Masív Devínskej Kobyly sa nachádza nad bratislavskými mestskými časťami Karlova Ves, Dúbravka, Devín a Devínska Nová Ves. Ide o veľmi navštevované územie, v ktorom sa dlho bili protichodné záujmy. Výrazný záujem o rekreáciu narážal na bežné obhospodarovanie lesov zo strany Štátneho podniku Lesy SR. Táto lokalita totiž nepatrí do Bratislavského lesoparku, ktorý spravujú Mestské lesy v Bratislave. Tie na svojom území už dávnejšie znížili ťažbu o dve tretiny.

Na jar tohto roka podpísali podpísali Mesto Bratislava a Lesy SR dohodu o výraznom znížení ťažby. Štátne lesy budú ročne ťažiť približne o polovicu menej, ako by mohli. Hlavné mesto im za to bude platiť kompenzáciu vo výške 322-tisíc eur ročne. Štátni lesníci sľubujú, že tieto peniaze dajú naspäť do podpory rekreácie v tomto území.

Táto dohoda platí zatiaľ do konca roka 2025. Dlhodobou cestou, ako uprednostniť v prímestských lesoch rekreáciu pred ťažbou, je snaha rezortu životného prostredia a mimovládnych organizácií o vyhlásenie dvoch nových prírodných rezervácií, Pramene Vydrice a Devínska Kobyla.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Obe rezervácie musí vyhlásiť vláda. Zatiaľ čo Pramene Vydrice sú už v medzirezortnom pripomienkovacom konaní, prírodná rezervácia Devínska Kobyla sa len bude prerokúvať s dotknutými subjektmi.

Projekt ochrany, ktorý vypracovala štátna ochrana prírody, vzbudil nevôľu verejnosti. Doteraz sa počítalo s tým, že v novej časti prírodnej rezervácie bude voľný pohyb ľudí napriek tomu, že tam bude platiť 5., najvyšší stupeň ochrany. Ten umožňuje pohyb ľudí len po vyznačených chodníkoch. Podobne je to aj v existujúcej národnej prírodnej rezervácii Devínska Kobyla na západnej a južnej strane masívu, kde platí 4. stupeň ochrany, ktorý má rovnaké obmedzenie.

Táto časť kopca je dostatočne pokrytá turistickými chodníkmi, navyše ide o strmý terén, ktorý ani nenabáda na chodenie mimo trás. No v novej časti rezervácie je situácia iná. Na jej rozlohu je tu oficiálnych turistických trás menej, o to viac je neoficiálnych chodníkov a cestičiek, ktoré vedú k viacerým obľúbeným miestam ako Psie skaly či Biele skaly s indiánskymi totemami. Samotný les je dobre priechodný aj mimo akýchkoľvek chodníkov.

Projekt ochrany vypracovala Správa Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Jej riaditeľ Peter Puchala hovorí, že s voľným pohybom ľudí nemajú problém. Zákon im však neumožňuje zapracovať to priamo do projektu. “Navrhli sme model, že okresný úrad v sídle kraja vyhradí miesta, kde bude možný voľný pohyb, prípadne možnosť stanovať, klásť oheň a podobne. Rovnako sme postupovali pri rezervácii Pramene Vydrice.”

Okresné úrady spadajú pod ministerstvo vnútra, zatiaľ čo štátna ochrana prírody pod rezort životného prostredia. Podľa Petra Puchalu bude umožnený voľný pohyb mimo značkovaných chodníkov tak, že ku dňu, kedy vláda vyhlási rezerváciu, vydá okresný úrad Bratislava zoznam vyhradených miest na voľný pohyb ľudí. Ten má zahŕňať celú novú časť rezervácie.

Po skončení pripomienkovacieho konania na ministerstve bude ešte nasledovať medzirezortné pripomienkovacie konanie, návrh bude musieť prejsť aj legislatívnou radou vlády.

Pripomienky ministerstvu životného prostredia poslala aj mimovládna organizácia Naše Karpaty, ktorá sa dlhodobo snaží o zníženie ťažby v bratislavských lesoch a o vyhlásenie oboch rezervácií. Okrem voľného pohybu osôb žiadajú aj o zachovanie športových podujatí, o možnosť budovania nových trás, stavbu a udržiavanie altánkov, ohnísk a podobne.

Ministerstvo životného prostredia potvrdilo, že pripravuje nariadenie, ktorým vláda SR vyhlási prírodnú rezerváciu Devínska Kobyla. "Prioritou ministerstva je zachovať vzácne prírodné hodnoty územia a zároveň sprístupniť ich vhodným spôsobom návštevníkom tohto najjužnejšieho výbežku Malých Karpát. MŽP od začiatku pracuje s verziou, ktorá umožní pohyb osôb aj v najprísnejšom 5. stupni ochrany. Ďalšie podrobnosti budú predmetom rokovaní medzi MŽP, rezortom pôdohospodárstva a ďalšími subjektmi."

Fotogaléria k článku