Na túre som už pekných pár dní a dnes to vyzerá na celkom pekný deň. Akurát predpoveď už niekoľko dní hlási nejaké zrážky na večer. Podľa výdatnosti to vyzerá zrejme na búrku. Veľmi to však zatiaľ neriešim, keďže deň je a aj má byť pekný. Užívam si teda slnečné ráno a vyrážam v ústrety ďalším vrchom, ktoré mám v pláne. Dnes by to mala byť relatívna pohoda. Kvôli avizovaným zrážkam si nerobím veľké plány a v dnešnom cieli je niekoľko prístreškov vhodných na noc.

Hneď ráno však urobím chybu, keď sa nepozriem do mapy. Už dva dni idem totižto viac-menej po červenej značke, a tak idem automaticky po nej. Zbehnem do neďalekej obce, kde si obzriem zaujímavé informačné stredisko. Obohatený o informácie ohľadom miestnej fauny a flóry stúpam k jazeru, ktoré sa nachádza niekoľko kilometrov nad obcou. Až keď sa dostanem sem, trkne ma, že by som sa mal pozrieť do mapy, ako na tom som. Keď ju otvorím, ostanem prekvapený. Som úplne mimo trasy, kde by som mal byť. Práve som si urobil asi 10-kilometrovú zachádzku mimo. Osobne by ma to vôbec neštvalo, kebyže nemá večer pršať. Dokonca zisťujem, že ČHMÚ vydal výstrahu pred búrkami na večer. No super, teraz som si celkom zavaril.

Študujem mapu a nejaké schopné prístrešky nachádzam aj bližšie, no bude to zrejme na tesnotku. Z pohodového dňa sa razom stal deň, kedy budem musieť poriadne šliapať. Celý čas je však krásne a nič nenasvedčuje tomu, že by malo pršať. Až podvečer sa začne obloha pomaly zaťahovať a prichádzam k prvému potenciálnemu miestu na noc. Sú tu dva veľké prístrešky. Času do tmy mám však ešte veľa, a tak neviem, čo by som tu robil. Študujem teda najskôr radar. Z Bavorska a Rakúska sa sem pomaly blíži front, ale zatiaľ to nevyzerá na nič hrozné. Jeho najhoršia časť by mala prejsť severne odo mňa. Front je ešte ďaleko, a tak by som to mal stihnúť aj k ďalšiemu prístrešku, ktorý je o 5 km ďalej. Pokračujem teda k nemu.

Doteraz som išiel prakticky stále lesom, ale tu sa krajina mení a otvára sa do mozaiky horských lúk a lesov. Je tu naozaj pekne. Akurát mi hlavou stále beží, že v búrke by to tu bolo dosť zlé. To ma teda núti pridávať do kroku. Som asi v polovici cesty a sledujem ako sa nad hrebeň pomaly nasúva oblačnosť. Oblaky sú zvláštne pokrútené a už tak nejako tuším, že z tohto nič dobré nebude. Pozerám radar a vidím, že nad severným Rakúskom sa pomaly formujú búrky. Nie sú však nejako silné a mali by ma minúť juhom. Celkom rýchlo postupujem a tesne pred cieľom ma prekvapí veľký posed. Vidím, že je zaistený len klincom, a tak by sa v ňom dalo aj prespať.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Idem sa však pozrieť ešte na prístrešok, ktorý je o 500 m ďalej. Stretávam tu pár s dvomi psami, ktorý sa tu zložil na noc. Dávame sa do reči a hneď si tak dajako sadneme. Rozoberáme rôzne témy, ale hlavne vďačne vtipkujeme na adresu slovenských a českých politikov. V tejto oblasti si naozaj nemáme čo závidieť. Z družnej debaty ma vytrháva len stále viac tmavnúca obloha. Rozmýšľam, či sa zložím tu k nim, alebo sa vrátim na posed. Aj keď je prístrešok veľký, predsa len ma zlákajú štyri steny a strecha. Rozhodnem sa vrátiť späť. Rýchlym krokom sa teda vraciam späť a zatiaľ mi ponad hlavu letí ukážkový shelf cloud (stena z oblakov, ktorá sa občas vytvorí na čele búrky).

Oblaky sú naozaj nízko. Mám pocit, ako keby som ich mal len nejakých 200 m nad hlavou. V diaľke vidím ako jeden z bleskov trafí do kopca, cez ktorý som sem išiel. Skokom hodným olympijského športovca preskakujem elektrický ohradník a škriabem sa hore na posed. Otváram dvere a keď zaleziem dnu, tak začnú prvé kvapky bubnovať na strechu. Posed je naozaj luxusný. Vo vnútri sú matrace a príde mi to, že slúži skôr na nocovanie ako na lov. Vonku sa spúšťa nenormálny lejak a vietor.

Popod malú medzeru pod jedným oknom začne dnu striekať voda. Vonku je taký silný vietor, že sem voda ide, akoby ju niekto striekal z hadice. Rýchlo vyťahujem celtu a zavesím ju na klince, ktoré sem niekto pribil a spodok zaseknem pod matrac. Vietor však začne bičovať aj druhý bok posedu, a tak voda dnu strieka aj popod druhé okno. Sem rýchlo natiahnem pláštenku z batohu a problém relatívne vyriešim. Do lejaku sa pridávajú aj krúpy a začínajú trieskať o strechu a steny posedu. Vonku je to naozaj šialené a vietor celým posedom lomcuje zo strany na stranu. Strecha puká pod každým náporom vetra a len v tichosti čakám, kedy odletí alebo sa vykotí celý posed. Spolieham sa len na to, že staviteľ dal do strechy poriadne dlhé klince a posed dobre upevnil.

Cez hustú hmlu, ktorú vytvára dážď, sledujem, ako blesky bičujú mierne vyšší zalesnený kopec oproti. V zábleskoch občas vidím, ako niektorý zo stromov letí vo vetre k zemi. Je to na jednej strane desivé, ale na druhej strane zaujímavé. Nič podobné som ešte nevidel. Záblesky sa začínajú vzďaľovať a búrka sa pomaly presúva ďalej do vnútrozemia Česka. Akurát vietor stále ostáva a trasie celým posedom. Cez okno sledujem malý oblak, ako si to po oblohe valí rýchlosťou asi ako auto na diaľnici. Hore vyššie musí fúkať ešte oveľa viac. Celý čas myslím na pár, ktorý ostal nocovať v prístrešku. Pred búrkou ich určite nemohol ochrániť, a tak dúfam, že to prežili. Mám ich chuť ísť skontrolovať, ale vonku duje taký vietor, že nemám odvahu vyjsť von.

Keď sa búrka presunie dostatočne ďaleko, hneď pozerám radar, čo ma to vlastne zasiahlo. Tesne pred českou hranicou búrky zosilneli a mňa trafilo najhoršie z celého frontu. Ukážková supercelárna búrka sa mi práve prehnala ponad hlavu. Línia búrok sa navyše zoradila do tvaru bow echo (vypuklý oblúk ako luk). Takže silný vietor bol zrejme aj kvôli tomu. Zaspávam s pocitom, že som to prežil.

Ráno sa budím do hmlistého rána. Opäť trochu prší, ale mala by to byť len prehánka, a tak čakám, kým to prejde. Posed zatiaľ obkľúči stádo kráv, ktorým sa zrejme zapáčil. Rozmýšľam, či ísť dole, alebo nie. No zrejme nemám na výber. Pomaly zliezam dolu a sledujem, ako kravy reagujú. Na počudovanie sa ma boja. Nechcem ich však veľmi rušiť, a tak idem čo najrýchlejšie preč. Ako preskakujem elektrický oplôtok, zavadím oň nohou a pekne ma kopne. Hmm, tak to mám asi na rozlúčku. S miernymi obavami sa približujem k prístrešku, kde nocoval spomínaný pár turistov. Najskôr ma privíta pes a neskôr uvidím dve postavy v pláštenkách. Uf, prežili to.

Ženská časť z dvojice však hovorí, že to bola jej najhoršia noc v živote. Vietor a dážď ich tu celkom slušne zlial a ani strecha to vraj nevydržala a začalo cez ňu pretekať. Nakoniec ležali v mláke, ktorá sa vytvorila pod strechou v prístrešku. Najbližšie kilometre máme spoločnú cestu. Rozoberáme teda včerajšiu búrku a zhodujeme sa, že bola naozaj silná. Cestou nám to potvrdzuje aj veľké množstvo vývratov v lese. Búrka tu urobila poriadnu spúšť.

Po chvíľke míňame miesto, kde stanuje niekoľko ľudí. Tak toto musela byť riadna previerka konštrukcie stanov. Pokiaľ odolali tomuto, tak sú naozaj kvalitné. Naše cesty sa pomaly rozchádzajú, ale spoločný zážitok ostáva. Myslím, že všetci budeme ešte dlho spomínať na poriadne silnú búrku.