Tentokrát sa tam vyberáme vo dvojici s manželkou a keďže som tunajšiu krajinu ešte nevidel v zelenej farbe, ideme tam na začiatku letných prázdnin. Túru začíname vo Vyšných Ružbachoch, nie však priamo v obci, nechce sa mi v úzkych uličkách hľadať vhodné parkovanie. Nad obcou je lyžiarske stredisko, ktorého parkovisko zíva v lete prázdnotou, je to tak oveľa pohodlnejšie.

Trasa

Vyšné Ružbachy – Pod Grúňom – Veterný vrch, rázc. – Veterný vrch – Na Poľane – Vyšné Ružbachy

Nie veľmi skoré letné ráno začiatkom prázdnin znamená, že Slnko je dosť vysoko a aj teplota začína citeľne stúpať. Trávnatou cestičkou hore zjazdovkou pod vŕškom Kukura mierime najkratšou cestou na červenú značku, ktorá prichádza z obce. Na hornom konci zjazdovky sa na ňu pripájame a po hrebeni ňou pokračujeme o máličko miernejším stúpaním. Občas sa ocitneme v tieni stromov, mám však dojem, že na slnku sme častejšie. Červená značka má názov Pieninská cesta, začína vo Vyšných Ružbachoch a pokračuje cez Veterný vrch až do známeho prielomu Dunajca, kde pri ústí Lesnického potoka končí. Je to veľmi výživné celodenné putovanie, asi nie pod júlovým slnkom. Máme oveľa skromnejší cieľ, ktorým je Veterný vrch.

Ešte pred tým však musíme zdolať Grúň, čo je najvyšší bod na hrebeni či skôr rázsoche, vybiehajúcej z hlavného hrebeňa Spišskej Magury. Sme na ňom zhruba po hodine a štvrť. Poskytuje nám prvý výhľad na Poľanu, rozľahlú lúku komplikovaného tvaru, ktorou sa budeme vracať, ale hlavne na Tatry, presnejšie iba Belianske, nakoľko Vysoké sú schované vo svojom typickom letnom oblačnom šate. Grúň je celkom malebné miestočko s výhľadovou lavičkou, no smreková mladina jasne naznačuje, že výhľady tu zostanú len pár rôčkov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Z Grúňa nasleduje zostup do sedla pod Grúňom, kde stretávame skupinku českých turistov, čo ma prekvapuje, predsa len lákavejšie Tatry aj Pieniny sú neďaleko. Zo sedla pokračujeme súvislejším lesom západným smerom, za pozvoľného stúpania traverzom pod hlavným hrebeňom Magury. V jednom mieste sa v ostrej, takmer 180-stupňovej zákrute stočíme do svahu a po krátkom výšľape sme na hrebeni. Odtiaľ je Veterný vrch len pár sto metrov, to znamená na dohľad. Sú to 3,5 roka a štyri vegetačné sezóny, čo som tu bol naposledy a rozdiel je vidieť. Tu na hrebeni aj samotnom Veternom vrchu, na všetkých odlesnených plochách sa mladina rozvinula a krásne výhľady sa začínajú výraznejšie redukovať. O chvíľu sme pri rázcestníku, odkiaľ je to na vrchol len kúsok.

Na vrchole nás okrem intenzívneho letného slnka víta drevený maco-vlajkonosič. Nie sme tu zďaleka sami, druhá, ešte početnejšia skupina turistov z Čiech dáva Veternému vrchu punc medzinárodného turistického cieľa. Dojem sa ešte zosilní po dorazení skupiny prvej a čeština doslova valcuje. Výhľady sú stále výborné, aj keď na rozdiel od mojej poslednej návštevy predsa len nie kruhové. Konkrétne smer malopieninské Šľachovky a Rabštín beznádejne zakrývajú mladé smreky. Zbytok obzoru však zostal a keďže Vysoké Tatry sú v oblakoch, nachádzame si miesto s výhľadom na Pieniny, ktorým to dnes veľmi sluší a užívame si zaslúžený oddych na vrchole.

Po občerstvení začíname návratový zostup. Vraciame sa po hrebeni Magury smerujúcom na východ. Pamätal som si ho ako utešené miesto, ktoré sa spamätalo z holorubov a mladá vegetácia ešte nerušila krásne výhľady. Sú to však tri roky, mladá vegetácia zmocnela a výhľady sa dosť obmedzili. Nejaké okná ešte ostali, no hrebeň stráca svoj výhľadový status. Po asi 1,5 kilometri hrebeňový chodník začína prudšie klesať, až nás privedie na Poľanu, rozľahlú obhospodarovanú horskú lúku, ktorá sa tu rozprestiera v nadmorskej výške 900 - 950 m. Poskytuje pekné pohľady na Levočské vrchy na druhej strane údolia, Ľubovniansky hrad či o čosi vzdialenejší Čergov. Lúkou sa presúvame k rázcestníku Na Poľane, kde sa napájame na zelenú značku.

Stále putujeme malebnými zvlnenými lúkami najrozličnejších tvarov a veľkostí, obkolesenými voňavými smrekmi, rozhodne ide o najkrajšiu časť dnešnej túry. Popoludňajšie slnko upustilo čosi zo svojej intenzity, občasný mrak nám poskytne nejaký tieň, takže si prírodu môžeme naplno vychutnať. Jedno je isté, lúkami pozvoľna a postupne klesáme stále nižšie. Keď sa opätovne vnoríme do lesa medzi stromy, zvážnica naberie väčší sklon a s pohľadom na oproti stojaci Grúň zídeme do doliny potoka s ctižiadostivým názvom Rieka. V doline si dáme ešte jednu kratšiu občerstvovaciu zastávku pod kaplnkou, umiestnenou na svahu medzi stromami pri jednej z odbočiek do bočnej doliny. Odtiaľ vedie dolinou asfaltová cesta, ktorá nás po niečo vyše kilometri privedie priamo na miesto pod zjazdovkami, kde sme ráno začínali.

Zhodnotenie

Opísaný okruh z Vyšných Ružbách cez Grúň, Veterný vrch a Poľanu je nie veľmi náročný, vo svojej podstate poldenný turistický výlet, ktorý kombinuje malebnú prírodu s peknými výhľadmi do atraktívnej krajiny Tatier či Pienin naokolo. Veľká časť výhľadov je však rúbaňového charakteru, čo znamená, že v priebehu niekoľkých rokov postupne zaniknú. Dovtedy je to však ideálna turistická voľba pre výhľadovchtivých návštevníkov Vyšných Ružbách.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek