Je tu množstvo miest, kde je možné vybehnúť na doobedňajšiu prechádzku lesmi pod Vihorlatom. Kratšie aj dlhšie spojene s históriou a samotnou prírodou. Mnohokrát som sa motal po okolí Zemplínskej Šíravy či Vinianskeho jazera, ale ani raz som sa nedostal na Senderov vrch, pod ktorým je ruina románskeho kostolíka, a tak dnes na to mám celé doobedie.

Trasa

Medvedia hora – pod Senderovom – Vinianske jazero – pod Senderovom – kostolík Senderov – vrch Senderov – pod Senderovom – Medvedia hora – Zemplínska Šírava

Je horúce letné počasie a beriem si do ruksaku len pršiplášť, jedlo a vodu na pitie. Dnes to nebude o kilometroch a dokonca som si nevzal ani navigáciu pre záznam trasy. Odchádzam od priateľov z brehu Zemplínskej Šíravy a kráčam k smerovníku pri salaši. Prechádzam cez štvorprúdovú cestu a som pri smerovníku, kde sa oboznamujem s jeho údajmi. Idem po žlto značenej trase smer Vinianske jazero a potom to bude len o tom, ako sa rozhodnem smerom k pozostatkom kostolíka. Spevnenou cestou mierne stúpajúc hore sa dostanem k odbočeniu do lesa. Po chvíľke som pri smerovníku, ku ktorému prídem aj pri návrate od Senderova. Cesty ma vedú lesom v nie náročnom teréne až po polhodinke začnem schádzať dole smerom vľavo k Vinianskemu jazeru. Som na asfaltovej ceste a rozhodujem sa, že si ho celé obídem, aby som videl zmeny, ktoré tu možno v priebehu roka nastali. Naposledy som tu bol práve pred rokom, takisto za horúceho letného a prázdninového dňa.

Vinianske jazero

Vzniklo prehradením umelou hrádzou na úpätí medzi vrchmi Marečková a Šutová. Vody doň boli privedené z Vinianskeho potoka. Svojou polohou je ideálnym miestom na oddych, kúpanie a turistiku počas celého roka. V okruhu len niekoľko kilometrov je množstvo historických a kultúrnych pamiatok a tiež prírodných zaujímavostí. Veď mesto Michalovce je vzdialené len 11 km. Spomeniem hrad Vinné, Morské oko, Zemplínsku Šíravu, ale aj dediny Vinné, Klokočov a iné majú čo ponúknuť. Nádherná príroda Vihorlatských vrchov je pre turistiku ako stvorená. Turistickými trasami je jazero spojené so Zemplínskou Šíravou a práve vedľa jednej z nich je miesto, ktoré je dnes mojím cieľom. Sú ním ruiny kostolíka pod vrchom Senderov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Obchádzam celé Vinianske jazero po jeho obvode až dôjdem k smerovníku, kde sa na chvíľku zastavím, aby som pokračoval smerom po príjazdovej ceste od Zemplínskej Šíravy a dediny. Povedľa nej vedie asfaltový chodník, ktorý by ma doviedol až k smerovníku pri viniciach, odkiaľ ide hore modrá miestna značka. Musím však stále niečo vymýšľať, skúšať a sťažovať si turistiku objavovaním a túlaním sa aj mimo trás. Tak je tomu aj dnes. Mapa mi ukazuje jednu lesnú zvážnicu a táto by ma mala doviesť na spomenutú modrú značku. Odbočujem do lesa prudko nahor a po chvíľke som na lesnej ceste. Začiatok je dobrý, ale potom sa to zhoršuje a miestami je to dosť zarastené. Dorazím k lesnej ceste prichádzajúcej zdola a tou odbočiac vľavo hore pokračujem, až kým nenarazím na spomenutú značkovanú trasu.

Prichádzam k miestu, kde to vyzerá na výhľad z hornej časti viníc. Tak sa tam idem pozrieť. Paráda, časť Zemplínskej Šíravy mám pred sebou ako na dlani a tiež mesto Michalovce. Pokračujem vrstevnicou pod vrcholom, až kým nedorazím k smerovníku. Od neho je odbočka k samotnému kostolíku. Je to len pár desiatok metrov a som hore a v cieli putovania. Nasledovať bude len návrat na Zemplínsku Šíravu, časť Medvedia hora.

Kostolík pod Senderovom

Nachádza sa juhovýchodne od dediny Vinné na plošine pod vrchom Senderov v nadmorskej výške 231 m. Zakonzervované murivo kostolíka do výšky 90 cm až 1,9 m s pôdorysom jednotlivých častí, a to presbytériom, sakristiou a loďou, ukazuje, kde stála stavba kostolíka Svätého kríža z obdobia 11. – 12. storočia. Tu žili pustovníci - eremiti. Počas výskumu sa tu našli úlomky z čias románskeho obdobia. Prvá písomná zmienka je z roku 1336 a zánik sa predpokladá v 15. storočí. Z plošiny od dreveného kríža je nádherný výhľad na trblietavú hladinu vodnej nádrže a jej západnú časť Hôrka. Pohľad na dolný Zemplín, Chlmecké kopce, Avaš, Zemplínske vrchy a južnú časť Slanských vrchov. Dnes som však mal trocha slabšiu viditeľnosť. Je tu aj prístrešok na posedenie a dve informačné tabule o kostolíku a okolí. V tieni stromov si sadám tiež, aby som si trocha oddýchol a niečo zahryzol pred pokračovaním. Posledné pohľady do diaľav roviny a trblietavých vôd a som späť pri smerovníku.

Tu sa rozhodujem, či idem po značkovanom chodníku pod vrchom Senderov, alebo pôjdem aj na jeho vrchol. Samozrejme, že sa rozhodujem pre výstup na vrchol. Vďake miestnemu značkárovi je to tu veľmi dobre vyznačené. Serpentínovite sa dostanem na kamenistý vrchol, kde je osadený vrcholový smerovník. Vrchol Senderov je v 310 m a je pokrytý hustým porastom, len kde-tu sa cez stromy a kry ukáže ligotavá hladina Zemplínskej Šíravy. Samotná oblasť vrchu Senderov patrí do prírodnej rezervácie Vinianska stráň a územia európskeho významu na ploche 28,24 ha, vyhláseného v roku 1984.

Z vrcholu pokračujem dole na jeho druhú stranu opäť po značenej trase až sa dostanem na značkovanú zelenú trasu a odbočujem vpravo. Po chvíľke som pri smerovníku, kde som za zastavil ráno, keď som šiel smerom k Vinianskemu jazeru. Lesom ani nie po dvesto metroch som zas pri chatách a pomedzi ne spevnenou cestou kráčam dole k hlavnej ceste, aby som dorazil k smerovníku Medvedia hora. Odtiaľ mi ostáva ešte zhruba 300 metrov, aby som bol na brehu Zemplínskej Šíravy, kde sa v pohode kúpali a oddychovali moji priatelia.

Záver

Určite by sa to dalo ešte predĺžiť návštevou Vinianskeho hradu a samotnej dediny Vinné, ale osobne to poznám a na hrade som bol veľa krát. Pre iných návštevníkov by to však bolo na celodenné putovanie. Dnes som ale spoznal miesto, o ktorom som vedel z počutia a konečne sa podarilo splniť plán. Hlavne že naplnil moje očakávania a ponúkol zážitok z peknej prírody Vihorlatských vrchov. Výhľady na okolie od kostolíka tiež boli nádherné. Sadnúť si a zahľadieť sa do diaľav, trocha popremýšľať, snívať a načerpať nové sily, to bolo dnes pre mňa to najkrajšie. Veď pútnik vždy pookreje na svojej ceste krajinou, ak je nádherná a obohatí jeho vnútro. Pre mňa to bolo práve také a pre iných nech to je motivácia, že aj kratšia turistická trasa môže zanechať v nás mnoho z jej čarovnej a prírodnej krasy.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek