Pôvodný plán bol vyjsť na Polinik dolinou potoka Grießbach. Leže Bergfex sa tváril, ako keby značka cez roklinu nešla. Už som v Karnských Alpách naďabil na niekoľko zrušených chodníkov, preto som plán pozmenil. Budem sa motať iba po chodníkoch, ktoré boli nedávno prejdené.

Poldňová prechádzka

Na poludnie som prišiel do sedla Plöckenpass na rakúsko-talianskej hranici a vybral som sa na krátku prechádzku. Zbehol som na Valentinalm, kde som pred rokmi začínal túru na Hohe Warte, najvyšší kopec pohoria. Na lúke kvitli horce krížaté.

Poniže Valentinalm je pri ceste vojenský cintorín. Sú tu pochovaní vojaci, ktorí padli v Prvej svetovej vojne. Cintorín je upravený, pokosený, nekosia iba čudné pichľavé rastliny. Sú to vzácne a chránené kotúče alpínske.

Pod cintorínom ma prekvapil oznam, že je Mauthen Klamm od jesene 2018 uzavretý. Vraj tam víchrica pováľala stromy. Roklinu som prešiel na jar 2018, takže som mal šťastie. Teraz som sa po zvážnici prešiel nad záver Mauthen Klammu, ale tam žiadny oznam nebol. Tak neviem, či je ešte aktuálny.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Kus som sa vrátil a zbehol som ku Gasthofu Plöckenhaus. Nato som sa vybral k “Múzeu pod holým nebom”. Počas Prvej svetovej vojny tu vojaci porobili kopec opevnení, streleckých postov a všeličoho iného. Okolo ruín vedie chodník a na tabuliach sú strohé informácie. Miestami to bolo celkom zaujímavé.

Polinik

Ďalší deň som o 6.30 h zaparkoval pred Gasthofom Plöckenhaus. Minul som jazero a začal som stúpať. Čakalo ma prevýšenie 1100 metrov. Prvý oddych som si spravil po 400 m ešte v lese, druhý po ďalších 300 m na horských lúkach. Páslo sa na nich veľa kráv.

Vystúpal som do sedla. Doposiaľ som išiel lesom a lúkami, nad sedlom sú vápencové skaly. Kvitlo na nich veľa rastlín, ktoré som fotil.

Tesne pod vrcholom šiel proti mne turista. Fíha, musel vyrážať skôr ako ja. Z Poliniku (2332 m) je nádherný výhľad. Bohužiaľ, Kollinkofel a Hohe Warte boli v oblakoch. Zato na východe bolo vidno aj kopce nad sedlom Nassfeld, hoci v slabom opare. Na vrchole je akýsi zvon, vrcholový kríž je na severnom ostrohu, aby ho bolo vidno z Mauthenu, ktorý je hneď pod Polinikom.

Köderkopf

Vrátil som sa na lúky, a keďže som mal veľa času, vybral som sa na Köderkopf. Podľa mapy sa zdalo, že pôjdem po rovinke, no chodník podchvíľou trochu stúpal a nato trochu klesal. Na jednom mieste robil obchádzku, zrejme pôvodnú trasu strhlo. Na obchádzke sa išlo po trávach, hoci je chodník súčasťou Karnisches Höhenweg a chodí po ňom pomerne veľa turistov. Na lúkach som fotil tmavohlávky, ale aj ďalšie kvetiny.

Prišiel som na Köderkopf (2167 m). Je to ploský trávnatý kopec, ktorý je celý prevŕtaný. Aj tu sa počas Prvej svetovej vojny bojovalo. Je tu veľa zákopov a v skale sú prerazené okná do Talianska.

Po krátkom oddychu som sa vracal rovnakou trasou. Na ostrohu Köderhöhe som stretol Rakúšana od Salzburgu, s ktorým som sa dal do reči. Išiel diaľkovú trasu, ktorá kopíruje južnú hranicu Rakúska. Vlani prešiel Karavanky (Karawanken), tento rok ide Karnské Alpy (Karnische Alpen).

S Rakúšanom som trkotal asi pol hodiny, lebo som potreboval dlhšiu pauzu. Po prestávke som šiel ako raketa a o 18-tej som sa vrátil ku Gasthofu Plöckenhaus.

Obere Frondell Alm

Tretí deň som chcel vyjsť na Köderhöhe z Weidenburgu. Pred rokmi som v dedinke parkoval pri požiarnej zbrojnici, lenže teraz tam bola veľká skládka dreva. A tak som sa vybral autom do kopcov. Čosi som vystúpal a keď sa asfaltka zmenila na štrkovú cestu, na prvom vhodnom mieste som auto odstavil.

Spočiatku som šliapal po ceste. Bol som zamyslený a okolie som nevnímal. Až za rázcestím som vypol autopilota a začal som sa obzerať okolo seba. Minul som peknú chatu, nato penovcové pramenisko a vyššie skalu, v ktorej bol tmavý sloj, možno uhlie.

O 9-tej som prišiel na Obere Frondell Alm. Je ráno, avšak na slnku je už teraz pomerne teplo. Pán v rokoch mal bundu prehodenú cez stromček a oberákom zbieral čučoriedky. Prehodili sme zopár slov.

Köderhöhe

Od Obere Frondell Alm som nešiel po ceste, ale po chodníku. Vyznačený je vcelku dobre, ale nikto ním nechodí. Asi do polovice svahu sa po chodníku prebehli s kosačkou, vyššie je zarastený trávou. Na miestach, kde slnko nezasvietilo, som zbieral rosu.

O 11-tej som prišiel na Köderkopf a vystúpal som na Köderhöhe (2228 m). Z vrcholu je nádherný výhľad najmä na sever. Keďže bolo oblakov menej ako včera, videl som aj Vysoké Taury (Hoher Tauern). Špicatý zasnežený kopec mohol byť Großglockner, ale z takejto diaľky som si tým vôbec nebol istý.

Cez Köderhöhe vedie pekný hrebienok. Je trochu členitejší ako tvrdí mapa, no sú na ňom skôr trávy ako skaly. Na Lauchecku (2156 m) som zjedol obed a začal som prudko klesať. Spočiatku so mnou klesala aj značka, ale pod sedlom sa vyparila. Schádzal som z neho trávami a šotolinou.

Prišiel som na lúky, na ktorých sa pásli kravy. Schádzal som smerom ku Frondell Hütte a elektrické ohradníky ma priviedli rovno do maštale. Keď som si na nej otvoril bráničku, ocitol som sa na terase reštaurácie. Ľudia iba oči pučili, skade som sa to vynoril.

Od Obere Frondell Alm som schádzal rovnakou trasou, ktorou som ráno stúpal. V lese som si vedľa cesty všimol umelý vodopád, ktorý som ráno prehliadol. Mal som chuť použiť ho ako sprchu. O 16-tej som sa vrátil k autu a šiel som domov.

Záver

Karnské Alpy ma nesklamali, hoci som v nich tento rok nelozil po žiadnych ferratách. Do fotoalbumu mi pribudlo veľa kvetín, z ktorých niektoré, ako napríklad kyprina štrkovisková či hadomor ružový, rastú aj u nás. Ak to bude možné, o rok sa do Karnských Álp vyberiem zas.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek