Trasa

Buková, výhybňa – Dolná Raková – Bojková – Pod Lipovým vrchom – Rozbehy – hrad Korlátka – Vápenková skala – Hrubý kamenec – VN Buková – Plavecký Peter

Železničná zastávka Buková

Na stanici v Trnave sme sa v priebehu pár minút vrátili o desiatky rokov naspäť a prestúpili z moderného rýchlika do nevkusne pomaľovaných vozňov miestnej lokálky, s koženkovými sedačkami a oknami, ktoré sa normálne dajú otvoriť. Cestujúcich je málo, väčšinou sú to turisti, ktorí tak ako my, sa vybrali do tunajších hôr. Za Smolenicami vchádzame do úzkeho údolia Raková a čoskoro sme na Bukovej, malej staničke obklopenej lesmi. Na starších mapách si môžeme všimnúť, že stanička nestála vždy na tomto mieste, ale kedysi bola o hodný kus vyššie, tesne pred tunelom. A boli tu aj lesné či priemyselné železnice. Od Smoleníc jazdili vlaky do kameňolomu Buková i na druhú stranu cez Dobrú Vodu popod zrúcaninu Dobrovodského hradu až takmer pod Klenovú.

Prekročíme koľajnice a po chvíľke odbočujeme do mierneho briežku. Naľavo míňame zamknutú bránu zvernice. Značený chodník sa trošku stráca v húštine, zdá sa však, že naľavo je lepšie vyšliapaná cestička. Stúpame pomedzi mladinu a černicové kríky, plody sú však celkom zoschnuté. Nachádzame aj šípky, nie ešte celkom zrelé, avšak na čaj budú dobré, a tak si pri nich spravíme prvú krátku zastávku.

Z pravej strany sa k nám pripája značený chodník a po chvíľke sme na vrchole stúpania. Aj tu je brána do zvernice s oznamom o prísnom zákaze vstupu. Kráčame tesne povedľa oplotenia riedkym, prevažne dubovým lesom, nájde sa tu však aj mnoho pagaštanov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Hrad Korlátka

Schádzame na tvrdú lesnú cestu ku krížu. Na rázcestí odbočuje cesta do Jablonice, my pokračujeme doľava a čoskoro sme na rozľahlých rovinatých lúkach. Z nich je pekný výhľad na Záruby a Veterlín, upúta nás niekoľko mohutných jabloní. Zopár jabĺk je popadaných na zemi, sú trošku kyslé, ale jesť sa dajú. V diaľke pred nami vidíme budovy domova sociálnych služieb pre dospelých klientov. Zopár ľudí je vonku, pozdravíme sa, prosbe o cigarety však nevieme vyhovieť.

Prejdeme okolo rozľahlého oploteného areálu a opäť vchádzame do lesa, pripájame sa na asfaltovú cestu a po nej cez lúky i rozorané polia prichádzame do úhľadnej dedinky Rozbehy. Nad ňou, na nízkom návrší vidíme malú rozhľadňu obloženú kameňom. Výhľad z nej je pekný, na juhu sú to najvyššie vrchy Malých Karpát, na severe osídlená Myjavská pahorkatina a hrebene Bielych Karpát. Najviac nás však potešili lavičky a stolíky pod rozhľadňou, takže vyberáme poživeň a doprajeme si malé občerstvenie.

Od rozhľadne je to len zopár metrov k zrúcanine hradu Korlátka. Postavený bol v 13. storočí, pravdepodobne na mieste staršieho drevo-zemného hradu a slúžil na ochranu obchodných ciest i blízkej severozápadnej hranice Uhorska. V súčasnosti tu prebiehajú záchranné práce a archeologický výskum, viaceré časti sú zakonzervované a zrúcanina je vyčistená od náletových drevín. Skrátka, na hrade sa nám páčilo a hodnú chvíľu sme sa tu zdržali.

Po prehliadke zrúcaniny sme sa ešte nakrátko pristavili pri totemoch na okraji lúky. Na prvom z nich je zobrazený havran a spojené ruky kamarátov, v spodnej časti sú štítky s menami a prezývkami zosnulých trampov, ako aj drevená tabuľa s nápisom: „Postoj pútnik a skloň svoju hlavu pred pamiatkou na kamarátov, trnavských trampov, ktorí sa už vydali na svoj večný, nebeský vander.“ Vedľa neho stojí ešte druhý totem, s vyobrazením rozličných zvierat a iných prírodných motívov.

Hrubý kamenec

Vrchol Vápenkovej skaly je takmer rovný, hoci ide o najvyšší bod našej trasy. Ideme cez polia, na obzore orie traktor a iba vzdialené zalesnené úbočia pripomínajú, že sme v Malých Karpatoch, dokonca naďaleko od ich najvyšších vrcholov. Schádzame k okraju lesa a úzkym chodníčkom klesáme k vyschnutému údoliu potôčika. Popri ňom kráčame hodnú chvíľu v mladej hore až k lesnej ceste, pri ktorej nás zaujmú obnažené korene obrovského buka. Vzápätí cestu opúšťame a začíname krátky strmý výstup na vrchol Hrubého kamenca.

Na vrchole je malá lúčka a z nej nádherný polkruhový výhľad na hladinu vodnej nádrže Buková, opäť sa pred nami objavia Záruby a rozoznávame i múry hradu Ostrý Kameň. Posadáme si do trávy, kocháme sa výhľadmi a dojedáme zásoby z batôžkov.

Vodná nádrž Buková

Z vrcholu Hrubého kamenca schádzame ostrým zalesneným hrebienkom. Slnce presvitajúce na chodník vytvára čarovné obrazy, škvrny svetla sa mihajú pod listami stromov a drobné skaly dotvárajú úchvatnú atmosféru. Trošku zaostávam, tu je naozaj škoda sa ponáhľať. Kamenitým chodníčkom zídem nadol, počkám, kým po frekventovanej asfaltke prejde zopár áut a už mám pred sebou chatky pri vodnej nádrži Buková a za nimi i jej hladinu.

Pri brehu stojí viacero súkromných chatiek, pri niektorých je čulý ruch a vidno aj zopár stanov. Iné chatky sú teraz opustené a nájdu sa aj také, čo zdá sa čakajú na nových majiteľov alebo na zbúranie. Na jednej stavbe z neomietnutých tvárnic je načarbaná ponuka na prenájom. Je tu aj zopár rybárov, mĺkvo posedávajúcich na brehu. Za súkromnými chatkami je opustené rekreačné stredisko a pri ňom tabuľa so zákazom stanovania a táborenia. Vyjdeme na hrádzu a po schodíkoch schádzame k potoku Hrudky.

Plavecký Peter

Na krátkom úseku pod hrádzou je koryto potoka vyrovnané, obložené kameňmi, nižšie voľne meandruje v prekrásnej plytkej dolinke. Ideme okrajom prírodnej rezervácie Kamenec, ktorá bola vyhlásená na ochranu prirodzených lesných spoločenstiev Malých Karpát so zriedkavými a chránenými druhmi rastlín a živočíchov. Naľavo vedie krátka odbočka do bývalého kameňolomu. Je tu pekná lúčka s ohniskom, na zaujímavo zvrásnených vápencoch sa uchytávajú prvé mladé stromčeky.

Vraciam sa k potoku a prechádzam cez drevený mostík. Kamenný prístrešok je v nezmenenom stave, nižšie stojaca opustená budova je husto zarastená, a tak sa ani nepokúšam k nej dostať. Pokúšam sa v úbočí zazrieť chatku Štefková, v ktorej sme prenocovali pred niekoľkými rokmi. Nepamätám si však presne jej polohu, a tak sa mi nepodarí zistiť, v akom je stave, ani či vôbec ešte stojí. Počkám na ostatných, teda na pomalšiu časť skupinky, rýchlejší iste sedia v krčme. Pýtam sa na búdu, ale nikto si ju nevšimol.

Prichádzame k zastrešenej studničke. Odtiaľto sa dá ísť naľavo po značke alebo napravo cez mostík okolo kaplnky a miniatúrnej makety kostola. Čoskoro sme na začiatku obce Plavecký Peter, ktorá, podobne ako niekoľko ďalších v okolí, je azda pomenovaná podľa turkického kmeňa Plavcov, ktorých strážna osada stála kdesi v miestach dnešného Plaveckého hradu. V skutočnosti takáto osada nie je potvrdená žiadnym písomným prameňom ani archeologickým dokladom a pôvod pomenovania treba možno hľadať v bledej, plavej farbe hornín ako napovedá aj nemecký názov Blassenstein.

Záver

Na koniec nášho pekného výletu nám zostáva čas aj na lahodné nápoje na terase miestneho pohostinstva. Vodič autobusu je viditeľne zhrozený, keď vidí takmer dvadsiatich turistov a žiada, aby sme si všetci kúpili rovnaké lístky, lebo inak nestihneme prípoj. Napokon všetko dobre dopadne, prichádzame včas a pred zotmením sme doma. Nabudúce by som však určite zvolil radšej opačný smer, s cieľom v obci Buková, prípadne v Smoleniciach.

Zaujímavé odkazy

• Tunel na trati Smolenice - Jablonica
• Hrad Korlátka
• O názve Plaveckého hradu

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek