týchto miestach obchádzali skalné prahy. Lenže riečisko sa mení rýchlo a čo bolo v minulosti neschodné, to sa dalo teraz bez väčších problémov prejsť.

Som zvyknutý chodiť mimo akýchkoľvek chodníkov a neprekáža mi čosi mimo chodníka vystúpať. Lenže tu som mimo chodníka stúpal viac ako 800 výškových metrov. Ku koncu, keď som sa trepal po šotoline hore Roßkarom, som mal dosť. Ako obyčajne, únavu som maskoval za fotenie kvetín. Všetky už vo fotoalbume mám, ale vstavačovec zelený ma napriek tomu potešil.

Konečne značka

Prišiel som na turistický chodník. Doteraz som nestretol jediného človiečika, no tu bolo rušno. Väčšina turistov mala na sebe ferratové sety, pretože na susedný Hexenturm vedie nenáročná zaistená trasa. Pred pár rokmi som ju išiel.

Vyšiel som na Natterriegel (2065 m). Z kopca je nádherný výhľad, avšak hory boli v opare. Hoher Dachstein bol nefotiteľný, pekne bolo vidno iba okolité štíty Gesäuse. Na tých, čo sú prístupné, som už bol.

Z Natterriegela som prešiel na susedný Mittags Kogel (2041 m) a zbehol som k Admonter Hütte. Keď som na chate nocoval pred siedmymi rokmi, bol na nej okrem mňa iba jeden turista. Teraz sa v sedle motali davy. No stačilo, aby som zahol na sever do dolinky a davy sa stratili. Takmer všetci turisti idú na chatu od juhu, od Admontu.

Návrat

V závere dolinky je nádherné široké údolie Großer Seeboden. Fotil som v ňom nezvyčajný mliečnik s chlpatými plodmi, mliečnik rakúsky. Nižšie položená lúka Kleiner Seeboden bola v minulosti jazerom. Je rovná ako doska a uprostred stojí polorozpadnutá koliba. Potok sa tu stráca, preto som sa vybral kúsok vyššie a pri vode som sa zložil. Obed. Keďže sa mi zdalo, že mám málo pitia, zriedil som si limonádu vodou z potoka.

Záver dolinky s lúkami sa mi páčil, ale nižšie sa ide serpentínami dole strmým skalnatým svahom, kde sa mi to nepáčilo. Skaly boli mokré a šmýkalo sa na nich. Koniec trasy som poznal a o 15.30 h som sa vrátil k autu.

Záver

Domov som išiel dolinou potoka Laussa, ktorú som si obľúbil. Cesta sa tu kľukatí pomedzi parádne bralá, raz by som sa tadeto mal prejsť peši. Zrazu pozerám, oproti ide traktor. A za ním ďalší a ďalší. Dolinou viedla trasa jazdy historických traktorov. Mal som zážitok navyše.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek