Po námahe a množstve nových zážitkov môžeme spokojne vhupnúť od pondelka do každodennej rutiny plnej stresov a ponáhľania. Na to všetko je práve pobyt v prírode zázračným liekom. Tu musím vysvetliť, že túra sa uskutočnila ešte v priebehu roka 2019, ale je tu jeseň a je to aktuálne pre inšpiráciu iných turistických priateľov na zážitok z prechodu cez skalné mesto Koľvek.

Trasa

Richnava – Kluknava – skalné miesto Koľvek – Čierna hora (Rozsypaná skala) – Roháčka – sedlo pod Roháčkou – Margecany

Som v spojení s viacerými turistickými klubmi, a tak nemám dôvod sedieť doma na gauči, ale môžem si vyberať z množstva akcií počas víkendov. Tak to bolo aj v tomto prípade, keď som sa dočítal na internete o túre cez skalné mesto Koľvek. Mňa najviac priťahujú skaly a pekné výhľady. Na druhej strane, v týchto miestach som ešte nebol, tak nebolo veľmi nad čím uvažovať a v podvečer som balil batoh a všetko, čo k jednodňovej turistike patrí. Ešte telefonát priateľovi o čase odchodu, dohovorené stretnutie vo vlaku a len zaľahnúť a poriadne sa vyspať. Možno sa mi bude počas noci snívať o nadchádzajúcej trase.

Ráno vstávam skôr, veď cesta je dlhšia ako inokedy a trielim s batohom na chrbte na stanicu. Vlak, ako vo väčšine prípadov, mešká, ale nejaká časová rezerva na prestup je. V súprave smerom na Košice hľadám priateľov turistov a srdečne sa zdravíme. V družnej debate vo vlaku čas plynie veľmi rýchlo a nehovoriac aj to, že som sa dozvedel o natáčaní televíznej relácie zameranej na turistiku a krásy prírody v priebehu nášho putovania v Čiernej hore. Konečne sme dorazili do dediny Richnava, kde vystupujeme z vlaku. Práve odtiaľ vyrazíme v ústrety trase za krásami pohoria. Chvíľku čakáme na štáb televízie a potom pokračujeme smerom do Kluknavy, kde sa k nám majú pridať domáci turisti, ktorí budú našimi sprievodcami.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Ráno je hmlisté s predpokladom, že v priebehu dňa sa hmla rozplynie alebo sa dostaneme nad inverziu a umožní nám to prežiť opäť nádherný deň. Modrá značka nás vedie popri železničnej trati k hlavnej ceste, kde smerujeme do dediny Kluknava, prechádzajúc mostom cez rieku Hornád. Mierne stúpame smerom ku kostolnej veži do centra obce. Vyzerá to na celkom zaujímavú dedinu.

Kluknava

Ležiaca v Kluknavskej kotline v centre Spiša v Gelnickom okrese. Prvá zmienka o nej je z roku 1304 s názvom Clichnow. Samozrejme, že stáročiami sa jej názov menil až do roku 1920, keď dostala dnešné pomenovanie. O jej histórii a súčasnosti sa viac dozvieme na stránke obce. Spomeňme aspoň to, čo budeme mať cestou a po blízku.

V centre je postavená baroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého v blízkosti veľmi pekne maľovaného dreveného kríža. Na druhej strane cesty stojí kostol, aj keď dnes zmodernizovaný. Postavený bol v roku 1555 a je zasvätený Kataríne Alexandrijskej. Do dnešnej podoby bol prerobený v rokoch 2010 až 2015. Vľavo od neho sa ukazujú štyri vežičky kaštieľa a pred ním stojí obecný úrad. Pred úradom je informačná tabuľa o náučnom chodníku. Kaštieľ (hotel Biela dáma a Čierny rytier) je vyhlásený za NKP. Na infotabuli sa však dozvieme viac. Je na nej spomenutý Kluknavský hrad, ktorého pozostatky môžeme nájsť v lokalite pod Baštou. Spomeňme tiež niečo o NCH.

NCH Osobnosti a história Kluknavy

Východiskovým bodom je námestie pred kostolom a pokračuje cez Štefanskú Hutu naspäť. Na jeho 7,5 km trase s prevýšením 210 m je šesť tabúľ. Časový údaj je 2.30 až 3.00 h. Možno prechádzka pre matky s deťmi, ale určite zaujímavá aj pre dospelých turistov. Ešte trocha nazriem do okolia kaštieľa a som na modrej značke, ktorá nás bude sprevádzať počas dňa až na Roháčku.

V začiatkoch nás sprevádza aj značka NCH. Počas prechodu v dedine spomeniem ešte starší dom s rebrinákom na dvore, pamätník padlým v II. svetovej vojne, kultúrny dom s letopočtom 1939, ale aj Urbársky dom na druhej strane potoka Dolinský. Posledné odbočenia v dedine, ktoré nás dovedú na jej okraj a v hmle kráčame okolo polí a lúk k zákrute spevnenej cesty, kde odbočíme vľavo a pokračujeme k lesu a začíname stúpať. Neskôr ešte vyjdeme na lúky pod lesom, ale bohužiaľ sa nemôžeme tešiť z výhľadov. Neskôr nás chodník zavedie na lesnú cestu, ktorou pokračujeme k lavičke a odbočke vľavo smerom na vyhliadku Koľvek. Značkovaná trasa pokračuje pod hrebeňom k loveckej chate U smelého srnca, ale my k nej nejdeme.

Koľvek (899 m)

Po odbočení začíname stúpať hore po skalnatom teréne k prvej vyhliadke na skalách. Pred sebou máme priam božský pohľad. Doliny pod nami sú zaliate inverziou. Je to neskutočné biele obrovské jazero, po okrajoch ktorého sa ukazujú okolité vrcholky hôr. Aj pohľad do diaľav je úžasný. Kým dorazia ostatní, mám čas si skalné časti dôkladnejšie poprezerať a zísť nižšie pod vyhliadku. V jednej časti objavujem aj skalné okno, ktoré vzniklo zvalením jednej časti skalnej vežičky. Hľadám miesto, kadiaľ čo najbezpečnejšie zísť pod skalnú časť a obzrieť si to zdola.

Hore sa objavujú priatelia, a tak sa opäť štverám na vyhliadku. Pohľad je stále nádherný v začínajúcich jesenných farbách. Z bieleho jazera sa ukazuje vrchol komína v Krompachoch a neskôr samotné mesto v rozplývajúcej sa hmle v doline. Keď sa každý z nás nabažil čarovných pohľadov, pomaly odchádzame skalným hrebeňom smerom na juhovýchod k ďalšej vyhliadke. Miestami sa trocha šmýka, a tak je si treba dávať pozor. Hrebeň sa tiahne na juhovýchod a sú na ňom ďalšie vyhliadkové miesta. Za posledným výhľadom sa modrá značka skrúca dole na juhozápad k trase, ktorú som spomenul pri odbočení na vrchol Koľvek. Naša skupina pokračuje ďalej po hrebeni. K chatke U smelého srnca nepôjdeme, máme domácich sprievodcov, čo nám skráti putovanie. K Rozsypanej skale je to ešte zhruba kilometer nádhernou prírodou a sme na vrchole pri kríži s vyhliadkou.

Čierna hora (1024,5 m)

Na jej skalnej časti je umiestnený železný kríž s Kristom. Nižšie pod ním je drevená socha pohanskej Madony a osadená tabuľa na pamiatku zakladateľa KST v Kluknave a organizátora výstupov na Roháčku - Emila Šmída. Boli osadené v roku 2014. Zo skaly je za dobrej viditeľnosti možné vzhliadnuť aj Belianske Tatry. Dnes je to trocha slabšie, ale aj napriek tomu je vidieť Branisko, Čergov, Šarišskú vrchovinu, Levočské vrchy, Kojšovskú a Kráľovu hoľu, Folkmarskú skalu a Slanské vrchy. Nasýtili sme sa nádherných pohľadov a je čas na odchod na juhovýchod po modrej a žltej značke okolo Rozsypanej skaly na Roháčku. Lúčime sa s priateľmi a štábom televízie a pokračujeme v pláne. Počas putovania máme vľavo skalnatý hrebeň, až kým nedôjdeme k smerovníku na vrchole Roháčka. Vzdialenostne to bolo okolo necelého kilometra.

Roháčka (1028,5 m)

Je najvyšším vrcholom Čiernej hory severne od Margecian. Nie sú z neho výhľady, ale napriek tomu má svoje čaro. Je tu umiestnená vrcholová kniha. Prezývajú ho "Talafunov vrch" na počesť Jána Talafuna z Ostrova, hajtmana Bratríkov. Čas nás pomaly začína súriť, a keď nechceme ísť neskôr domov, tak musíme trocha zrýchliť pochod. Odchádzame a klesajúc dole sa zastavujeme pri smerovníku v sedle pod Roháčkou. Tu sa oddeľuje modrá z Richnavy na východ do Klenova a ďalej cez Ružín do Košickej Belej. Pre nás ostáva žltá na juh do Margecian.

Pokračujeme hrebeňom k miestu s informačnou tabuľou - Murovaný košiar, niekde na vrchu Grúň. Je to miesto s ohradou vystavanou z položených kameňov, kde v minulosti pásli jalovice a ovce. Pokračujúc dole sa dostaneme ešte po prudšom klesaní okolo kamenistejšej časti k drevenému vagónu bez podvozku a potom na lúky v blízkosti vykrývača na Holom hŕbku. Teraz máme výhľad na okolie a scenériu okolitých vŕškov. Z lúky zájdeme ešte na pár minút do zalesnenej časti a vychádzame nad Margecanmi, kde sa nám naskytne pohľad na časť vodnej nádrže Ružín. Posledné metre a sme na štátnej ceste, ktorá nás dovedie k podchodu pod železničnou traťou. Odbočujeme vpravo a ostávajú posledné metre a sme pri smerovníku v blízkosti stanice Margecany. Máme ešte čas zakúpiť lístky na vlak a trocha si oddýchnuť.

Zhodnotenie

Aj napriek dvom rokom od uplynutia akcie to mám vo svojej mysli, akoby to bolo len včera. Pohľady na fotky sú nezabudnuteľné. Veď akoby sa dalo nespomenúť si na mliečne jazero v dolinách zo skalného mesta a neskôr jesenné pohľady na krajinu v slnečných lúčoch. To sú pre turistu nezabudnuteľné chvíle, keď si spomenie na niektorú časť našej krajiny a prírodnej scenérie, v ktorej počas turistiky chodil. Takou práve bol prechod hrebeňom cez Koľvek, k Čiernej hore a Roháčkou. Vždy sa radi v mysli vraciame na miesta, ktoré sme spoznali v našej nádhernej prírode.