Náš kysucký Gerlaching

Na začiatok by som mal ozrejmiť čo je to Gerlaching. Možno to niekto pozná, ale pre tých, čo nevedia o čo ide, malé vysvetlenie. Vo svete funguje medzi cyklistami výzva, ktorá sa volá Everesting. Znamená to, že na jednom stúpaní jazdením hore - dole po jednej trase musíte nastúpať výšku Mt. Everestu t. j. 8848 m, a to všetko za 24 hodín. Mimochodom, svetový rekord drží momentálne Alberto Contador časom 7 hodín 27 minút a 20 sekúnd. No a na Slovensku vymysleli jednoduchšiu verziu, ktorú nazvali podľa nášho najvyššieho vrcholu - Gerlaching. Takto treba nastúpať „len“ 2655 výškových metrov. No a keďže teraz dávam prednosť radšej pešej turistike ako bicyklovaniu, tak som si výzvu prispôsobil. U nás v Hornom Vadičove máme pekný kopec, ktorý sa volá Ľadonhora a na ňom sme si vyšliapali náš kysucký Gerlaching, teda ja a môj psí turistický parťák Mičio.

Trasa

Horný Vadičov, Kubaščíkovci – Ľadonhora – Horný Vadičov, Kubaščikovci (6 x)

1. výstup

Je sobota 2. októbra, ráno 7.30 h, počasie je fajn, obloha modrá, teplota okolo 12 °C, pofukuje vetrík, ideálne na turistiku. Chystám si jedlo, rožky so salámou a nejaké dobošky. Na pitie mám minerálku, kolu a ionťák, Mičovi beriem fľašu na vodu a skladaciu misku. Ešte nejaké tričká na prezlečenie, aj vestu, keď sa poobede ochladí a môžeme vyraziť.

Keď Mičo vidí, že nesiem jeho postroj, tak vyštartuje z búdy a ledva stihne pri mne zabrzdiť, kňučí a podskakuje ako malé decko, no čistá radosť. Nakladám veci do auta, to bude dnes náš základný tábor, ešte Miča, paličky a môžeme vyraziť. Z domu do Kubaščíkov nám to trvá autom asi 5 minút, zastavujem na konečnej autobusu a auto zaparkujem za budovou urbariátu. Vyložíme sa z auta, zapínam si okolo pása popruh, na ktorom mám upevnenú Mičovu flexinu, dávam si ešte turistickú ľadvinku, do ktorej vojde akurát fľaša s vodou, miska, sprej na mackov, ak by bolo nebodaj treba, aj papierové vreckovky, ak by bolo treba, no a telefón.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Je 9. hodín, v mobile zapínam Stravu aj Relive, aby som to mal zdokumentované a vyrážame. Smerovník ukazuje výšku u Kubaščíkovcov 545 m a na Ľadonhoru 999 m - 1.35 hodiny, ale máme natrénovane, tak nám to hore trvá v pohode 45 minút. Ešte minulý rok na jeseň som si dal záväzok, že každý týždeň vyjdem na Ľadonhoru. Začali sme 8. novembra a dnes, ak to dáme, bude to 43. až 48. výstup, preto 45 minút.

Začiatok trasy vedie okolo domov a pri poslednom dome je prameň s vodou, odtiaľto stúpame po lúke. Tu nás už pekne prefukuje, pokračujeme ďalej až na kraj lesa, krátko si vydýchnem a pozerám na Malú Fatru, no je ešte v oblakoch. Odtiaľto sa začína prírodná rezervácia, vchádzame do bukového lesa a začíname stúpať širokým žľabom priamo hore, na rozdiel od lúky je tu úplne bezvetrie.

Po asi 300 metroch pekného stúpania zatáčame doľava a pokračujeme ďalej traverzom. Je tu niekoľko miest, kde si treba dávať pozor, aby ste sa nešmykli a nevyváľali v blate a nebodaj si neublížili. Mne sa tu podarilo zlomiť paličku. Na konci traverzu po 200 metroch sa chodník stáča naspäť doprava a odtiaľto len priamo hore do výšin. Tu je terén veľmi strmý aj so skalami a teraz ráno je ešte vlhký a šmykľavý.

Dávame si zase krátku pauzičku na vydýchanie a pokračujeme ďalej. Ideme po hrane kopca, tak nás znovu riadne prefukuje. Teraz zastavujeme viackrát, máme tu svoje úseky. A už vidím skalu, ktorá je tesne pod vrcholom, tak zaberieme a sme hore. Teraz ráno tu ešte nikto nie je, dávam Mičovi vodu a robím si vrcholovú fotku. Výhľady teraz, kým je na stromoch lístie, nie sú bohviečo, ale v zime je to iné. Keď je mrazivo a dobrá viditeľnosť, vidno Roháče, Babiu horu, Nízke Tatry a Veľkú Fatru.

No dosť bolo, ideme dole. Kráčame opatrne s rozvahou, nerád by som sa tu váľal hneď pri prvom zostupe, Mičo ide po štyroch, jemu to nehrozí. Neponáhľali sme sa, tak nám cesta dole trvala skoro 30 minút. Musím sa šetriť, je to záber na kolená a ešte to pôjdeme päťkrát. Celé sme to otočili za 1.20 hodiny. Pri aute si dávam dobošku, pár glgov ionťáku a vyrážame hneď zase naspäť.

2. výstup

Pri prameni naberám Mičovi vodu a ideme ďalej. Na lúke sa Mičo stále na mňa obzerá, či to myslím vážne, ale to ešte, papuľka moja, nevie, že si to zopakujeme až päťkrát. Teraz som zahriaty na prevádzkovú teplotu, tak sa mi kráča lepšie. Na vrchu sme za obligátnych 45 minút, robím si zase fotku a odpočívame. Mičo zrazu zbystrí a začujem jemné cinkanie, asi turisti. Vtom počujem šušťanie v tráve a kúsok od nás sa objavia dve kozy - jedna mala zvonec. Skoro som odpadol, kozy tu na vrchole?! Niekomu museli ujsť, ale prečo vyliezli sem hore?

Večer som na FB čítal, že niečia „dobrá“ suseda pod vplyvom omamných a hlavne návykových látok otvorila bránku na ohrade a vypustila kozenky na pašu. Aj takí sú susedia. Ale Mičo, ten sa chcel ísť s nimi zoznamovať, tak som mu to hneď zatrhol a poďme pekne dole. Zišli sme v pohodičke, cestou sme stretli prvých turistov. V aute si prezliekam druhé tričká, dám si dobošku, hroznový cukor, napijem sa a poď ho zas hore.

3. výstup

Mičovi naberiem vodu a pokračujeme, už sa ani neobzerá a pekne kráča ďalej. Výstup je v pohode, na hrane kopca vietor vysušil skaly aj hlinu, tak sa kráča istejšie. Na vrchole stretáme turistov, čo sme míňali po ceste dole a dávame sa do reči. Keď im poviem, že som tu dnes tretíkrát a ešte pôjdem tri, len krútia hlavami. Ešte chvíľu sa rozprávame, ale Mičo začína byť dotieravý, tak vyrážame zase dole. Zabudol som si spraviť vrcholové fotky, naprávam to kúsok nižšie pod vrchom a pokračujeme. Dole v základnom tábore si dávam obed, teda rožky so salámou. Mičo sa snaží s nimi čo najviac pomáhať. Ešte sa riadne napijem, natiahnem sťahovačky na kolená, šupnem si hroznový cukor a môžeme znova vyraziť.

4. výstup

Naberám Mičovi vodu a ideme ďalej. Kráča sa mi v pohode a zjavne aj Mičovi. Motivácia je riadna, už sme za polovicou a stále sme v pohode. Cesta hore bola bez problémov, na vrchole dávam Mičovi vodu, robím si fotku a chvíľu si odpočinieme. Keď sa zberáme na odchod, prichádzajú z opačnej strany turisti. Po ceste dole už trošku cítim kolená, ale stále je to v poriadku. Pri aute zhryziem dobošku, natlačím do seba gél, riadne sa napijem a znova vyrážame.

5. výstup

No a už tu máme piaty výstup, začína sa trochu hlásiť aj únava, ale odhodlanie ju prekonáva. Zastavujeme Mičovi na vodu a pokračujeme po lúke ďalej. V žľabe začínam cítiť slabé kŕče v lýtkach a slabinách, snažím sa ich trochu rozmasírovať. Na traverze to je dobré a smelo kráčame dohora. Kus pod vrcholom stretáme partiu, čo sme videli predtým na vrchu. A ako bonus idú za nimi dve kozy, čo sme tam videli ráno. Keď ich zbadal Mičo, zaradil 3. rýchlosť a zabral tak, že som za ním musel bežať hore prudkým kopcom dobrých 50 metrov. A kozičky len po kúskoch ustupovali, až nakoniec odbehli a stratili sa nám z dohľadu, ináč by ma vytiahol asi až na vrch. Našťastie sme ich potom nikde nestretli a v kľude sme došli až na vrchol. Na vrchu si robím fotku a vydychávam beh. Po chvíli oddychu sa poberáme dole. Zostup bol v pohode. Naposledy sa prezliekam a dávam si vestu, už sa ochladzuje. Ešte podojedám zásoby, dopijem ionťák a ideme do finále.

6. výstup

No a máme tu, posledný výstup. Tempo je trochu pomalšie, ale už sa nemusíme ponáhľať. Slniečko sa už schovalo za horu a v tieni je celkom chladno. V žľabe sa znovu ozýva kŕč, tak to trochu rozmasírujem a vravím si, že to musím vyliezť, aj keď pôjdem po štyroch. Na traverze sa bolesť úplne stratí a až na vrchol kráčam v úplnej pohode, až mi je to divné. A je to tu, šesťkrát sme na vrchu, cieľ sme dosiahli. Teraz si vychutnávam odpočinok na lavičke, robím si posledné selfie. Je okolo 17.45 h a pomaly sa zberáme dole. Musím si dávať väčší pozor, únavu po celodennom šliapaní je už poznať a spadnúť teraz na konci by nebolo dobré. Po vyjdení z lesa robím ešte poslednú fotku Malej Fatry a po lúke pomaly schádzame až ku autu. Je koniec, vypínam Stravu aj Relive, nakladám veci aj Miča do auta a spokojný ideme domov.

Záver

Začínali sme vo výške 545 m u Kubaščíkov, vrchol Ľadonhory má 999 m, čiže výškový rozdiel je 454 metrov. Takže 6 x 454 = 2724 výškových metrov, to je o 69 metrov viac ako má Gerlachovský štít. Priemerný sklon stúpania na Ľadonhoru je 41 %. Dĺžka jedného stúpania je 1,8 km, krát 6 sa rovná 10,8 km. Tak to vychádza, že na trase necelých 11 km sme nastúpali 2724 výškových metrov, čo je celkom slušný výkon. No a ešte netreba zabudnúť na to, že aj pri ceste dole dostanú nohy dobre zabrať na rozdiel od bicykla, kde sa len zveziete. Začínali sme ráno o 9-tej hodine a skončili 18.20 h. V priemere to vychádza 1.33 hodiny na jeden výstup tam aj späť aj s prestávkami.

Toto je náš kysucký Gerlaching. Bolo zaujímavé si takýmto spôsobom vyskúšať svoju kondičku a hlavne psychiku, myslím tým presvedčiť sa ísť prudký kopec šesťkrát za sebou. Samozrejme niečo takéto sa nerobí kvôli naháňaniu výsledkov, tie by sa aj tak ťažko porovnávali, ale ako spestrenie je to zaujímavé. A kto chce, môže si vo svojom okolí nájsť tiež pekný kopec a vyskúšať si to. Môžeme týmto začať výzvu - turistický Gerlaching.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek