Trasa

Chata na Kubínskej holi – rázc. pri Minčole – Vasiľovská hoľa – rázc. pri Minčole – Chata na Kubínskej holi

Jedným z plánov počas jesenného pobytu na Orave bolo ísť sa pomotať na hole Oravskej Magury. Holí tu je viacero, mne sa páčili fotky z Vasiľovskej hole. Uvažovala som, že podľa aktuálnych pocitov a poveternostných podmienok to skúsim potiahnuť ďalej do sedla Príslopec, prípadne k Paráču.

Auto nechávam pri Chate na Kubínskej holi a ďalej stúpam po širokej lesnej ceste. Je prašná a skalnatá, podľa mapy lyžiarskeho strediska v zime slúži ako zjazdovka. Onedlho som na strmšej zjazdovke, modrá značka stúpa tadiaľto. Na Kubínskej holi sa do mňa oprie silný vietor. Predpoveď počasia o ňom hovorila, no nechala som sa zlákať slnečným počasím. Vietor je dosť nepríjemný a studený, predsa len je október. Najprv som myslela, že sa prejdem na Minčol, no teraz idem rovno ďalej a celkom sa teším na les, ktorým budem klesať.

Prostredie okolo je nádherné, mám rada horské lúky so solitérnymi kríkmi či ihličnanmi. Na konci lúky sa otvárajú výhľady na Oravu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Chodníkom v nízkom čučoriedkovom poraste sa dostanem do prevažne smrekového lesa, všade naokolo je papradie. Musím si odskočiť pár krokov od chodníka a ako to už pri tejto príležitosti býva, zbadám niečo zaujímavé. Zelenú rovnú plochu s niekoľkými odumretými ležiacimi stromami. Je to rašelinisko, ale neprebáram sa doň.

Urobím si zopár fotografií sviežeho rašeliniska a lesa, v ktorom sa mieša tmavozelené ihličie so žlto sfarbenými listnáčmi. Nevraciam sa hneď na chodník, ale pokračujem paralelne vedľa neho. O chvíľu naďabím na jazierko, ktoré som tu nečakala, v mape nie je. Je malé a krásne. Od neho zbehnem na chodník a pokračujem podľa pôvodného plánu.

Schádzam lesom do sedielka, potom začínam stúpať. Najprv napravo a potom aj predo mnou sa otvoria lúky Vasiľovskej hole. Zjavne sa tu pasie. Lúka je orámovaná ihličnatým lesom a modrou oblohou, vyzerá to tu naozaj fotogenicky. Len vietor sa opäť prihlásil o slovo.

Pri rázcestníku sa rozhodnem, že toto bude konečná. Obzerám sa po nejakom závetrí, napokon vyleziem na vrcholovú plošinu vleku. Drevo je vyhriate od slnka a keď si ľahnem, mám aj závetrie. Priebežne si ale sadám, pretože jednak olovrantujem, jednak pozerám výhľady.

Vpravo vidím Kubínsku hoľu a Čierny vrch, naľavo je bočný hrebeň od Príslopca smerom na Vasiľov, pred sebou vidím obec Hruštín. Ešte som tu nebola, a tak je olovrantová pauza dosť dlhá. Treba sa však tiež vrátiť, najmä keď prevažná časť spiatočnej cesty bude hore kopcom.

Napokon to ani toľko netrvá, fotím si ešte listnaté stromy, svietiace nažlto v tmavom lese, či malý stromček, ktorý rastie na hrubom zrezanom kmeni ako v kvetináči. Kubínsku hoľu zalieva mäkké večerné svetlo, vietor sa utíšil, tak si ešte vychutnávam predposledný výhľad a potom len zbieham k autu. Posledný výhľad na Západné Tatry ma čaká z cesty, ktorou schádzam do civilizácie.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek