Skúsenosti pri plánovaní a príprave sme čerpali z dlhších trekov, čo sme prešli: 166 km po Beskydách horných Kysúc, 90 km islandský Laugaverug & Fimmvörðuháls či 138 km 5T cez Veľkú Fatru a Nízke Tatry.

Tohtoročná Korzická GR 20 bola v pláne už dlhšie, minulý "kororok" sa veľmi cestovať nedalo, takže tento rok bol ideálny na vytiahnutie šuplíkového plánu a jeho realizáciu. Namiesto dlhého opisu ako sme / som putoval, by som skôr rád ponúkol návod a zopár aktuálnych rád a postrehov ako na to.

Úvod

Prejdením Grande Randonnée som si urobil ďalší zárez na valaške, keď som za 11 dní prešiel 194 km so 14 km stúpaním a klesaním, čo vychádza každý deň cca 1,4 km hore-dolu a nie zrovna po uhladenom chodníku, skôr samé škriabanie po skalách. Čistý čas pochodu 3 dni, 3 hodiny, 29 minút a 11 sekúnd. Neustále škriabanie po skalách, obchádzanie, preliezanie, zoskoky. Skutočne pohodových častí, kedy nebolo nutné dívať sa hlavne pod nohy, nebolo až tak veľa.

Plán

Mrkva bola uvarená niekedy na jeseň 2020 po prezentácii dvoch chalanov v Žiline, ktorí prešli GR20. Zostava tímu: manželka Betka, naša dcéra Veronika a ja. V apríli sa však Betka po preštudovaní náročnosti túry zľakla, že to zrejme nedá, aj vzhľadom na prekonanú operáciu členka. Nakoniec som ju „ukecal“. Tľapli sme si s tým, že dáme severnú časť, vo Vizzavone končíme a ak to naozaj bude ťažké, tak kedykoľvek môže aj s Nikou dať záložný plán na ústup.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Realita

Spolu s Betkou a Nikou sme prešli najťažších päť severných etáp, sedlo Col de Vergio pre nich znamenalo konečnú, vytiahli plán B, týkajúci sa skôr priplážových aktivít. Mňa tým však odbremenili (stan, oblečenie a pod.), a tak som realizoval môj tajný plán a prešiel som celý prechod.

Kto?

Všetci, kto máte akú takú kondičku, nebojíte sa trochu cestovateľsky improvizovať, máte skúsenosti s horskými túrami a poriadnu výstroj. Nie je to žiadne náročné lezenie, ani ferratové, občas (ale fakt len občas) vzdušnejší úsek, je to hlavne o kondičke. Kritický úsek cez Cirque de la Solitude je od tragickej udalosti v 2016 uzatvorený, nová trasa je o 2 h dlhšia, rovnako náročná a pekná.

Akú časť / kadiaľ?

Samozrejme, treba naraz celú. Na svoje medze si siahnete a GR20 budete chápať, iba keď to nevzdáte niekde v polovici. Pocit záverečných kilometrov pri prejdení celej trasy prajem každému. Trasa sa začína v meste Calenzana a končí v dedine Conca, alebo naopak, je to úplne jedno ktorým smerom. Z juhu idú vraj pohoďáci, čo sa chcú postupne dostávať do rytmu, naša stratégia bola dať hneď TOP-ky a prejsť najťažšiu časť ako prvú, tak sme šli zo severu. Po dlhom stúpaní sme dostali vstupenku na cestu hrebeňom, nebola to však rovina, každý deň hore a dole do sedla. Veľa trekerov sa rozhodne prejsť len polovicu - severnú alebo len južnú časť GR 20 a končia v sedle Vizzavona, ktorá má dobrú dostupnosť a prechádza tadiaľ vlak.

Logistika

Trajekt z Livorna alebo Janova, pri včasnej rezervácii nie je až taký drahý. Francúzi väčšinou priletia na letisko a odtiaľ je možnosť dohodnúť taxi. My sme išli z domu autom, nechali ho v Calvi (strategicky, lebo je tam železničná stanica), odtiaľ sa da ísť autobusom do Callenzana (3 x za deň, cesta trvá 15 minút). Odtiaľ po poslednom drinku v bare „GR20“ môžete začať trek. Po úspešnom prejdení GR20 sa vrátite vláčikom za pár hodín späť do Calvi. (Náš plán sa meškaním trajektu zmenil a auto sme nechali priamo pri kostolíku v Callenzane.)

Pre koho?

Keď som robil prípravu, dostal som sa ku štatistike a môžem ju potvrdiť z vlastných skúseností. Je to ťažká trasa, hlavne o kondičke. Na trek vyrážajú väčšinou motivovaní ľudia s cieľom prejsť trek, často však bez reálneho zhodnotenia svojich síl. Po prvých dvoch etapách to asi 25 % ľudí vzdá a využije možnosť úniku v cestnom sedle, ktoré pretína trasu. Ďalších 30 - 40 % prejde len polovicu do Vizzavony s výhovorkou, že ostatné si nechávajú na ďalší rok, no a zvyšok sú úspešní. Väčšine trekerov (asi 90 %) trvá celá GR-20 15 až 16 dní, takto sú naplánované trasy vzhľadom na rozloženie bivakovacích pľacov okolo chaty v kempe s možnosťou prenájmu stanov. Ja som trasu prešiel za 11 dní, lebo viac času som nemal. Rekord je vraj 31 hodín, ale to je fakt ultra bežecký výkon. Bežať po skalách a policiach – klobúk dole.

Koľko to trvá, prečo 15 - 16 dní? Kde bivakovať?

Lebo presne toľko (-1) je po trase oficiálnych kempovacích miest s chatou, kde manažment treku a odpočinku je dlhodobo budovaný. Kempingy sa podobajú ako vajce vajcu: Po 5 - 8 hodinách ťažkej túry dôjdete na miesto kempingu, kde si postavíte vlastný stan alebo si môžete prenajať miestny stan, ktorých je tu dosť. Je tu tiež možnosť kúpiť si niečo pod zub, dostatok vody, vždy teplá sprcha, urobia vám raňajky a večeru. Pár hodín si oddýchnete a ráno okolo 7.00 h štartujete ďalšiu etapu. Má to len jednu nevýhodu (teda dve) - stále idete s rovnakou partiou ľudí a tiež si musíte dopredu rezervovať miesto. Pre môj štýl prechodu to bola výhoda, spoznal som po trase viacero partií a nemusel som (ani som nechcel) rezervovať si dopredu prenájom stanu, keďže sme mali vlastný a nechcel som sa časovo viazať.

Prečo 15 alebo 16?

Lebo predposledná etapa na juhu dáva možnosť ísť 8 h na chatu Refuge d’Asinao (je označená ako žltý variant), alebo ľahší variant, ktorý trvá 2 dni po 4 - 5 h cez novopostavenú refuge Matalza a tadiaľto odklonený variant trasy (je označený ako červeno-biely hlavný). Rozhodnúť sa treba na rázcestníku N41° 54.345' E9° 10.661'.

Toalety v bivakoch sú skutočne „eko“, taký malý technický vynález. Návod, ako ho používať je schematicky nakreslený - na konci snaženia musíte 5 x zošliapnuť pedál a váš tuhý produkt odputuje do jamy baktériovej, kde sa premení na hnojivo pre okolité rastliny. Okrem oficiálnych bivakov existuje niekoľko variantných bivakov (napr. Vallone – je určite krajší ako Tighjettu). Mimo bivakov je kempovať zakázané, ale nestretli sme žiadnu kontrolu.

Ako bivakovať? (moje poňatie bivaku a trekingu)

V kempe je správca, ktorý sa vám predstaví ako zástupca národného parku a ponúkne vám prespanie v miestom stane alebo kempové miesto na váš stan. Dá sa tam kúpiť spomínaná konzerva, korzická saláma a syr ako aj iné základné pochutiny, tiež pivo (väčšinou „Pietra“). Vždy máte k dispozícii teplú sprchu (neskutočné množstvo pohodených plynových fliaš), kuchynku s plynovým varičom a pitnú vodu.

Nechcel som sa viazať časom a striktným plánovaním, mám rád pri putovaní slobodu. Išiel som per-partes, kam dôjdem, tam dôjdem, samozrejme s tajným cieľom prejsť celú trasu, denne asi 1,5 etapy. Čím bližšie som bol k cieľu, tým som mal viac istotu, že to dám. Nikdy nebol problém s prenájmom stanu v kempingu, keď bolo treba. Občas som prespal nadivoko, len tak v spacáku na karimatke, keď už ináč nevyšlo. Ale keďže je to oficiálne zakázané, treba to ponímať ako krátkodobý nutný oddych, skrátka vždy ako vyšlo a bola chuť pokračovať. Divokých zvierat sa báť nemusíte, ak nerátame polodivoké kravy, ktoré vás prídu v noci navštíviť.

Často, keď som so spolupútnikmi toho dňa dorazil do kempu okolo 14/16-tej hodiny, som si urobil obed (čo obnášalo niečo ohriať na variči, ktorý som si niesol so sebou), pokecal som s nimi a následne sa rozlúčil, aby sme sa už nikdy nevideli. No a ešte som ťahal na hrebeň ďalšej etapy. Večerné výhľady do rokliny sú neskutočné. Keď hrozila búrka alebo ma dobehla svalovica, tak som vždy radšej končil v kempe.

Koľko to stojí?

2021: Rezervácia dvojmiestneho stanu stojí 15,- € za noc + cca 11,- € za osobu (napr. ak máte vlastný stan), celkovo okolo 30,- €/dvoch. Ak si však rezervujete ubytovanie dopredu (čo odporúčam, ak chcete ísť striktne etapy po kempoch), potom to stojí 15,- €/noc pre obidvoch. Raňajky vám urobia za cca 10,- €, večeru za 10-20 €. Základné potraviny: konzervy 4-10 €, pivo malé výlučne „Pietra“ 6-7 €, korzická saláma/syr 10,- €. My sme so sebou ťahali hydratované polievky, ochutené cestoviny a rizoto, instantné kaše, sušené ovocie, ľahké energetické tyčinky, ľahké hydratované chlebíky (tzv. polystyrén), k tomu varič a minimalistické turistické riady. Takže v podstate celú trasu som mal vykrytú zásobami a pivo, salámu a syr, to skrátka musíte, lebo Korzika. Nevýhodou bola váha 2 - 3 kg potravín, čo musíte ťahať, môžete sa fakt spoľahnúť na možnosť nákupu pár základných potravín v kempovom miniobchodíku.

Voda!

Každý sme mali pre istotu 1,5 - 3 l vody. Iba pár etáp bolo skutočne „bez vody“, ináč vždy boli dáke pramene či riečky. Francúzi mali dezinfekčné tabletky, lebo v nížinách žijú polodivoké kravy, ovce a kone. A tiež mali so sebou fajn sprievodcu, ktorý presne popisoval, v ktorom km etapy je prameň. Odporúčam zohnať, potom nemusíte zbytočne ťahať rezervnú vodu. My sme šliapali v auguste pri 30 °C teplotách, kde aj v noci nebolo pod 15 °C, čo znamená, že voda byť musela v dostatočnom množstve na varenie aj na pitie.

Čo do batoha / váha?

Choďte s čo najmenšou váhou, pri balení všetko vážte a dobre si rozmyslite, či to naozaj budete potrebovať. Pri 200 km trasy a 14 km stúpania v ťažkom teréne pocítite každých 100 gramov. My sme plánovaniu váhy dali top prioritu, ťahali sme stan, spacáky, jedlo, oblečenie a ostatné vybavenie. Všetko sme vážili s presnosťou na 20 gramov a potom optimalizovali. Môj batoh mal 15 kg, Betka 13 kg, Nika 14 kg bez vody, k tomu ešte minimálne 2 kg vody. S takouto záťažou sme prešli prvých a zároveň najťažších päť etáp. Potom dali baby variant smer pláž, mňa tým odbremenili a umožnili prejsť celú GR20. Nechal som im stan a veľkú časť oblečenia, nechal som si len spacák, karimatku, oblečenie a jedlo, tuším som sa dostal na komfortných 10 kg.

Výbava / výstroj?

Laná, úväzy, cepíny, spoločenské hry a iné hlúposti nechajte doma. Paličky určite so sebou, oblečenie len nutné, ale do každého počasia. Po ceste v riečkach, ako aj v bivakoch sa dá vyprať. Navigáciu, solárnu nabíjačku, no to už ako kto je hightech. Odporúčam pitný vak na vodu, piť treba veľa a často, s pitným vakom to nie je problém. Veľmi dôležitá je obuv - kvalitná podrážka, aby držala aj na mokrých a dosť šikmých skalách.

Leisure time

Po trase sú viaceré riečky, kaskády, majú tak 10 - 15 °C, keď som mohol, vždy som v horúčavách využil túto možnosť. O výhľadoch po trase a krásnych miestach netreba, to je jasné. Treba prísť a vidieť korzickú nádheru na vlastné oči. V kempoch je možnosť posedieť pri Pietre, miestnom vínku a rozobrať prejdenú trasu a čo nové na Champs-Élysées.

Varianty trasy

GR20 je variantná. Značená je perfektne, určite nezablúdite (teda okrem zostupu z veží Bavella). Hlavná trasa je červeno-biely pásik, občas variantná je označená žltým pásikom. Potom ešte máte na niektorých úsekoch „alpský variant“. Napríklad pri spomínanej uzávere trasy cez Cirque de la Solei sa žltá prefarbila natrvalo na hlavnú červeno-bielu, je síce o dve hodiny dlhšia, rovnako náročná a dokonca vedie blízko najvyššieho vrcholu Monte Cinto. Často som volil alpský variant, ktorý bol zaujímavejší - hrebeňom, namiesto nudnejšieho údolia a dokonca občas aj časovo kratší. Alpský variant neznamená náročnejší variant spestrený lezením, rebríkmi a pod., len skrátka ide cez hrebeň – odporúčam (za pivo pošlem GPS tracky).

Trekeri

V tomto roku som stretol: 97 % Francúzi (ktorí berú Korziku ako svoj klenot a misiu prejsť trek), zopár Nemcov, Španielov a pod. Slovákov a Čechov asi len dvoch za celú dobu. Štandardný pozdrav „Bonjour“, prípadne „Courage!“ som vždy nahrádzal odpoveďou „čau / ahoj / hi“, čím som chcel odhaliť Nefrancúzov, čo sa mi aj občas podarilo. Pár dní som vždy išiel s asi rovnakou partiou, vždy zaujímavé príbehy a motivácia a boli tam veru aj trekeri nad 60 rokov. Milé rozhovory a keď s nimi idete pár dní, tak vzniknú aj priateľstvá a vzájomný rešpekt. Ako som spomínal, ja som partie (keďže vždy končili v kempe a ja som pokračoval občas 1,5 - 2 etapy za deň, hlavne v druhej polovici) preskakoval. S poslednou som išiel 2 - 3 dni, keď mi svalovica a počasie neumožnilo ísť tak rýchlo. Na konci treku bola všeobecná eufória.

V poslednej etape mi prišla Betka s Nikou oproti a pár hodín ma podporovali v záverečných kilometroch, úžasný pocit a naplnenie pri posledných kilometroch. „Moja posledná co-partia“ a posledný stop v bazéniku kaskády horskej rieky, vytiahol som tajne kúpené tričko „prešiel som GR 20“ z Vizzavony, čím začal neutíchajúci úprimný potlesk a výkriky „Bravo!“, veľmi milé. Na konci, v dedine Conca sme si všetci gratulovali, fakt potešujúce byť s takýmito trekermi. Ešte sú stále aj takíto trekeri, skutoční turisti. Nie ako ožranpartie, čo sa začínajú rozťahovať na bivakoch a výsledkom je napríklad zhorený Grandhotel Partyzán, kde som rád prespával v zime pri skialpovej túre. Fakt smutný vývoj, GR20 však bola úplne o inom.

Ostatné postrehy

Hlavne v druhej polovici som dosť ťahal až tak, že som po rannej búrke (keď som nemal ani poriadnu bundu, lebo som sa jej zbavil kvôli váhe) dostal svalovicu na jeden stehenný sval a nezbavil som sa jej až do konca. Prejavovalo sa to tak, že do kopca fajn, ale z kopca som išiel ako slimák, hlavne posledné km zostupu do kempingu boli utrpenie. Ráno som si vždy vravel, že sa to v noci zocelilo, ale veru nie. Cez deň ako tak, ale ku koncu dňa to tu bolo zase. Pomohli až posledné dni pri mori, keď po GR20 prišlo aj na tento druh relaxu. Možno nie je zlé mať so sebou dáku medicínu, teda okrem 52 %. Počasie bolo na prelome júla a augusta parádne, teplé, občasný lejak len v posledných dňoch, ale nebola to búrka islandského typu, takže veci rýchlo vyschli a relatívne stále teplo. Odporúčam mať kvalitné oblečenie.

Opis etáp:

Áno, viem, že kto reálne zvažuje GR20, tak to má dávno naštudované, ale ponúkam vám moje reálne štatistiky ako sa to dá, v štruktúre č. etapa / trasa / č. / stúpanie / klesanie / km / čas / opis:

1. Calenzana (275 m) – Refuge d’Ortu di u Piobbu (1520 m) 1.789 / 40 / 6,8 / 4 Ostrý nástup a stúpanie až na hrebeň Pratu, kde sa dá bivakovať, v závere ešte škriabanie cez skalné útesy na hrebeň a v závere dlhým oblúkom roklinou do kempu.

2. Refuge d’Ortu di u Piobbu (1520 m) – Refuge de Carrozzu (1270 m) 2.1529 / 1269 / 15,7 / 15,4 Stúpanie ďalej na hrebeň, potom dlhý traverz kotlom a zostup do údolia ku kempu.

3. Refuge de Carrozzu (1270 m) – Refuge d’Asco Stagnu (1422 m) 880 / 733 / 8 / 9 Za kempom zostup do kaňonu, cez zaujímavý lanový most na druhú stranu, potom hore krásnym údolím cez skalné lavice až k peknému plesu Mufrella s možnosťou osvieženia. Ďalej na hrebeň a zostup do kempu pri lyžiarskom svahu.

4. Refuge d’Asco Stagnu (1422 m) – Refuge de Tighjettu (1683 m) 3.1309 / 1062 / 9,7 / 12 Obávaný úsek cez Cirque de la Solitude je zatvorený, ide sa okolo najvyššej hory Monte Cinto (2706 m), najskôr neustále stúpanie údolím s peknými scenériami, neskôr popod M. Cinto až na blízky hrebeň a následné dlhý zostup dole do kempu, trošku ďalej odporúčam krajší kemp „Vallone“. Na tejto trase stretnete najviac ľudí, veľa z nich ide jednodňovú túru na najvyšší vrchol, tu sme stretli fr. cudzinecké légie pri výstupe v plnej zbroji.

5. Refuge de Tighjettu (1683 m) – Refuge de Ciottulu di i Mori (1991 m) 4.943 / 102 / 15,5 / 10,2 Pohodový úsek okolo prastarých stromov a salašov, dole kaňonom rieky s možnosťami kúpania v kaskádach až po cestné sedlo Col de Vergio, kde som sa rozlúčil s babami.

6. Refuge de Ciottulu di i Mori (1991 m) – Refuge de Manganu (1601 m) 5.1392 / 773 / 22,2 / 12,0 Lesíkom na hrebienok, potom okolo krásneho jazera Lac de Nino, neskôr údolím až do kempu.

7. Refuge de Manganu (1601 m) – Refuge de Pietra Piana (1842 m) 6.1459 / 1645 / 15,9 / 12,5 Stúpanie skalným údolím do najvyššieho sedla Col de la Breche a potom neskutočne krásny traverz kotlom s vyhliadkou na plesá, opäť výstup na hrebeň a zostup do kempu.

8. Refuge de Pietra Piana (1842 m) – Refuge de l’Onda (1430 m) Zvolil som krajší aj kratší alpský variant, potom cez ovčie lúky zostup do ohradeného kempu.

9. Refuge de l’Onda (1430 m) – Vizzavona, L Azarella camp (920 m) Výstup na hrebeň a zostup dlhým údolím okolo kaskád Anglais až do „polky GR20“ - žel. stanice Vizzavona, tu je skutočný obchodík s množstvom potravín.

10. Vizzavona (920 m) – Bergeries de Capannelle (1586 m) 7.1241 / 1609 / 27,1 / 12,5 Zo sedla výstup na hrebeň lesom, prekvapí vás fajn prameň, zo sedla dlhý zostup traverzom cez les, riečky, znova výstup až do kempu pod lyžiarskym svahom.

11. Bergeries de Capannelle (1586 m) – Refuge de Prati (1820 m) Stúpanie lesom, krásne stromy a náhorné lúčne plošiny. Možnosť bivakovať aj v kempe v sedle Col de Verde na D69, opäť krásne prastaré stromy.

12. Refuge de Prati (1820 m) – Refuge d’Usciolu (1750 m) 8.1722 / 1427 / 25,4 / 13,0 Nekonečným hrebeňom (zľava / sprava / výskok / zoskok) až na koniec a potom zostup do kempu.

13. Refuge d’Usciolu (1750 m) – Refuge d’Asinao (1530 m) (alebo variant +1 deň cez refuge Matalza) 9.1180 / 1401 / 17,9 / 10,0 Znovu pokračovanie obskakovaním hrebeňa, potom zostup dlhým údolím až na výrazný hrebeň cez machie, skalným hrebeňom a zostup do kempu.

14. Refuge d’Asinao (1530 m) – Refuge de Paliri (1055 m) 10.874 / 1437 / 15,0 / 10,0 Po zostupe do údolia a traverzom lesom som zvolil alpský variant na vrchol krásnych skalných veží Bavella, potom po miernom blúdení zostup do sedla, kde bolo kopec ceprov, ale hlavne konečne normálna reštaurácia a palacinky, možnosť relaxu apod. Pokračovanie lesíkom dolu s možnosťou kúpania v koryte riečky, výstup na hrebeň, dlhý traverz dolu do posledného kempu. Mohol som dať celú trasu už dnes, t. j. za 10 dní, ale chcel som si záver vychutnať a hlavne som bol dohodnutý s babami, že mi pôjdu zajtra ráno oproti a stretneme sa v polovici etapy.

15. Refuge de Paliri (1055 m) – Conca (252 m) 11.359 / 1046 / 11,4 / 5,5 Neskutočne krásny úsek okolo zaujímavých skalných výtvorov, s vyhliadkou na zalesnené údolia až do cieľovej dediny Conca (po slovensky „do Konca“).

Záver

Korzická príroda a tiež celý prechod sú úžasné. GR20 - „Grande randonée“ je miestne označovaný ako trek ora-ora (hora po korzicky) a ešte majú kratší ora-mare a krížom mare-mare. Nie je to PCT, ani iný ultra dlhý trek, ktorý mimochodom mám v pláne, možno Sellvagio Blu bude skôr. GR20 za mnou, tak čo bude ďalej a kedy? Vy si len povedzte v 2022 „idem na to“ a komu nestačili informácie a chce viac alebo má otázky, napíšte mi, GPX pošlem výmenou za jedno orosené.

Interaktívna mapa je na www.wanderndeluxe.de.

Fotogaléria k článku

+37 ďalších fotiek