Teraz sme bývali v apartmáne a celkom sami v celej chate. Ráno nám robili raňajky na 7:15 a potom sme autobusmi chodili do okolitých dediniek, z nich na hrebeň, z neho zase dolu do dediniek a autobusom späť. Úseky neboli dlhé, no pieklo slnko, čo Danici prekáža a inak sa to nedalo spraviť. Strávili sme pekných 10 dní na Kysuciach a v podstate sme videli všetko, čo som naplánoval. V čísle 3 - 4/2003 Krás Slovenska sa o Kysuciach písalo pomerne dosť a tak som mal čerstvé a overené správy. Túry po hranici sme striedali s spoznávaním okolia – kamenné gule, ropný prameň, svätá hora Živčák.
Táto prvá „hraničná dovolenka“ ma utvrdila v tom, že sa pochod po hranici dá spraviť aj s bývaním na jednom mieste.

1. deň

Zwardoń – Mýto – Slivkula – Moravcovci – Hrčava – Čierne pri Čadci

Trasy som doma všelijako plánoval, no na internete som ťažko hľadal spoje, keďže som neovládal názvy samôt. Takže až v Turzovke som zistil, čo a kedy kam ide. Trasy sme nechodili tak, ako ich predkladám, lebo spoje to neumožnili, no pre zrozumiteľnosť priechodu Zwardon – Strelenka som ich takto zoradil.

Po prvýkrát som bol na trojbode pri Hrčave so štyrmi kolegami z T. O. Bjatek, keď sme boli v roku 2001 na Kysuciach a ja som nahovoril Maju, aby nás tam z Turzovky odviezla. Šli sme jej autom cez Jablunkovský priesmyk a potom do Hrčavy. Auto sme odstavili pri krčme a pešo sme sa vybrali hľadať trojbod. Majiteľ usadlosti nás nechcel pustiť cez svoje pole a tak sme všelijako kľučkovali, než sme sa dostali k českému ihlanu. Slovenský je za potokom a k poľskému sme nechceli ísť, aby neboli problémy s hraničiarmi. Odfotili sme sa a potom šup ho späť k autu a do Turzovky.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Teraz som sa chystal ísť s Danicou. Autobusom sme šli z Turzovky do Čadce a vlakom z Čadce do Zwardona, pričom sme si museli kúpiť spiatočné lístky, lebo boli lacnejšie, ako jednosmerné. Na stanici v Zwardoni vojaci so samopalmi strážili na peróne a nechceli ľudí pustiť von, kým neprebehne colná kontrola. My sme po nej vystúpili a novou asfaltkou sa vrátili k colnici Mýto. Začalo riadne pršať a dážď nám znepríjemnil celý deň. Za colnicou sme sa vybrali vpravo hore panelovou cestou a po dosiahnutí hranice už podľa pätníkov.

Hoci sme mali nepremokavé oblečenie, Danici premokli nové goratexové vibramky. Neskôr sme zistili, že aj tak ich treba impregnovať a potom sa to už nestalo. No možno to spôsobilo aj "odídenie" nepremokavých nohavíc. Keď sa Danica po návrate na chatu sprchovala, zistila, že má nohy celé biele od vnútornej fólie z nepremokavých nohavíc. Kúpili sme potom nové. Ja som mal pončo darované mladšou dcérou, žiaľ neosvedčilo sa, lebo bolo na bokoch zapínacie a stále sa rozopínalo. Každopádne Danica mala po nálade. Hore spotená z gora- textovej bundy a dolu mokrá z nekvalitných nohavíc.

Držali sme sa pätníkov, lebo značka tu nebola. Strže sme prekonávali po drevených mostíkoch, ktorým sme veľmi nedôverovali. Boli mokré, klzké a navyše evidentne staré. U Csadecky sme sa museli vrátiť dosť kolmo dolu, lebo na riečke bol strhnutý mostík. Šli sme popri nej až do osady Moravcovci, cez most k turistickému prechodu Jaworzynka – Čierne. Je tu žltá a modrá značka. Pokračovali sme popri potoku hore. Za kopcom už bola Hrčava. Riskli sme to a cez potok sme prešli pozrieť si aj českú stranu. Potom sme sa po zelenej ponáhľali dolu do Čierneho, lebo Danica nechcela v lejaku pokračovať na Megoňky. Trikrát sme museli brodiť potok. Do dediny sme prišli zarovno s vlakom na Čadcu a v nej sme len preskočili na vlak do Turzovky. Bol to jediný daždivý deň nášho pobytu v Turzovke, inak pieklo slnko.

2. deň

Čierne pri Čadci zastávka – Hrčava – Polgrúň – Jablunkovský priesmyk – Dejovka – Megoňky

Po raňajkách sme šli autobusom do Čadce. Pôvodne sme mali ísť autobusom MHD č.4 do Megoniek, ale keďže skôr prišiel autobus do Čierneho, tak sme nastúpili naň a vystúpili pri futbalovom štadióne. Popod železnicu po zelenej sme šli hore na Hrčavu. Našťastie sme sa nemuseli brodiť potokom, od smerovníka Pod Hrčavou sme šli podľa hraničných kameňov lesom hore - dolu, kopírujúc hrebeň a prekračujúc potoky (Čierny a Markov).

Najedli sme sa pri osade Polgrúň. Srnky nám behali popred nos, no neodfotil som ani jedinú, pretože než som spojazdnil fotoaparát, boli preč. Život nám dosť komplikovali tŕne na lúkach. Bolo zaujímavé sledovať latkové ploty pri samotách, kopírujúce hranicu. Vyzeralo to, akoby hranica bola oplotená. Vyšli sme presne nad strechou colnice v Jablunkovskom priesmyku a tak sme trochu zabočili k nám a zišli k bufetu, kde sme si dali nanukovú tortu. Potom popod železnicu a dosť strmo po lúke hore, aby sme sa zase napojili na hraničné kamene. Hore ma chytila behačka, no les to istil. Po vlne sme prišli k druhému hraničnému priechodu (Šance – Milošová), suverénne sme prešli popred závoru a pokračovali ďalej. Vyšli sme pri samotách na českej strane a po ceste zišli do Megoniek k MHD. Deň bol slnečný.

Prírodná pamiatka Megoňky

Dátum vyhlásenia: 18. 6. 2003
Nadmorská výška: 575 m n. m.
Rozloha: 1,67 ha

Výskyt pieskovcových skalných gúľ v tejto lokalite bol objavený v roku 1988 pri ťažbe kameňa v lome Padyšák. Lokalita Megoňky tvorí spolu s blízkou obcou Klokočov súvislý pás s výskytom kamenných gúľ. Ide o zatiaľ najväčšie nálezisko kamenných gúľ v Európe. Pravidelné guľovité objekty je možno vidieť priamo v skalných stenách kameňolomu a v jeho okolí. Pôvodne sa tu nachádzalo asi 30 gúľ s priemerom od 25 do 300 cm. Viaceré z nich, ktoré boli priamo v kameňolome, boli následne odvezené na rôzne miesta (Lesostav Oščadnica – nižný koniec, Považské múzeum – prírodovedná expozícia Krasňany) a jedna je osadená i v partnerskom meste Čadca – v poľskej Toruni. Najväčšia a dominantná kamenná guľa s priemerom 3 m sa doteraz nachádza v kameňolome. Teleso gule je tvorené hrubozrnným zlepencom s kamienkami do 2-4 cm, povrch gule je tvorený jemnozrnnou úpravou. Guľa je rozdelená ideálnym rezom a dva diely. Podľa geológov mohli gule vzniknúť „pnutím a otáčaním v hornine“, podľa iných odborníkov ide o guľovitý rozpad hornín. Materiál, z ktorého sú gule zložené, má podľa tabuliek objemovú hmotnosť približne 2 tony. Po prepočte vychádza hmotnosť najväčšej z nich na 25 až 30 ton! V súčasnosti je územie chránené 5. najvyšším stupňom ochrany.

Prístup: Autobusom na konečnú stanicu MHD č. 4 Čadca – Milošová, odtiaľ asi 300 m ku kameňolomu.

Trojhraničie SR - ČR - PR

V súčasnosti sa stáva turistickou atrakciou v dobrom slova zmysle. V mieste trojhraničia je vybudovaná drevená lávka do Poľska, oddychové miesto s posedením. V blízkosti Trojhraničia sa nachádza obranný systém, tzv. valy s redutami a zvyšky opevnenia tzv. Malých (ale aj Hajdúckych alebo Hrnčiarskych) šancí. Aj dnes je v teréne vidieť mohutnosť stavieb, výšku a šírku priekop. Systém slúžil na ochranu Tešínskeho kniežatstva a začiatok výstavby je datovaný v rokoch 1578 za vlády Václava III. Adama.

Zdroje:
www.sazp.sk, článok RNDr. Fratiška Beleša, Správa CHKO Kysuce.
www.mestocadca.sk