Trasa

Trenčianske Teplice, Baračka – prameň Porsche – Kamenné vráta – Starý háj – Kamenné vráta – Kýšky – Markovica – Pivnica – Pod Grófovcom – Kaplnka – rázcestie pod Jeleňom – vyhliadka Jeleň – Jaskyňa pod Jeleňom – kúpalisko Zelená žaba – Baračka

Nechcelo sa mi zostupovať k Baračke a zase ísť hore po červenej na Kamenné vráta, ani cez les a lúku zostúpiť do Kamenickej doliny, a tak som si podľa mapy lesných ciest v Locuse naplánoval cestu okolo kopca oproti Ostrému vrchu k prameňu Porsche. Lenže som sa nejako nechal zviesť širšou lesnou cestou a ocitli sme sa na vrcholovej lúke s posedom, a ak sme sa nechceli vracať, tak sme museli vcelku strmo zostúpiť na lesnú cestu na druhej strane kopca. No, vypočul som si svoje od manželky, ale napokon sme bez nehody zastali na lesnej ceste a po nej sme došli na rozsiahlu lúku, cez ktorú šla naša správna lesná cesta. Po nej sme prišli k prameňu Porsche neďaleko pomníka americkým letcom a mohli sme sa vybrať hore na Kamenné vráta.

Keďže bolo dosť teplo, bol som rád, keď sme po slušnom stúpaní zastali pri lavičke a peknej vyhliadke na kúpele pod nami. Na smerovníku síce bola smerovka po miestnom značení na Starý háj, ale nejako tam zabudli napísať čas. Nuž som pre istotu nechal ženu sušiť si veci na stromoch okolo vyhliadky a ja som sa vybral hľadať Starý háj. Netrvalo až tak dlho a uvidel som smerovku k vyhliadke Sokolovica. Ja som však potreboval Starý háj, a tak som kráčal ďalej po červenej smerom na Dolnú Porubu. Stále som si hovoril, že pôjdem ešte kúsok a potom sa na to vykašlem, až som sa dostal na lúku, z ktorej sme zostupovali pri túre na Hoľazne. Až tam bola veľká smerovka s časom - Starý háj 20 minút.

Vošiel som do lesa a stretol som dvoch chalanov, ktorí sa evidentne vracali z vyhliadky. Došiel som tam napokon tiež a musím uznať, že perfektné výhľady stáli za námahu. Dokonca si myslím, že sme túto skalu videli z lúky, keď sme šli na Kamenné vráta. Nuž, pokochal som sa, pofotil a začal sa vracať späť k žene. Ale napokon som neodolal a zabehol ešte na vyhliadku Sokolovica 1. Bolo to trošku dole svahom a ocitol som sa akoby na skalnatom balkóne s pekným výhľadom. Priamo podo mnou bola aj Sokolovica 2. Tam sa mi už nechcelo ísť, lebo som musel ísť buď fakt strmo dolu, alebo sa vrátiť hore, ísť kúsok lesom a zase zísť dolu a videl by som asi to isté. Takže definitívne k žene, vyzliecť si totálne mokré tričko, dať ho sušiť sa a naobedovať sa.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Smer Markovica

Naobedovaní a s usušenými vecami sme sa pobrali po žltej lesnou cestou smerom na Kýšky. Tu na lúke sa križovala so zelenou, na ktorú som sa po výstupe na Markovicu mienil dostať. Z lúky sme vošli do lesa a kráčali po celkom príjemnej lesnej ceste. Ja som stále v Locuse kontroloval, či sme pri lesnej ceste, ktorá mala ísť hore na Markovicu. Keď sme minuli malý kameňolom a nič neodbočovalo doprava hore, nechal som zase ženu odpočívať a začal som sa lesom predierať hore. Došiel som napokon na súbežnú lesnú cestu so značkou a z nej nebol problém sa lesom dostať na hrebienok vedúci k vrcholu.

Zrazu som zistil, že som na miestnej modrej značke a chodník ma doviedol k hojdačke upevnenej na snáď 5-metrovom lane, visiacom z konára stromu. Neviem si predstaviť, ako to tam upevnili a ani, že by som sa na nej hojdal. Vznášala sa totiž nad zrázom. Tak som si len pozrel výhľad a pokračoval k vrcholu s vrcholovou knihou a pečiatkou. Je zaujímavé, že na smerovníku boli smerovky len smerom odkiaľ som došiel, ale značka pokračovala ďalej. Až doma som zistil na TuristickaMapa.sk, že ide o okruh ku krížu pod Markovicou. Pri návrate som dokonca našiel zarastenú cestu od značky hore k súbežnej lesnej ceste. Len zo značky ju nebolo vidno. Manželka bola odpočinutá, a tak sme svižne pokračovali po lesnej ceste, až sme došli k smerovníku Pivnica.

Smer Jaskyňa pod Jeleňom

Lesáci tu majú vo svahu garáž, resp. naozaj pivnicu a tu odbočuje miestna značka z Kolačína na vrchol Markovice. Nuž, keby som to vedel, bol by som šiel po nej. Takto sme pokračovali po žltej doľava a keď sa žltá prudko zvrtla doprava, vykročili sme doľava hore po lesnej ceste. Našli sme tam užovku bez hlavy, tak neviem, kto jej ju oddelil. Lesná cesta došla na križovatku lesných ciest a v Locuse som si našiel, že by niektoré z nich mali ísť dolu do Kamenickej doliny. Žiaľ, jedna aj druhá, časom zanikli v lesných húštinách a tretia, ktorá mala klesnúť k Heinrichovému prameňu, skončila tiež v totálnej húštine. Tak sme sa napokon s dlhým nosom vrátili rozbahnenou lesnou cestou na zelenú značku a po nej na lúku pod Grófovcom.

Keďže sme pred časom šli dolu po červeno značenom kúpeľnom chodníku, dnes sme šli po zelenom a došli sme ku kaplnke na okraji skalnatého zrázu. Stojí tak na jeho okraji, že nemať širokáč, tak ju neodfotím. Pomedzi stromy je od nej obmedzený výhľad na kúpele. Pred ňou sú dva veľké stoly s lavicami a na strome je schránka s knihou návštev. Sedela pri nich mladá chasa a pýtala sa nás, či nevieme, kde je jeleň, ktorý tu niekde má byť. Nevedel som.

Paradoxne, pár minút od nich sme prišli k smerovníku Vyhliadka Jeleň. Takže asi treba len zdvihnúť zadnú časť tela z lavice a poobzerať sa po okolí. Trošku sme šli do svahu a stáli sme pri altánku s krásnym výhľadom, obrovskou maketou jeleňa a tabuľou s povesťou o krutom poľovníkovi, ktorý vystrieľal všetku zver na okolí. Chvíľu sme si posedeli, naposledy sa kochali fakt peknými výhľadmi a vrátili sme sa dolu k smerovníku. Pomaly sme klesali po značke, minuli sme malý prameň a stáli sme pod skalou, v ktorej je jaskyňa. Na rozdiel od Jánošíkovej, je to naozajstná jaskyňa, aj keď bez kvapľovej výzdoby. Manželka vybrala z ruksaku baterku, a tak som sa vybral na prieskum. Keď bolo treba prekonať malý ílovitý svah, radšej som sa vrátil späť.

Keďže sa nám nechcelo ísť až do centra kúpeľov, prestúpili sme zo zelenej značky na miestnu modrú. Viedla nás lesom a dosť som sa pobavil lavičke, na ktorú som si nevedel sadnúť, lebo bola vo výške môjho pásu. Nejako ju zabudli zakopať. Došli sme k vynovenému kúpalisku Zelená žaba. Trúsili sa z neho i do neho davy ľudí. My sme neváhali a upaľovali čo najrýchlejšie preč, lebo decibeli duneli lesom. Kilometricky to nebola dlhá túra, ale videl som na nej toľko zaujímavých prírodných úkazov!

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek