Čo je to Krížom – Krasom?

Citujem z úvodu ich stránky na webe:

Agentúra organizuje turisticko-vzdelávacie exkurzie Krížom – Krasom v Národnom parku Slovenský kras pre verejnosť, turistické kluby, školy, environmentálne krúžky, jednotlivcov i skupiny, mimo turistických trás na planinách Horný vrch, Dolný vrch a Koniar, v Zádielskej tiesňave, Kamenianskom krase a na planinách Plešivecká, Bôrčanská, Zádielska, Jasovská a Silická a jednu aj v Slanských vrchoch.
Organizátor má od kompetentných úradov povolených 15 trás v NP Slovenský kras.

Trasa

Háj – Čertova jaskyňa – Čertov most – Hačava, Krulova baňa – Jasovská planina – Gordánove jaskyne – vyhliadka na Čertovu jaskyňu – Hačava

Netrpezlivo sme čakali na benzínovej pumpe v Moldave nad Bodvou. Zanedlho pristáli dve autá s organizačnou vedúcou agentúry a sprievodcom trasy, profesionálnym jaskyniarom. Spolu sme sa odviezli do Hája, kde postupne pristavovali ďalšie autá. Pravidelní účastníci sa medzi sebou srdečne vítali, my sme len pozerali a čakali, čo sa bude diať.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Čertova jaskyňa

Padla 9-ta hodina a vedúca zavelila nastúpiť do áut a presunúť sa k Čertovej jaskyni. Tu nám najskôr pán Lešinský porozprával o Slovenskom krase, o jaskyniach a o ich objavovaní. Dostali sme inštrukcie ako sa správať na exkurzii. Zásadné pravidlá, ktoré by mal dodržiavať každý človek, nielen turista, idúci do prírody. Potom nás viedol uzučkým sutinovým a poriadne strmým chodníčkom k portálu Čertovej jaskyne, ktorá sa nachádza na východnom okraji Zádielskej planiny v Hájskej doline. Neviem prečo, ale mňa veľmi fascinujú jaskynné portály. Obrovské svojou monumentálnosťou a malé zas jatria predstavivosť, že čo sa za nimi skrýva. Portál Čertovej jaskyne je monumentálny.

Pod ním sme sa zastavili a pán Lešinský pokračoval vo výklade. Teraz konkrétne o jaskyni. Jej zaoblený strop svedčí o tom, že kedysi ňou pretekal podzemný tok a dodnes sa vedú diskusie, či portálom tok vtekal do jaskyne, alebo vytekal von z jaskyne. Dokonca je možnosť, že jaskynný systém siahal až na Jasovskú planinu, pretože v minulosti boli obe planiny spojené a až časom ich rozdelil Hájsky potok. Takýto výklad priamo „na mieste činu“ má stokrát väčšiu hodnotu, ako na prednáške v posluchárni.

Do jaskyne sme samozrejme nešli, nie je prístupná obyčajným ľuďom. Na to treba mať nielen výstroj, ale hlavne jaskyniarske znalosti a tie sa v jaskyniarstve získavajú len tvrdou prácou. Po výklade sme opatrne zišli chodníčkom dole.

Čertov most

K druhej zaujímavosti sme nemuseli ísť ďaleko. Hneď pod jaskyňou je miesto, kde sa spájala Jasovská a Zádielska planina. Doteraz je to najužšie miesto priblíženia sa dvoch planín k sebe. A kedysi bolo ešte užšie! Vyššie za Čertovým mostom sa nachádza starobylá rusínska obec Hačava. Do roku 1914 bola prístupná len pešo. V tom roku ju rozšírili tak, aby mohli prejsť aj vozy. Prvý autobus do obce sa dostal až v roku 1974, kedy Čertov most opäť rozšírili. Hájsky potok by sa do úžiny už nezmestil a tak vybudovali kanál popod cestu. Krížom - Krasom majú peknú tradíciu pri tejto akcii. Účastníci sa fotia v najužšom mieste a tak opäť, aspoň symbolicky, na chvíľu prepoja obe planiny.

Hačava a Krulova baňa

Ďalšou zastávkou bola malebná dedinka Hačava. Založili ju kedysi nemeckí baníci, ale neskôr sa sem prisťahovali Valasi s rusínskymi koreňmi a ich potomkovia tu žijú doteraz. Po úvodných slovách sme sa presunuli lesnou cestou k priepasti – Krulovej bani. Tu nám pán Lešinský vysvetlil, že priepasť nikdy nič nemala spoločné s baníctvom, ale miestni obyvatelia všetky „diery“ nazývali bane. Porozprával nám tiež o baníctve v Slovenskom krase, ale hlavne smutnom využití starých šácht, závrtov a priepastí. Miestni obyvatelia, dlho nedokázali oceniť historickú hodnotu starých šácht, ale ani prírodnú krásu priepastí. Naopak považovali ich za niečo nepatričné v krajine a využívali ich na likvidáciu odpadu. Z niektorých šácht a priepastí vyviezli jaskyniari tony odpadu. O tom čo všetko tam našli, nejdem radšej ani písať.

Jasovská planina

Od Krulovej bane sme zišli na zelenú značku a ňou sme pohodlnou lesnou cestou vyšli na Jasovskú planinu. Zastavili sme sa neďaleko sedla Železná brána na peknej výhľadovej lúke. Tu nám o planine sprievodca povedal pár zaujímavostí a takisto o Gordánových jaskyniach, ku ktorým o chvíľu pôjdeme.

Jasovská planina je väčšinou zalesnená, lúk je tu málo a aj tie, žiaľ, zarastajú. Ale pod Jasovskou planinou sa skrývajú najhlbšie a najdlhšie podzemné jaskynné priestory v Slovenskom krase. Na okraji planiny sa nachádza niekoľko veľmi pekných a mohutných vyvieračiek. Viac o nej sa dá dočítať na stránke NP.

Gordánove jaskyne

Po oddychu na peknej lúke sme prešli cestičkou okolo krásneho starého buku k jaskyniam. Gordánove jaskyne pre obyčajného turistu na prvý pohľad nie sú vôbec zaujímavé. Sú to len „diery“. Odkedy človek objavil možnosti železa, prešlo ľudstvo z doby kamennej do železnej. Pravekí ľudia pátrali vo svojom okolí po zdrojoch železnej rudy. V niektorých pohoriach boli ložiská výdatnejšie, ako napríklad v susedných Volovských vrchoch, v niektorých menej výdatné, ako napríklad v Slovenskom krase.

Ľudia v minulosti sa však museli uspokojiť aj s málo výdatnými ložiskami, pretože doprava bola zložitá a niekedy až nemožná. Gordánove jaskyne sú práve pamiatkou na dávnovekú banskú činnosť v kraji. Pri kutacích prácach naši predkovia objavili aj tieto jaskyne. O tom, že tu ľudia žili už v dávnoveku, svedčia doteraz zachované obranné valy starovekých hradísk na planinách Slovenského krasu. Gordánove jaskyne sú živou pripomienkou na banskú činnosť na území Slovenského krasu.

Vyhliadka na Čertovu jaskyňu

Pomaly je čas na návrat. Ale pán Lešinský nám sľúbil ešte jednu atrakciu. A tak prechádzame krásnymi lúkami, popri pekných fotogenických brezových hájikoch k záveru najstrmšej doliny Jasovskej planiny zvanej Čertov most. Nie nebudeme schádzať ňou, to by väčšina účastníkov ani nezvládla! Prejdeme jej okrajom na pekné výhľadové miesto. Už schádzať týmto hrebienkom bolo pre niektorých viac ako obtiažne, ale všetci to zvládli a za odmenu sme mali pohľad rovno do Čertovej jaskyne.

Kochaniu nebolo konca a popritom nám pán Lešinský rozprával ďalšie pikošky zo Slovenského krasu. Je až pozoruhodné ako zaujímavo a v súvislostiach rozpráva o čarovnom kúte slovenskej prírody. Myslím, že agentúra robí pre ochranu slovenskej prírody oveľa viac ako všetky zákazy vydávané štátnymi inštitúciami. Prečo? Keď niekto rozpráva s láskou a nadšením o prírode, vzbudzuje v človeku kladné emócie, naproti tomu zákazy vzbudzujú záporné emócie. Už len späť na značku a pohodlnou zvážnicou naspäť do Hačavy.

Záver

Naspäť do Moldavy nad Bodvou nás viezol pán Lešinský a cestou sme od neho dostali ešte veľký prídel zaujímavých informácii. Obetavý človek! Žije Krasom a pre Kras. Ak budete mať niekedy možnosť zúčastniť sa ich akcie, vrelo vám to odporúčam.

Človek sa nikdy o území, ktorým prechádza, nedozvie toľko z propagačných brožúr či kníh, ako na mieste od ľudí, ktorí tu žijú a poznajú ho. A navyše majú ešte aj dar reči! Aj toto by mala byť jedna z ciest ako sprístupniť ľuďom naše národné parky, ktoré majú hrdé označenie "národné", ale národ je v nich často až nevítaný.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek