Diskusie o výstavbe modernej ferraty vo vysokohorskom prostredí Vysokých Tatier registrujem minimálne od roku 2012. Mala sa realizovať medzi Sedielkom a Priečnym sedlom. Vtedy sa dokonca dostala aj do mapy, ale skončilo to len tam.

Odvtedy prebehlo viac či menej úspešných pokusov až nakoniec, v auguste 2021 sa naozaj prvá sprístupnila – súbežne s existujúcimi reťazami v Priečnom sedle. O peripetiách a dôvodoch umiestnenia, ktoré medzi turistami často vzbudzuje skôr otázniky, si môžete vypočuť v podcaste alebo prečítať diskusiu.

Oficiálne otvorenie prebehlo vo štvrtok 19. 8. 2021. V piatok sa k ukončeniu projektu konala konferencia v Hornom Smokovci, no ani toto podujatie neposkytlo dostatočné informácie či fotky. Ak sme chceli vedieť viac, „museli“ sme sa tam vybrať. Konečne dobrá zámienka na poriadnu túru vo Vysokých Tatrách, akosi to túto sezónu flákame.

Nástup

Počasie vyzerá byť najlepšie v nedeľu doobeda, tak plánujeme skorý ranný štart, aby sme sa vyhli zápcham a búrkam. O pol šiestej parkujeme bicykle na Hrebienku a kocháme sa východom slnka. Vďaka výdatným raňajkám šliapeme bez prestávky až na Téryho chatu, kde sme pred pol ôsmou. V doline ani zďaleka nie sme sami. Som milo prekvapená z turistov, že vyrážajú na túru tak zavčasu. Až za chatou zistíme, že takmer všetci sú s horskými vodcami alebo sú horolezcami a väčšina z nich ide na Ľadový štít. Do Priečneho sedla vyrážame teda v danej chvíli úplne sami a zápcha sa skôr tvorí na hrebeni Ľadového štítu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zaistená cesta

Netrpezlivo vyzeráme ferratu, no je veľmi nenápadná. Lano si človek všimne až takmer pri nástupe. Zatiaľ chýba akékoľvek označenie sľubovanými tabuľkami. Nástup je priamo vedľa reťazí, pri žltej značke.

Berieme to poctivo a obliekame sa do sedákov, vyťahujeme ferratové sety a na hlavu si dávame prilby, akurát rukavice nám chýbajú. Možno aj vďaka ferrate sa prilba stane prirodzenou súčasťou výbavy na tatranskú túru aj medzi slovenskými turistami tak, ako to robí čoraz viac Poliakov. Určite to má v našom „kameňolome“ opodstatnenie.

Už pri vystrojovaní je nám jasné, že prechod cez Priečne sedlo po ferratovom lane nám zaberie viac času – vďaka manipulácii so setom a častom precvakávaní. Železa je v ceste celkom dosť – je to takmer samý schod. Ferratové lano je na rozdiel od klasických tatranských reťazí pevné a osobne sa na ňom cítim bezpečnejšie.

Prechod je možno trochu vzdušnejší ako po reťaziach, vedie v kompaktnej skale a sem-tam po tráve. Na pár miestach som mala pocit, že sme veľmi blízko pôvodných reťazí, ale nemali sme pocit, že by sme kameňmi ohrozovali chodník. Možno snáď s výnimkou vrcholovej časti.

Príjemným prekvapením je, že sa dostanete nad Priečne sedlo možno 10 výškových metrov, kde je vhodné miesto na oddych, ktoré sme samozrejme využili.

Zaistená cesta vedie aj zostupom do Veľkej Studenej doliny. Táto časť úplne vystihuje zúfalstvo z podmienok, v ktorých ferratu stavali. Oproti výstupu, ktorý je jednoznačne určený len na jeden smer (výstup z Malej Studenej doliny do Priečneho sedla), tak tu si nie sme istí zámerom staviteľa – či je to tiež jednosmerné a či na zostup alebo výstup. Je to vlastne jedno veľké suťovisko a nové istenie vedie tesne nad ním v relatívne pevnej skale. Pár oproti idúcich turistov to využil na výstup do Priečneho sedla.

Vyzliekame sa z výstroja a ďalej pokračujeme smerom na Zbojnícku chatu. Obdivujeme horolezcov lezúcich na Širokú vežu či na Javorové štíty. Povinná zastávka na chate a onedlho sme späť na Hrebienku, kde sa nevieme dočkať zjazdu na bicykli. Ráno som výšľap síce preklínala, no teraz som za to vďačná. Skoré ranné vstávanie nás dobieha a tešíme sa, že to poobede dobehneme zase my.

Naše hodnotenie

Aké sú teda naše dojmy z prvej ferraty vo vysokohorskom teréne? Pribudla vlastne tretia línia výstupu do Priečneho sedla z Malej Studenej doliny. Na to, že pred pár rokmi to bolo jednosmerné, celkom zaujímavý vývoj.

Otázkou pre mňa zostáva, či a ako sa to prejaví v mapách, keďže je to takmer identická trasa ako existujúci chodník. Ferratové sety vraj plánujú požičiavať aj na Téryho chate, no zatiaľ je najbližšia požičovňa v Starom Smokovci.

Ferratové pevné lano je príjemnejšie na manipuláciu ako klasické tatranské reťaze. Osobne by som povedala, že výstup po ferrate je dokonca ľahší a bezpečnejší. Nie sme skúsení ferratisti a nevieme ohodnotiť náročnosť. No udáva sa, že to bude A, možno až B. Uvidíme až na oficiálnej tabuľke.

Výstup po zaistenej časti nám trval asi pol hodinu, aj s nastrojením sa. Vďaka dlhému nástupu a zostupu je to však poriadna celodenná túra. Jednoznačne odporúčame mať so sebou ferratový set plus prilbu. Hoci podľa mňa ferratový set dáva zbytočne falošný pocit bezpečia na akejkoľvek ferrate. Pri páde vás zachytí, ale nezabráni tomu, aby ste sa preleteli. A ak skončíte hlboko pod lanom, čo sa týka najmä ťažších ferrát, tak musíte vedieť prusíkovať, aby ste sa vrátili späť alebo vás musí niekto vytiahnuť lanom.

Najlepšie to asi zhrnuli Poliaci, ktorých sme stretli. "Konečne niečo nové".

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek