Trasa

Zuberec, koliba JOSU - Lán - poľana Črchlica - poľana Tokáreň - vresovisko Vypálenisko (Pálenice) - sedlo pod Mníchom - poľana Srajkôfky - Úboč - Zuberec

Výlet začínam pri kolibe JOSU na modrej značke, kde nechávam auto. Kráčam širokou cestou po lúčnej šiji. Hrebeň Skorušinských vrchov sa čiastočne stráca v hmle. Vyzerá byť na dosah ruky.

Popod solitérne borovice sa pomerne rýchlo dostanem k začiatku stúpania. Cesta je sčasti kamenistá, sčasti blatistá, stúpa strmo hore. Počasie sa pomaly zlepšuje, hoci Západné Tatry sú v oblaku, ale asi nezmoknem.

V druhej časti nezáživného stúpania ma zaujme časť kopca napravo. Oproti bledozelenej tráve s tmavozelenými ihličnanmi hrá oveľa pestrejšími farbami. Nie som v žiadnej rezervácii, takže pokojne preliezam plot pre dobytok a kráčam si to pozrieť bližšie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zisťujem, že táto časť kopca je porastená vresom. Väčšina je už odkvitnutá, ale niektoré fialové konáriky ešte žiaria z červeného čučoriedia. Rastú tu aj čučoriedky, obďaleč brusnice a borievky. Z porastu trčia nízke listnaté stromy, ešte stále so žltým lístím, a tmavozelené borovice. Keďže sa vyčasuje, farebnú paletu doplní kus modrej oblohy a slnko prifarbí scenériu. Motám sa po kopci a užívam si nečakaný prírodný darček.

Naveľa vyjdem na hrebeň. Vedie ním cesta, z ktorej som predtým odbočila. Po ľavej ruke rastie rad stromov, za nimi je prázdno. Zájdem sa tam pozrieť a pohľad na rúbanisko po predchádzajúcej nádhere ma dosť prefacká. Vraciam sa na cestu a pokračujem. Onedlho míňam rozostavanú rozhľadňu. Bude vedľa nej stáť tiež altánok.

Pomaly klesám do sedla medzi kopcami Machy a Mních. Pôvodne som uvažovala ísť na Mních, ale vetcho vyzerajúce smreky v tejto časti hrebeňa ma veľmi na návštevu neťahajú a okrem toho sa mi nechce vracať cez obec k autu. Zbieham rovno dole po lesnej ceste. Tento les vyzerá krajšie.

Vychádzam na rozľahlú lúku Srajkôfky a s potešením sledujem, ako sa zdvihli oblaky a odokryli časť Západných Tatier. Ešte som vlastne nemala piknik, tak si sadám a vybaľujem jedlo i vodu. Takýto výhľad je lepší než televízor.

Po prestávke schádzam nižšie. Predo mnou ležia dva kopce s pravidelnými terasovitými lúkami, z menšej časti porastené stromami. Málokde takéto lúky vidím, tradičné obhospodarovanie krajiny sa asi veľmi nevyplatí. Zbehnem na cestu, a keďže kopček Úboč leží medzi mnou a autom, aj sa po nich prejdem. Ešte sa obzriem späť na nenápadný hrebeň Skorušinských vrchov a malé lyžiarske stredisko Zuberec-Milotín, potom ma čaká len zbehnúť k autu.

Doma zisťujem, ako mohlo vresovisko vzniknúť. Botanik Daniel Dítě hovorí, že vres v takej severnej lokalite je netypický. Veľmi dobre sa mu darí napríklad v Tribeči pri Nitre. Lokalitu osídlil pravdepodobne po požiari. Miestni tunajšiu časť kopca nazývajú Vypálenisko (Pálenice). Pomaly však zarastie lesom. Ak si teda ešte chcete pozrieť scenériu typickú skôr pre Škótsko, treba to dovtedy stihnúť.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek