Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Výhľady
Výhľady Zatvoriť

Túra Štyri dni v okolí Zvolena

Program DofE (Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu) dáva mladým ľuďom príležitosť osobnostne sa rozvíjať v rôznych oblastiach. Vyvrcholením ich niekoľkomesačného snaženia je absolvovanie dobrodružnej expedície - niekoľkodňovej túry so špecifickými podmienkami. Takouto "dofáckou skúškou dospelosti" sme si prešli tiež.

Vzdialenosť
100 km
Prevýšenie
+3101 m stúpanie, -3094 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
4 dni
Obdobie
leto – 18.07.2021
Pohoria
Zvolenská kotlina (Sliačska kotlina), Kremnické vrchy, Javorie
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 575 m n. m. Pustý hrad (Horný hrad)
  • Najnižší bod: 284 m n. m. Budča - Sietno (most cez potok Veľký Sietenec)
  • Mapa: Otvoriť mapu v novom okne
Voda
minerálne pramene v kúpeľoch Sliač, bufet na Pustom hrade, minerálny prameň na železničnej stanici vo Zvolene
Nocľah
Zvolen (autokemp Neresnica)
Doprava
Zvolen (vlak, bus, MHD)
SHOCart mapy
» č.482 Štiavnické vrchy, Krem… (1:40.000)
» č.1092 Štiavnické vrchy, Javo (1:50.000)
» č.1093 Kremnické vrchy, Poľan (1:50.000)

Pre splnenie nášho cieľa sme potrebovali stráviť štyri dni chodením, tri noci v stanoch, denne si variť minimálne jedno teplé jedlo a po celý čas nepoužívať mobilné telefóny. Pre skupinu stredoškolákov s rôznymi turistickými skúsenosťami bolo zorganizovanie podobného výletu výzvou, ktorú sme však zvládli a chceme sa preto podeliť o naše skúsenosti, radosti i trápenia z okolia Zvolena, kde sme expedíciu absolvovali.

Príprava - lokalita, hygiena a strava

Pred expedíciou sme sa niekoľko týždňov starostlivo pripravovali. Zo všetkého najskôr bolo nutné vybrať vhodnú lokalitu a naplánovať si trasu. Po zvážení viacerých faktorov (napríklad výskytu medveďov či počasia) sme sa rozhodli pre nocovanie v autokempe Neresnica, ktorý sa nachádza na okraji Zvolena. Odtiaľ sme následne každý deň podnikali kratšie, jednodňové túry k okolitým pamiatkam a zaujímavostiam. Počas štyroch dní sme tak navštívili blízke lokality Čertova skala, hrad Dobrá Niva, kúpele Sliač a Pustý hrad.

Autokemp bola výborná voľba najmä z hľadiska hygieny - mali sme k dispozícii WC aj sprchy. Nie vždy síce tiekla teplá voda, ale po celom dni na nohách sme boli mimoriadne vďační aj za studenú... Stravovanie sme riešili pomocou plynových varičov, ale využili sme aj ohnisko autokempu. Čo sa týka jedálnička, snažili sme sa ho vyskladať primárne z jedál, ktorým stačí jednoduchá alebo žiadna tepelná úprava. Každé ráno nás zohriala instantná ovsená kaša a káva, večer sme sa odhodlali na náročnejšie cestoviny s morcadellou alebo dehydrované jedlá, ktoré doplnil horúci čaj.

1. deň - Čertova skala

Prvú túru sme začali na železničnej stanici Zvolen, odkiaľ sme sa ešte v dobrej nálade a plní odhodlania vydali na Čertovu skalu. Zo stanice sme vyrazili okolo deviatej ráno smerom na východ cez sídlisko Teplička. Ďalej sme pokračovali cez záhradkársku oblasť v okolí kopca Gavurka, kde sme si aspoň na chvíľu mohli užiť ochranu pred slnkom, ktorú nám poskytovali stromy. Po opustení lesa nás čakal najmenej záživný úsek trasy, približne 3,5 km popri hlavnej ceste, kým sa nám podarilo dostať na lesnú cestu, ktorá viedla na Čertovu skalu. Úsek prechádzal cez dedinu Budča, kde sme si po 1,5 hodine kráčania spravili krátku prestávku a prezreli si tamojší pamätník SNP.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po ďalšej polhodine chôdze sme sa konečne dostali na lesný chodník. Vtedy sme si zároveň všimli búrkové mraky, ktoré sa vytvorili nad Zvolenom, no povedali sme si, že sa nimi budeme zaoberať, až keď sa k nám dostanú. Na poslednom úseku cesty na Čertovu skalu sme stretli skupinu z Klubu slovenských turistov, s ktorými sme sa porozprávali a vypočuli si príbeh o tom, ako im jedna členka výpravy takmer spadla z Čertovej skaly. Po príjemnom stretnutí nás čakal posledný, no vzhľadom na veľké ruksaky aj najnáročnejší úsek, a to záverečné stúpanie na Čertovu skalu. Nakoniec sme sa dostali hore, kde nás čakal celkom unikátny prírodný útvar a krásny výhľad.

Po obede a dlhšej prestávke sme sa vydali na cestu späť rovnakou trasou a asi po dvoch minútach kráčania nás dobehla búrka, ktorá sa vytvorila nad Zvolenom. Rýchlo sme si obliekli nepremokavé bundy a na ruksaky navliekli pršiplášte a pokračovali sme ďalej. Nerovný chodník v strmom svahu bol za búrky pomerne nebezpečný a ruksaky nám nijako nepomáhali udržiavať rovnováhu. Po necelej hodine sme sa konečne dostali na asfaltovú cestu a ako naschvál v tom momente prestalo pršať. Cesta späť bola rovnaká až po Zvolen, kde sme si zbežne pozreli hlavné námestie. Odtiaľ sme len prešli ponad rieku Slatinu a po vyše siedmich hodinách dorazili do nášho cieľa, kempu Neresnica.

2. deň - hrad Dobrá Niva

Na druhý deň sme sa vydali na hrad Dobrá Niva v obci Podzámčok. Zo Zvolena do Podzámčoku však nevedie žiadna turisticky značená cesta, a preto cestu odporúčame iba naozaj skúseným dobrodruhom a cestovateľom s citom (a nadšením) pre orientáciu v hornatom a ťažko priechodnom teréne, pretože aj napriek našej podrobnej príprave a analýze rizík trasy sme sa nevyhli miernym komplikáciám, ktoré so sebou hornatý profil terénu prináša.

Z mesta Zvolen sme sa vydali azda najdlhšou ulicou v meste, Školskou ulicou, ktorá vedie až do usadlostí Kráľová a Dúbravy. Cesta je v pomerne dobrom stave a tiahne sa popri potoku rozsiahlym lesným údolím, takže v horúcich letných dňoch to bola pre nás vzácna úľava od intenzívneho slnečného svitu. Počas chôdze po krajnici cesty však netreba zabúdať na využitie reflexných prvkov alebo aspoň krikľavých doplnkov oblečenia, pretože miestni vodiči zjavne nie sú zvyknutí na prítomnosť turistov a peších osôb na ceste, ktorá má navyše množstvo neprehľadných zákrut.

Po dlhšej chôdzi sme mierne stúpajúcu asfaltovú cestu opustili a nahradili sme ju prudkým stúpaním po lesnej ceste, ktorú tu zanechali ťažiarske lesné stroje a ťažká technika. Tu začala najnáročnejšia etapa trasy, pretože aj kvalitné turistické mapy, ktoré sme mali vytlačené, nemali zaznačené množstvo ciest a chodníkov, ktoré sa tu vyskytovali, a na druhej strane nás mapy viedli chodníkmi, ktoré boli zarastené niekoľko rokov a takmer nepriechodné.

V istom bode sme radšej zvolili postup po dne potoka, ktorý svojím tokom vytvoril prírodný kanál a vyhĺbil nám tak cestu mimo tŕnia a kríkov. Lesná pôda bola navyše nasiaknutá vodou po intenzívnejších dažďoch, čo pre nás znamenalo množstvo blata a šmykľavé úseky pri zostupoch do údolí. Ak si však chcete cestu uľahčiť, tak odporúčame využiť lesnú cestu, ktorá vedie od kameňolomu pod samotou Šúplatka (približne uprostred medzi Zvolenom a Podzámčokom, priamo pri ceste E77), a príjemná, nenáročná (no monotónne dlhá) cesta vedie priamo k hradu Dobrá Niva.

Niekdajšie opevnenie sa nachádza v krásnej lokalite nad obcou, kde svojrázne dotvára miestu prírodnú scenériu svojím jediným hradným múrom, ktorý sa zachoval. Náš malý piknik v tôni hradného múru nás dokonale osviežil a povzbudil pred spiatočnou cestou do Zvolena, ktorú sme absolvovali takmer rovnakou trasou a s úsmevom a piesňou na perách sme sa podvečer vrátili do kempu.

3. deň - Kúpele Sliač

Utorok bol jediným dňom, kedy sme na túru išli v plnom počte. Keďže sme sa vybrali do kúpeľov v Sliači, bol výlet aj najmenej náročný. Niežeby bola cesta najkratšia zo všetkých, ale išli sme viac-menej po rovinke a nemuseli sme zdolávať žiadne stúpanie. Vyrazili sme skoro ráno a naším prvým cieľom bolo Arborétum Borová hora, ktoré sme si mali pozrieť počas niekoľkohodinovej pauzy. Cestou tam sme prechádzali centrom Zvolena, v ktorom sme videli viacero zaujímavých pamiatok, medzi inými napríklad Zvolenský zámok.

Keď sme dorazili do arboréta, so sklamaním sme zistili, že je dočasne zatvorené. Preto sme si dali len krátku pauzu na občerstvenie a vyrazili sme smerom k Sliaču. Kráčali sme prevažne po brehu Hrona a po poľných cestách, kde boli v tomto ročnom období krásne lúčne kvety. Z mesta Sliač sme len odbočili na menší kopec, kde sa nachádzal náš cieľ. V kúpeľoch sme mali dlhú prestávku na obed a oddych. Počas nej sme ochutnali z viacerých minerálnych prameňov a zároveň sme si doplnili zásoby vody na cestu späť. Do kempu sme sa následne vracali v podstate rovnakou trasou, ktorá nám trvala niečo menej ako tri hodiny. V strede dňa nás trochu postrašila malá prehánka, ale inak bolo počasie ako stvorené pre prechádzku.

4. deň - Pustý hrad

Posledný deň sme museli vstať o niečo skôr, keďže bolo treba zbaliť všetky naše veci. Skladanie stanu bola výzva, ale zvládli sme to. Vyrážali sme z nášho kempu a zase raz sme si mohli užiť výhľad na Zvolenský zámok. Trasa viedla najskôr po celkom strmej asfaltovej ceste, no potom prešla do krásnej lesnej cesty. Po skoro dvojhodinovom stúpaní sme vyšli k nášmu cieľu - jednej z najväčších ruín v Európe - Pustému hradu. Odtiaľ sa nám naskytli neuveriteľné výhľady na Západné Karpaty. Na nejaký čas sme sa usadili v altánku a doplnili sme sily občerstvením.

Prešli sme celý areál hradu, ktorý sa skladá z Horného hradu a Dolného hradu. Nachádzali sa tu taktiež zaujímavé náučné tabule, z ktorých sme si niekoľko prečítali. Cestou späť sme sa vybrali inokadiaľ - dole kopcom z druhej strany. Terén bol dosť strmý, ale cestička sa nachádzala v lese, čiže v tieni, čo nám vyhovovalo, keďže bol teplý slnečný deň. Kus cesty sme išli cez mesto Zvolen a cez Park inžiniera Štefana Višňovského, kde sa nachádza vystavený pancierový vlak Hurban, ktorý sme mohli obdivovať. Nakoniec sme šťastne došli k nášmu poslednému cieľu, železničnej stanici vo Zvolene, kde sme ukončili našu výpravu.

Zhrnutie

Expedícia bola nakoniec oveľa náročnejšia, než sme očakávali, najmä z dôvodu, že nás hneď v prvý deň zastihla intenzívna, ale krátka búrka. Inak sa nám však vo všetkých ohľadoch darilo po celý čas veľmi dobre. Nemali sme zdravotné problémy, ani stravovacie či so stanmi alebo s kondíciou. Veľká vďaka za to, verím, patrí tomu človeku z našej skupiny, ktorý sa postaral o primerané rozdelenie úloh. Kto beháva orientačné behy, mal na starosti mapy a trasy. Kto sa venuje prvej pomoci a baví ho medicína, staral sa o zdravie. A kto rád varí, venoval sa našim zásobám potravín a ich konzumácii (túto úlohu sme všetci radi plnili :D).

Región, ktorý dovtedy ani jeden z nás nemal vôbec prebádaný, sa nám odkryl vo svojej plnej kráse, najmä prostredníctvom úžasných výhľadov a malebných lokalít. Ako ďalšie plus by som spomenul fakt, že sme po celú dobu expedície stretli (či už v kempe, alebo na turistických chodníčkoch) len pár ľudí (nepočítajúc návštevníkov kúpeľov), čo bolo skvelé a v porovnaní s vyhlásenými turistickými oblasťami, kde je preľudnenosť o to odpudivejším aspektom výprav do ich okolia, aj veľmi potešujúce. Je pravdou, že po intenzívnych dňoch plných turistiky sme sa v posledný deň síce cítili ako dobytkom požuté kusy trávy, no pocit z úspešne zvládnutej expedície bol počas cesty vlakom naspäť domov nezameniteľným a plným nadšenia a slasti.

Veľmi nás teší, že sme mali možnosť práve touto expedíciou zakončiť naše úsilie o získanie Ceny vojvodu z Edinburghu. Sme veľmi vďační za všetku pomoc, ktorú nám pri tom naši učitelia - školitelia - poskytli, či už pri príprave alebo priamo na mieste, kde na nás dozerali. Boli by sme radi, keby sumár našich skúseností slúžil nielen širokej verejnosti ako tipy na zaujímavé výlety v okolí Zvolena, ale najmä aj ako pomôcka pre tých, ktorí sa z našej či iných škôl chystajú vrhnúť na DofE expedíciu. Veríme, že im pomôže ju úspešne absolvovať.

Fotogaléria k článku

Najnovšie

Príbeh Osem prestupov

Nielen samotná turistika, ale aj preprava na začiatok či z konca trasy môže byť samostatným zážitkom. Najmä pokiaľ cestujete verejnou dopravou na Slovensku. Neurčité príchody a odchody …

Pavel Forgáč