Aby som bol korektný, musím na začiatok uviesť, v akých podmienkach som topánky využíval a ako som sa o ne staral. Alebo v mojom prípade skôr nestaral. Áno, so zahanbením priznávam, že som topánkový terorista a keď vstúpim do obchodu, aby som si vybral topánky, vystavené kusy by sa najradšej isto utekali schovať niekam do škatúľ v sklade mimo môjho pohľadu. Nanešťastie pre niektoré topánky, občas sa ku mne dostanú.

Ako vyzerali topánky na začiatku testovania si môžete pozrieť v mojej predošlej recenzii:

Používanie topánok

V prevažnej väčšine boli Nazcaty využívané na účel, na ktorý boli vyrobené, a to na turistiku. Za roky prešli tisíce kilometrov. Bohužiaľ neviem odhadnúť koľko, ale podrážka schodená takmer do hladka svedčí, že kilometrov bolo veľmi veľa. Ešte na žiadnej topánke sa mi nepodarilo schodiť podrážku do takmer hladkého dezénu, vždy sa skôr rozpadol zvršok.

Aby som im nedoprial krásny, túlavý, turistický život, slúžili mi aj ako moja zimná obuv na každodenné nosenie do práce. Pochodili so mnou zahraničné chodníčky aj asfaltové ulice slovenských miest. O tom, že mi boli pohodlnou obuvou aj počas niekoľkodňových rybárskych výprav, kde boli neraz mokré a zablatené celé dni, ani nepíšem.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Starostlivosť

Tento odstavec by som dokázal napísať veľmi krátky – stačilo by napísať "žiadna starostlivosť". Ale musím sa priznať, že občas som na topánky naniesol nejaký neznámy prípravok so včelím voskom, ktorý im dodal lesk a trocha pomohol s nepremokavosťou. No ak som to použil za celú dobu päťkrát či šesťkrát, tak som ešte optimista. Iné prípravky som nepoužíval. Jedine kefa na zbavenie blata a občas mokrá handrička na očistenie. Musím sa priznať, že prípravkov na ošetrovanie obuvi mám mnoho, ale všetky sú asi po záruke, keďže ich nepoužívam. Takže môj topánkový hyenizmus je naozaj pravdou.

Skúsenosti po 6 rokoch a stav topánok

Topánky by v porovnaní s novými boli ťažko identifikovateľné. Zub času a môj prístup im dali zabrať. Na druhej strane sú stále použiteľné a svoj účel v obmedzenej miere stále plnia. Takže kvalita spracovania modelu je naozaj na vysokej úrovni, keď toto všetko zvládli.

Najviac oceňujem na topánke samotný materiál kože, z ktorej je vyrobená. Aj bez starostlivosti a po dlhých rokoch používania na nej nevidno nejaké veľké praskliny alebo deformácie. Jediná menšia prasklina sa objavila pri spoji okopovej gumy, ktorá sa na mnohých miestach rozpraskala. Je to miesto, ktoré je na celej topánke asi najviac exponované a namáhané – v ohybe chodidla pri prstoch na nohe.

Ďalej vyzdvihujem aj prevedenie kovových úchytov na šnúrky – tie sa ani po rokoch nikde neuvoľnili, nezdeformovali a ani nepoškodili kožu. Práve pri kovových prvkoch sa na predchádzajúcich topánkach po čase koža v ich spoji vyšúchala a popraskala.

Okopová guma po obvode topánok stále bezchybne drží, nevýhodou je len to, že sa časom na mnohých miestach rozpraskala.

Najhoršie dopadla textilno-molitanová vnútorná výplň vo vrchnej časti topánky. Textil sa stovkami obúvaní a vyzúvaní ošúchal a potrhal, následne sa vydrobil aj molitan a na mnohých miestach ostala len koža. Vnútorná časť topánky, ktorá je namáhaná častým vyzúvaním a obúvaním, by mohla byť radšej taktiež z kože, pretože obuvák na hory so sebou nosí asi málokto. No aj napriek tomu som na komforte pri nosení nepocítil veľký rozdiel. Stačilo pevnejšie dotiahnuť šnúrky v oblasti, kde hrdlo topánky obopína nohu.

Ďalšou časťou, ktorá nápor kilometrov a rokov a zlej údržby nevydržala, boli podrážky. Vyčítať im to ako nekvalitu sa v podstate nedá. Aj najlepšie a najdrahšie podrážky sa dajú schodiť a vyšúchať. Skôr mi prekážalo, že po asi štyroch rokoch sa vrchná guma podrážky rozpraskala v mieste päty a neskôr časť z nej úplne odpadla a obnažila sa časť výplne podrážky z mäkčeného materiálu. Od tohto momentu sa podrážka nezadržateľne začala deformovať a ničiť. Výhodou Hanwagov je možnosť dať si vymeniť v takýchto prípadoch podrážky, ja som však nad tým vzhľadom k stavu celej topánky ani neuvažoval.

Zhrnutie

Ak by som mal po rokoch používania model Hanwag Nazcat GTX zhodnotiť na stupnici od jedna do desať, určite by som sa pohyboval niekde v okolí osmičky až deviatky. Je to hlavne preto, že sú to prvé topánky, ktoré so mnou dokázali prežiť takmer 6 rokov a v žiadnej situácii ma nesklamali.

Vzhľadom k tomu, ako nepekne som sa k nim celý čas správal, mi dopriali vždy vysoký komfort a pohodlie a viem, že keď ich teraz vymením za nový model, stále budem po ich zničenom torze pohodenom kdesi v kúte skrine poškuľovať a spomínať, aké boli pohodlné. Určite mi však ešte nejaký rok poslúžia v práci na záhrade či na chalupe alebo na nenáročné prechádzky lesom za hubami.