Trasa

Rajecká Lesná, rázcestie – Trstená – Suchá dolina, ústie – Srniak – Suchá dolina – kaplnka Panny Márie Ružencovej – Košariská – chata Žliabky – Suchá dolina, záver – TIM Šibeničná – Šibeničná – Fačkov

Autobus nás doviezol k TIM Rajecká Lesná, rázcestie. Šoférovi sa nechcelo veriť, že kupujeme lístky sem a nie do dediny. My sme sa však nechystali navštíviť slávny drevený Betlehem, ale na turistiku Suchou dolinou. Na druhej strane cesty sa rozprestiera areál, kde vyrábajú Kofolu a rozvážajú ju do sveta. Prechádza tadeto tiež Medzinárodná diaľková trasa I23 (Czestochowa – Mariazell). Priznám sa, že som o nej netušil.

Vykročili sme po chodníku vedľa cesty na Žilinu a po chvíli sme zabočili doľava. Prešli sme mostom ponad Rajčianku a ocitli sme sa na rázcestí pred vstupom do Suchej doliny. Napravo sa ide do miestnej časti Trstená, my sme vykročili doľava. Manželka si oddýchla, že ide o úplne normálnu lesnú cestu. Obávala sa, že ju povlečiem nejakou divočinou mimo značiek. Kráčali sme vcelku úzkou dolinou, kde občas boli malé lúky medzi cestou a lesom, inak samý les.

Mal som v úmysle vystúpiť na kopec Srniak, kam nevedie značka, a tak som hľadal bod, v ktorom sa vyberiem doprava hore. Prišli sme k lesnej ceste, ktorá odbočovala správnym smerom, tak som manželku usadil na spílené stromy pri ceste a vybral sa po nej. Veľmi rýchlo som ju však opustil, lebo viedla úvozom a v ňom bolo lístia ponad členky. Počasie bolo všelijaké, a tak som si cez tričko prehodil Goretexovú bundu. Hoci som mal na nej rozopnuté všetky zipsy, po návrate z vrcholu som mal tričko, a to aj vpredu, mokré ani keby som padol do vody.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po pravej strane sa objavili skaly a pod jednou som zbadal koly obalené zelenou látkou, akú používajú ľudia, keď nechcú, aby im videli cez plot. Zaujalo ma to, a tak som sa k tomu vybral. Niekto tu má kemp, lebo pod skalou bola karimatka. Vracať sa nad cestu nemalo význam, lebo zanikla, a tak som sa jednoducho začal štverať, a často štvornožky, hore kopcom. Dostal som sa pod skalu, tak som ju sprava obišiel. Napokon som objavil niečo ako zvieraciu prť, a tak som po nej štrikoval hore strmým svahom. Napokon som obišiel poslednú skalu a vystúpil doľava na ňu hore. Prekvapený som zostal stáť. Na strome bola pripevnená veľká, akoby medená tabuľa s názvom Srnák 822 m n. m. – Junáci a devy z Domaniže 2020. Je tu aj vrcholový kameň a pekný výhľad do Suchej doliny. Z vrcholu vedie celkom zreteľný a vychodený chodník, a tak som sa po ňom vybral dolu. Lenže zrejme ide do Domaniže a musel som sa vrátiť k manželke do Suchej doliny. Nuž som ho opustil a od stromu k stromu som schádzal strminu. Bez úrazu som sa dostal dolu a musel som si prezliecť úplne mokré tričko.

Ako sme kráčali dolinou, na stromoch som si všimol tabuľky s názvom Vrtíkov chodník. Ale dolinou neviedla ani miestna značka, a tak sme to pochopili, až keď sme zastali pred „bránou“ s nadpisom Pokoj a dobro a s tabuľkami Prameň Juraja Vrtíka a Kaplnka Panny Márie Ružencovej. Vybrali sme sa doľava, prekročili miestny potok a lúkou došli k prameňu a areálu kaplnky. Miesto vraj navštevoval farár Juraj Vrtík, a tak prameň pomenovali po ňom. Dá sa tu posedieť a opekať. Z cesty dolinou je sem napokon vykosený široký chodník, ktorým sme sa na ňu vrátili. Odtiaľto prebiehali práce na rozširovaní odtokových kanálov popri ceste. Pozdravili sme sa s robotníkmi a evidentne boli zaskočení turistami.

Dolina sa rozšírila a ocitli sme sa na veľkej lúke – Košariskách. Našli sme tu betónový stĺpik s názvom lokality a nadmorskou výškou, asi to osadilo OZ Kiapeška v roku 2015. Samozrejme, že nechýbal posed. Keďže sa blížil čas obeda, bol som milo prekvapený peknou chatkou s krytým posedením. Nuž sme sa rozbalili, dali si sušiť veci a pustili sa do jedenia. Zrazu prišlo terénne vozidlo, vystúpil z neho chlapík a odomkol si chatu. Po chvíľke vyšiel von s čajníkom a fľaškou. Pozeral som, čo ide robiť. Kúsok pred chatou zišiel do rigolu a vrátil sa s vodou. Ani som si rúrku vyvedenú zo svahu nevšimol. V prípade nutnosti by sa dalo pod prístreškom prespať. Je tu ohnisko a latrína.

Keď sme sa najedli a obschli, pokračovali sme ďalej. Počuli sme, že sa blížime k drevorubačom a zvážaniu dreva. Preto sme sa potešili, keď som podľa Locusu zistil, že musíme odbočiť doprava a ocitli sme sa na modrej značke z Domaniže. Ako tak stúpame lesom, zbadal som na zemi niečo žlté. Keď som to zodvihol, zistil som, že tu niekto stratil asi čip od brány a prívesok Fridorka s menom Adélka. Dali sme to na konár nad cestou. Na jednom úseku sa pekný les zmenil na vyrúbaný úsek plný konárov. Na druhej strane sa nám otvorili pekné výhľady do okolia Domaniže a zrazu som si uvedomil, že na tie kopce sme pred časom vyšli z Sádočného.

Došli sme k TIM Šibeničná a opustili sme značku. Pohodlnou lesnou cestou sme došli k bodu, kde som usúdil, že je najvyšší bod a teda kopec Šibeničná. Ale márne sme pátrali na ceste i v okolitom lese po vrcholovom kameni. Nuž sme pokračovali ďalej a došli sme k drevorubačskej lanovke. Používajú to tu asi na vyťahovanie dreva zo svahov, ale žiaľ, potom to ťahajú dole traktorom a veru vyryli tam parádnu ryhu. My sme sa po nej vybrali, no klesala na zlú stranu a napokon sme sa museli vrátiť hore.

Kúsok za vrcholom Šibeničného odbočovala doprava lesná cesta, a tak sme išli po nej. Doviedla nás na modrú značku. Po nej sme zostúpili na lesnú cestu nad Fačkovom. Tesne pred tým bola odbočka zo značky prehradená páskou a červená šípka ukazovala smer. Na ceste sme však išli doľava i doprava a značky nikde nebolo. Tak sme sa pustili dolu lúkou a v lese sa zrazu objavila značka. Potom sme bez problémov poza záhrady došli k posledným domom Fačkova a ulicami obce k nákupnému centru a zastávke autobusu.

Túra síce bola krátka, ale objavili sme na nej kopu zaujímavých vecí.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek