Plány

Cieľom bolo vyjsť na Korutánsky Storžič v jeden deň zo Slovinska a na druhý z Rakúska. Prvý deň mi túra vyšla nad očakávanie dobre, hoci som blúdil so zapnutou navigáciou v ruke. Avšak druhý deň som bol v útlme a túru som skončil predčasne. Aj také sa stáva. Turistika nie je moje povolanie, ale koníček, takže keď na ňu nemám chuť, nebudem to siliť. Lenže počas návratu som pookrial a nakoniec sa mi aj druhý deň páčil.

Do sedla

Deň pred túrou som nevedel spať. Podchvíľou som sa budil a pozeral som sa na hodinky. O tretej som to už nevydržal. Zbalil som sa a išiel som. Čakala ma dlhšia cesta a o 6.30 h som zaparkoval na veľkom parkovisku pri Planšarskom jazere (900 m). Prezul som sa a vyrazil som na prechádzku.

Kúsok nad parkoviskom je zopár domov a nádherný veľký kostol svätého Andreja zo 16. storočia. Zrejme tu v minulosti žilo viac ľudí ako teraz. Za kostolom som prišiel na turistickú značku a zahol som do lesa. Stúpal som úvozom a po chvíli som zistil, že značky niet. Podľa mapy v smartfóne som zahol na susednú zvážnicu, lenže po pár metroch skončila. To som bol podľa múdrej volovinky mimo trasy. Rezol som to lesom a ocitol som sa na starej cestičke, na ktorej sa z času na čas zjavila značka. Priviedla ma k samote, za ktorou som asfaltkou vyšiel do Jezerského sedla (Seebergsattel, 1215 m).

Korutánsky Storžič

Väčšina turistov šliape na Korutánsky Storžič práve stadeto. Avšak teraz, ráno, bolo parkovisko prázdne. Prešiel som poza chrbát rakúskych pohraničiarov a vstúpil som do Rakúska. Naši susedia ma vítali vtipnou tabuľou, na ktorej stálo: “Usmievajte sa, budete fotení”.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

V sedle sa značenie výrazne zlepšilo. Stúpal som po zvážnici, ktorá spravila serpentínu a vrátila sa na hranicu. Nasledoval krátky úsek strmo hore po hranici, nato traverz svahu a chodník sa prehupol cez hrebeň. Za ním sa stúpa kosodrevinou. Na skalnatom chodníku je asi 200 metrov oceľového lana, zrejme sa tam za vlhka šmýka.

A som na vrchole. Korutánsky Storžič (Kärntner Storschitz, 1759 m) je nižší ako jeho slovinský menovec (2132 m), avšak výhľady ponúka parádne. Najmä na kopce, keďže leží uprostred hôr. Pekne z neho vidno Kamnické Alpy s ľadovcom pod Skutou, impozantnú Koschutu a Hochobir. Na východe trochu horšie vidno Govcu (Olševu) a Feistritzerspitze.

Ankov Slap

Chvíľu som si oddýchol a začal som zostupovať. Najprv po chodníku, neskôr zvážnicami. V Jezerskom sedle som zahol na novú, štrkom vysypanú cestu. Išlo sa po nej dobre, ale značiek nebolo. Podľa navigácie som našiel bočný hrebienok, po ktorom mala ísť značka. Sprvu som tam videl zarastený úvoz, ale po pár metroch ani ten. Za rúbaňou som sa ocitol v lese plnom vyvrátených stromov. Značku som nehľadal, bolo zrejmé, že tadeto nikto nechodí.

Snažil som sa zísť strminou pomedzi vyvalené kmene čo najjednoduchšie a mal som šťastie. Prišiel som akurát k vodopádu, ktorý mám vyznačený na menej presnej papierovej mape. Teda, prišiel som do dolinky, v ktorej je nevysoký vodopád a pod ním poriadne dlhá šmykľavka. Netuším, ktorý z prírodných výtvorov mal byť spomínaným vodopádom, ale vody v nich bolo žalostne málo.

Zbehol som ku gazdovstvu Anko. Majú tu nádhernú kaplnku a poniže, už na lúke, je prameň vynikajúcej minerálky. Škoda, že som o ňom nevedel skôr. Zastavil by som sa pri ňom zakaždým, keď som išiel autom okolo.

Svätý Ožbolt

Keďže času som mal dosť, rozhodol som sa zájsť na lúčku, z ktorej som pred rokmi vyrážal na (slovinský) Storžič. Prešiel som cez Zgornje Jezersko, kde je ďalšia pekná kaplnka, a vyšiel som ku kostolu svätého Ožbolta. Postavili ho na prelome 12. a 13. storočia a hoci je starší ako kostol svätého Andreja, okolo ktorého som išiel ráno, páčil sa mi menej.

Za kostolom viedli lesné cesty ináč, ako tvrdí moja mapa. Prekračoval som elektrické ohradníky a na kuse som sa predieral černičím. Lúčku, z ktorej som pred rokmi vyrážal na Storžič, som našiel a spoznal, hoci teraz na nej neparkovalo nič. Späť som sa vybral po asfaltke, respektíve po jej skratkách. Za zmienku stojí iba mliečnik preháňavý, ktorý som fotil v akejsi záhradke či na hnojisku vedľa samoty pri lese.

Druhý deň

Ďalší deň som išiel na Korutánsky Storžič z Rakúska. Prechádzku som začal v závere rokliny Trögerner Klamm, ktorou sa dá ísť autom. Cesta je však úzka, krivolaká a lemujú ju nádherné bralá. Prvýkrát treba ísť roklinou pešo, čo som absolvoval vlani.

O 7.15 h som začal šliapať. Najprv po ceste, neskôr po chodníčku. Minul som miniosadu Trögern s kostolom Svätého kríža a stúpal som ďalej. Akosi sa mi však nechcelo. Kráčal som iba zo zotrvačnosti a na každom druhom rázcestí som sa vybral zle. Nie preto, že by bola orientácia náročná. Jednoducho som nedával pozor a túra ma nebavila.

Prišiel som na hrebeň, na ktorom som bol včera, a rozhodol som sa vrátiť. Záverečný úsek výstupu poznám a v takomto rozpoložení sa mi hore ísť nechcelo. Lenže akonáhle som sa otočil, deka zo mňa spadla a ožil som. Zrazu sa mi v kopcoch páčilo. Zrejme za to môže aj to, že keď som sa obrátil, tak som sa nedíval do jednotvárneho prudkého svahu na chodník, lež na okolité kopce.

Vracal som sa rovnakou trasou, ktorou som stúpal, no teraz som na nej objavoval veci, čo som cestou hore nevidel. Priamo na chodníku som si všimol splanenú marulku veľkokvetú, ktorú som ešte nefotil. Na múre obkolesujúcom kostol Svätého kríža stála koza a okusovala tavoľníky. A pri kostole sa mi páčil divozel úhľadný, pripomínajúci svietnik, ktorý súperil s tieňom kríža. Pod osadou som chodníkom zbehol na cestu, vedľa ktorej rástli zaujímavé jastrabníky s úzkymi listami. Rovnaká trasa, avšak v dobrom rozpoložení oveľa zaujímavejšia. Čosi pred 11-tou som sa vrátil k autu a išiel som preč.

Záver

V Karavankách (Karawanken / Karavanke) som strávil ešte jeden deň, no v daždivom počasí som sa vybral do podhoria. Nevyšiel som na žiadny kopec, zato som videl veľa gazdovstiev a pozrel som si Bad Bleiburg. Pôvodne som sa chcel do podhoria vybrať na jar, keď som tam očakával zaujímavé kvetiny. Lenže korona mi zmenila plány. Dúfam, že sa život postupne vráti do normálu a o rok budem v Karavankách skôr.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek