Trasa

Dolná Poruba, Bežákovci – Na Hlbokom – rázcestie na zelenej – prístrešok pod sedlom Trtavka – Trtavka – prístrešok pod sedlom Trtavka – Česaná hora – Peršová – TIM Zrazový vrch – Na Hlbokom – Dolná Poruba, Bežákovci – Dolná Poruba, Suchovci

Náš pobyt v Trenčianskych Tepliciach sa niesol vo veľmi teplom počasí a ani dnes po vystúpení z autobusu to nevyzeralo byť inak. Modrá obloha nebola pokrytá ani jediným mráčikom, a tak len zostávalo dúfať, že nám tieň poskytne les.

Vykročili sme po asfaltke pomedzi pár domov (Bežákovci) rozťahanej dediny Dolná Poruba. Ide tu zelená značka do sedla Košariská a z neho sa môžete vybrať na Homôľku či na Baské. Naplánoval som si skrátený variant, len som dúfal, že nebude ťažký pre manželku, nakoľko nerada chodí mimo lesných ciest a chodníkov. Ak musíte mať zo zdravotných dôvodov na očiach tmavé okuliare, ktoré temer neprepúšťajú svetlo, veľmi ľahko sa potknete o každý konár a teda bežná chôdza lesom je pre ňu veľmi nepríjemná.

Na Trtavku cez ťažbu dreva

Asfaltka sa zmenila na lesnú cestu a než sme prišli k TIM Na Hladkom, kde žltá značka odbočuje smerom na hrebeň, boli sme totálne spotení. Pri spätných pohľadoch bolo pekne vidno Slopský vrch s krížom, kde sme boli pred pár dňami. Pokračovali sme po zelenej značke rovno a našťastie v tieni stromov. Na potoku, čo tiekol vedľa cesty, boli z driev zábrany. Asi aby zachytávali pri zvýšenom prietoku stromy a konáre.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Odbočiť zo značky som si naplánoval v bode, kde sa lesná cesta stáča doprava a značka pokračuje rovno. Len si bolo treba dať pozor, lebo vzápätí sa cesta rozdvojovala a bolo treba pokračovať rovno popri potôčiku prameniacom pod Česanou horou. Prišli sme k chate. Kontajner zastrešili a strecha prekrýva betónový podklad kontajnera. Takže by sa tu v pohode vyspalo šesť turistov. Neďaleko sme potom našli výdatný prameň, ktorý je zaznamenaný na TuristickaMapa.sk.

Napokon sme došli ku skládke vyťaženého dreva a začali problémy s pohybom v rozbahnenom a konármi znečistenom teréne. Nad nami stál v lese koník a namiesto neho sťahoval kmene stromov traktor. Jednak reval na celý les, jednak parádne všetko rozrýval. Potok zrazu tiekol v malom kaňone a museli sme ísť po kameňoch v ňom. Začal som sa obzerať, kade z neho uniknúť, lebo ďalej sa pre konáre popadané do potoka nedalo ísť. Zbadal som nad nami lesnú cestu, a tak sme sa na ňu vyškriabali. Manželka mi dávala veľmi najavo, že takouto turistikou nie je nadšená, a bol som napokon rád, že nás lesná cesta doviedla na lúky pod sedlom Trtavka. Práve ich kosil traktor. Došli sme k trampskému prístrešku. Evidentne sú domáci srandisti, lebo premiestnili vaňu a dokonca k nej pristavili batériu na vodu a na stenu prístrešku namontovali elektrické zásuvky. Samozrejme, že ani jedno tu nie je.

Zložil som ruksak, prezliekol si mokré tričko, nechal som ženu v prístrešku a vybral som sa hore do kopca. Až keď som obišiel skalu a zastal na jej vrchole, tak som si na mape overil, že nestojím na vrchole Trtavky. Musel som sa lesom vybrať doľava do sedielka a následne zase hore kopcom. Po druhýkrát som stál na skale s pekným výhľadom na lúky pod ňou a hory v diaľke, ale ani toto nie je vrchol Trtavky. Nuž som pokračoval lesom a došiel som k triangulačnej tyči a červenému trojuholníku na strome. Takže prvý vrchol dnešného dňa som dosiahol! Zišiel som dolu k žene, naobedovali sme sa a kochali sa naozaj krásnymi výhľadmi na Vápeč a ostatné okolité strážovské vrchy.

Smer Česaná hora a Peršová

Obliekli sme si usušené veci, zbalili ruksaky a pokračovali sme po značke smerom na Baské. Trošku nám dal zabrať výstup na lúky pod Česanou horou. Ženu som nechal, nech si nájde tieň a vybral som sa vysokou trávou k poľovníckemu posedu a potom doprava lesom, kým som neprišiel na vrchol Česanej hory. Aj keď človek k nemu ide zdanlivo po rovine, odrazu sa ocitne na skalnej hrane, pod ním hlbočina a pred ním nádherné výhľady. Fakt som bol prekvapený. Vrátil som sa k žene, dúfajúc, že som nechytil v tráve žiadne kliešte.

Z lúk bolo vidno hrebeň na Baské, ale bolo mi jasné, že ak máme stihnúť večeru, tak nemôžeme ísť až na chatu a potom dolu do Omšenia. Takže Žihľavník dnes nenavštívim. Čo už, snáď budeme robiť na chate opäť oddielové Vianoce a potom tam vyjdem. Takto mi zostala ešte Peršová. Z lúk sme opäť vošli do lesa a po miernom stúpaní som ženu nechal na chodníku a vykročil som lesom doprava. Samotný vrchol nie je nijako označený. Je to proste hŕba kamenia medzi stromami a žiadny výhľad. Vrátil som sa k žene a pokračovali sme ďalej z lesa na pokosenú lúku a napokon sme došli k TIM Zrázový vrch. Z modrej sme prestúpili na žltú značku a začalo celkom výživné klesanie dolu svahom. Mohli sme ho síce zmierniť chôdzou po zvážnici, ale to by zase predĺžilo cestu a potrebovali sme chytiť autobus. Žena mala trekingové paličky a ja som to brzdil stehnami.

Napokon sme došli k vodnému zdroju, z ktorého sa valila voda voľne po svahu, a tak tam vzniklo celkom slušné bahnisko. Šťastlivo sme prešli aj ním a z lesa sme vyšli na kamenistej ceste. Sadli sme si na padnutý strom a dali si pitnú a keksíkovú pauzu. Okolo nás poletovali motýle a na neďalekom vysokom žltom kvete ich boli snáď desiatky. Oddýchnutí sme dokončili posledný lesný úsek a zišli na cestu do Bežákovcov.

Keď sme prišli na zastávku, zistili sme, že máme ešte hodinu čas a nechcelo sa nám čakať na slnku. Vybrali sme sa popri ceste k najbližšej zastávke. Keďže cestu frézovali a momentálne kládli nový asfalt, bola otvorená len na polovičný profil a jazdilo sa na semafory. To však poniektorí šoféri neakceptovali a veselo jazdili po ešte čerstvom asfalte alebo v protismere. Ako sme tak stáli v tieni pri zastávke, zastalo pri nás auto pre deväť osôb a chlapík čo vystúpil, sa nás pýtal, či čakáme na autobus. Aby sme vraj nastúpili, že nás zvezie. Až keď zastal na konci obce a na lúke stáli veľké autobusy, pochopili sme, že je náhradnou autobusovou dopravou.

Večeru sme stihli a s potešením som konštatoval, že za päť dní som napokon vystúpil na desať z jedenásť naplánovaných kopcov. Žena napriek zdravotným ťažkostiam mi robila verného spoločníka, ba dokonca nás čakalo ďalších päť dní a jedenásť vrcholov v okolí Čičmian.