Jednou z mojich záľub je návšteva slovenských hradov, hlavne zrúcanín. K niektorým je však problém sa dostať. Hrad Čierna Lehota leží hlboko v Strážovských vrchoch, turistické značky ho zďaleka obchádzajú a spojmi VHD je k nemu veľmi komplikovaný prístup.

Pár rokov som hútala ako „dobyť“ tento hrad. Náhodou som natrafila na článok na Hikingu od Táne Filipkovej NCH k prameňom Bebravy a Rohatá skala. V mapách je chodník vyznačený, a tak som ho navrhla do plánu Klubu turistov ŠK Prameň Kováčová, ktorý má v programe dlhodobú edíciu „ŠK Prameň k prameňom slovenských riek.“ Na moju radosť sa akcia dala do plánu.

Blížil sa termín akcie a zisťovala som praktické záležitosti. Volám starostovi, či majú v obci krčmu. Majú, ale zatvorenú. No to bude sklamanie, hlavne pre „rýchlu rotu“! Volám na KST Uhrovec či je NCH priechodný a dobre značený. Vraj je dobre udržiavaný a za 3 hodinky ho máme prejdený. No to ste ma nepotešili. Viezť sa 120 km a potom 3 hodinky chôdze, veď ma ľudia ukameňujú! Ochotná pani mi však dala číslo na pána Ďuriša, miestneho aktivistu, predsedu OZ K prameňom Bebravy. A pán Ďuriš mi okrem sprevádzania časťou NCH ponúkol aj doplnenie programu o návštevu rodinnej eko-farmy U Ďurkových v Žabokrekoch nad Nitrou, kde majú malý remeselný pivovar.

Trasa

Čierna Lehota, konečná zastávka autobusov – Sušiareň u Baťkov – lokalita ovčín – Prameň Bebravy – Sedlo za Hrádkom – Hrádok (hrad Čierna Lehota) – Rohatá skala – Čierna Lehota – eko-farma U Ďurkových

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Prišiel deň D a nás nastúpilo do autobusu rovných 50. Cesta po Bánovce nad Bebravou išla rýchlo a v presvedčení, že máme kopu času do nášho stretnutia s pánom Ďurišom na konečnej zastávke v Čiernej Lehote, sme si dopriali pauzu na rannú kávičku na benzínke v Bánovciach.

Vďaka tomu sme na stretnutie trochu meškali, lebo necelých 26 km do cieľa nám trvalo skoro hodinu. Neľutovali sme však. Cesta úzkou dolinou Bebravy bola doslova vyhliadková jazda. Sedem dediniek (sem - tam kostolík, kaplnka či pôvodná chalúpka) sa striedalo s lúkami (zväčša pokosenými) a lesmi, ktoré začínali chytať jesenné farby. A občas nám aj samotná Bebrava prekrížila cestu. Autobus nás priviezol na konečnú zastávku a odišiel parkovať pred obecný úrad, kde je malé parkovisko.

K Prameňom Bebravy

Prvá všeobecná tabuľa NCH sa nachádza pred obecným úradom. Z praktických dôvodov sme začínali na konečnej zastávke autobusu pri 1. tabuli NCH. Náš sprievodca nás tu čakal a po zvítaní nám hneď porozprával o OZ K prameňom Bebravy, NCH a hlavne o vode. V roku 2012 vznikol NCH Hrádok – Rohatá skala, ktorý oboznamuje návštevníkov s históriou regiónu, jeho flórou a faunou. V roku 2014 vybudovali a k pôvodnému chodníku pripojili druhú časť K prameňom Bebravy, ktorý si teraz prejdeme. Všetci vieme že voda je dôležitá pre život, že život v nej vznikol a bez nej zanikne, no tým, že jej na Slovensku máme stále dostatok, ani si neuvedomujeme jej význam, neceníme si ju ako by sme mali a už vôbec ju dostatočne nechránime.

Najskôr sme prešli k malej odbočke, kde sú pozostatky múrov sušiarne ovocia u Baťkov. V hornatej krajine bolo úrodnej pôdy málo, ale zato sa tu darilo pasienkom, lesníctvu a ovocným stromom. Určitý zdroj príjmov obyvateľov bol práve z predaja sušeného ovocia. OZ má v pláne raz opätovne obnoviť sušiareň ovocia v obci.

Je tu 2. náučný panel, pekné posedenie a čo zvlášť našich chlapov potešilo, je tu prírodná chladnička „Pivko pre pocestných“, s bohatým výberom alko aj nealko. Pocestný si tu sám môže vybrať pivo a do pokladničky dať dobrovoľný príspevok 1,- €. Zisk z príspevkov sa potom používa na údržbu NCH a propagáciu. Chvályhodný počin!

Pokračovali sme pokosenými lúkami, cez staré ovocné sady, vedľa umelej vodnej zdrže do doliny Bebravy. Náš sprievodca nám neúnavne sprostredkúval ďalšie a ďalšie informácie a trpezlivo odpovedal na otázky zvedavých turistov. Zastavili sme sa na širokých podhorských lúkach, ktoré boli kedysi aj poľami. Na niektorých sa doteraz dajú rozoznať funduše, malé terasovité políčka, ktoré boli medzi sebou oddeľované medzami.

Väčšina slovenských riek nemá iba jeden prameň, ale majú pramennú oblasť, čiže prameniská, kde sa jednotlivé pramienky postupne zlievajú až vytvoria potôčik. Aj Bebrava má viacero bočných pramienkov, prítokov, ktoré ju svojimi vodami napĺňajú. Náš sprievodca nás k jednému bočnému pramienku zaviedol. Pod bočným prameňom v minulom storočí chceli postaviť ovčín. Jeho základy tu stoja doteraz. Spodné vody krasového, vápencového podložia, sú však veľmi citlivé na prípadné znečistenie a nadmerná koncentrácia zvierat by určite spôsobila ich znehodnotenie. Preto sa objekt nikdy neodovzdal do užívania. Na jednej strane sa pomohlo kvalite vody, na druhej sa zastavil dovtedajší život a spojenie človeka, zvierat a prírody. Aj o tomto rozprával pán Ďuriš a 3. panel NCH nám vysvetľuje, ako to vyzerá pod zemou.

Lesnou cestou sme kráčali pozvoľne popri toku Bebravy stále vyššie. Pri križovatke lesných ciest nás pristavila 4. náučná tabuľa venovaná Ponitrianskemu skupinovému vodovodu. Zaujímavé vodohospodárske dielo bolo naprojektované tak, aby čo najmenej ovplyvňovalo prirodzený stav podzemných vôd. Voda je dodávaná z 80 % gravitačnou silou a len minimálne sú využívané energeticky náročné čerpadlá. PSV pritom zásobuje vodou veľkú časť územia - Bánovce nad Bebravou, Partizánske, Topoľčany, časť Nitry a priľahlé obce Ponitria.

Teraz nasledoval trochu strmší úsek k záveru doliny, kde je posledný, a teda prvý z prameňov Bebravy. Veľká škoda, že tu chýba tabuľa s označením, lebo v suchšom období, by návštevník prameň ani nemusel objaviť. Po okoštovaní chladnej vody z prameňa, vypočutí si ďalších informácii od nášho sprievodcu a samozrejme spoločnej fotke pri prameni, sme sa vracali späť. Na križovatke sme sa rozlúčili s naším sprievodcom, ktorý sa ponáhľal do Žabokriek pripraviť pre nás remeselný pivovar U Ďurkových. Teraz už bez sprievodcu sme pomaly odkrajovali ďalšie metre NCH ku Hrádku a Rohatej skale.

Hrádok (hrad Čierna Lehota)

Pohodlnou lesnou cestou sme vystúpili do malého sedla pod prírodnou vyhliadkou. V sedielku je oddychové miesto s 5. tabuľou NCH o potrebe ochrany vody a s pekným posedením. Mnohí účastníci sa veru rozhodli, že ho využijú. Pojedli, popili a niektorým sa hore na vyhliadku štverať nechcelo. Je na ňu síce len krátky, ale poriadne strmý stupák. Tí, ktorí to nevzdali, mali za odmenu krásne výhľady do údolia Bebravy. A lavička je aj tu na vrchu.

Spoločne sme potom pokračovali chodníkom, ktorý je naozaj dobre priechodný a značený. Smerovky sú na každej problematickejšej križovatke. Chodník nás priviedol do malého sedielka, kde bola odbočka na Hrádok (hrad Čierna Lehota). Ten tiež pár ľudí obišlo, pretože to bol ďalší strmák. Nuž čo už! Slovenské hrady a zvlášť strážne, sa obvykle stavali na ťažko prístupných miestach. Väčšina z nás však funiac a s prestávkami hrad nakoniec „dobyla“. Teda ak sa malý kúsok zachovaného muriva dá nazvať hradom! Z hradu skutočne veľa neostalo. My s kamarátmi sme však obdivovali jeho úžasnú strategickú polohu a ešte celkom viditeľné obranné valy a priekopu.

Krásne panoramatické pohľady do údolia Bebravy ocenili všetci. Je tu aj lavička a informačná tabuľa, ktorá sa však v čase našej návštevy váľala na zemi. Ťažko povedať, či ju zložil zub času, alebo ruky vandalov. Žiaľ, slepá vývojová vetva ľudstva stále ešte nevymrela. O samotnom hrade sa nezachovali ani žiadne písomné zmienky. O živote na ňom vypovedajú len archeologické nálezy črepov keramiky z 13. až 14. storočia. Osud hradov býva všelijaký. (Nová tabuľa je vo výrobe a koncom októbra by ju mali osadiť; informácia od pána Ďuriša.)

Rohatá skala

Vrátili sme sa do sedielka a teraz nás čakal najťažší úsek. Asi 100 metrov bolo treba zísť veľmi strmým a sutinovým terénom. Podaktorí sa poriadne zapotili, ale zvládli všetci bez úrazu. Ešte kúsok lesom a ocitli sme sa na peknej pokosenej lúke obklopenej vencom hôr. Ako farebný had šinuli sme si po zelenej lúke k jej protiľahlému koncu. Tu sme sa ocitli na vrcholovej plošine Rohatej skaly. Nie sú z nej síce ohromujúce výhľady ako z predchádzajúcich vyhliadok, ale máte Čiernu Lehotu ako na dlani a pocit, že sa okolitých vŕškov takmer dotýkate rukami. Aj na tejto vyhliadke je pekná lavička pre tých, ktorí sa chcú dlhšie kochať. Kochali sme sa dosť dlho, ale smäd sa hlásil čoraz nástojčivejšie, a tak sme len zišli k autobusu a ten nás o hodinku priviezol do Žabokriek nad Nitrou, k rodinnej farme U Ďurkových.

Rodinná Eko farma U Ďurkových

Rodinná farma U Ďurkových vznikla v roku 2010. Od skromných začiatkov s chovaním kozičiek sa postupne prepracovali k väčšej farme s chovom hovädzieho dobytka i ošípaných a vlastným bitúnkom, v ktorom spracúvajú len mäso z vlastných dochovaných zvierat. Aj krmivo pre zvieratá si pripravujú vo vlastnej réžii. Kvalitné výrobky si potom môžu zákazníci kúpiť v ich podnikovej predajni. Súčasťou farmy je krytý altánok, menší útulný penzión, kaviareň s terasou a malý pivovar, v ktorom pán Ďuriš varí veľmi kvalitné ležiaky.

Dorazili sme do Ďurkových poriadne vysmädnutí a hneď sme sa postavili k výčapu. Pivko nesmierne chutilo. Keď prvá polovica najsmädnejších dopila, presťahovali sa do altánku a netrpezlivo čakali na pokrm. Kapustnička bola vynikajúca, klobáska rozprávková a perky s lekvárom a tvarohom ako od babičky. Medzitým časť absolvovala exkurziu po pivovare, časť si lebedila na terase pri dobrej kávičke a časť sa vo výčape otočila aj viackrát.

Takúto skvelú kulinársku bodku sme ani nečakali. A niektorí z nás si navyše niesli domov aj zakúpené výrobky. A vari každý batoh oťažel aspoň jednou fľašou výborného ležiaka.

Záver

Impulzom na výletík bola návšteva zaniknutého hradu Čierna Lehota. Nakoniec sme si oveľa viac odniesli práve s pridružených akcií. NCH K prameňom Bebravy je veľmi zaujímavý a výklad pána Ďuriša tomu dodal pridanú hodnotu. Myslím, že mnohí z nás odvtedy hľadíme na vodu ako na dar a nie ako na čosi samozrejmé.

Revidoval Mgr. Pavol Ďuriš Autorky fotografií: Danka Tomášiková, Hela Jambrichová a Ľudka Szeteiová

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek