Trasa

Runina – Pšeničište – sedlo pod Ďurkovcom – Ďurkovec – Riaba skala – Riaba skala, vyhliadka a späť

Ráno sa prebudím a pohľadom na hodinky zisťujem, že je čas pomaly na odchod na miesto stretnutia v Michalovciach, odkiaľ sa odíde autami do dediny Runina v severovýchodnej časti Slovenska v Národnom parku Poloniny. Ešteže som si všetko potrebné prichystal večer. a tak to narýchlo všetko stíham. Ranná káva, raňajky a niečo do batoha na obed a upaľujem smerom na Michalovce. Našťastie ranná hmla nebola, tak cesta ubehla rýchlo. Chvíľku ešte čakám na priateľov na mieste stretnutia. Sme všetci, nasadáme do áut a už si to smerujeme cez Humenné, Sninu do Stakčína a potom okolo vodárenskej nádrže Starina do Polonín. Posledné odbočenie na Topoľu a po chvíľke sme na konci dediny Runina, kde svojich štvorkolesových tátošov zanechávame na parkovisku. Dnes nás bude sprevádzať zelená do sedla pod Ďurkovcom a následne ďalej po hraničnej čiare na vyhliadku na Riabej skale.

Začiatok trasy je v pohode, tak akurát na zahriatie. Kráčame pomedzi stromy, za ktorými sú lúky a z nich nádherné výhľady na okolité vrchy Polonín, lemujúce údolie, v ktorom sa malebná dedina Runina nachádza. Dostávame sa k miestu, kde prechádza spevnená lesná cesta. Odbočiac vpravo po žltej značke by sme sa dostali k Trom studničkám. Ak budem mať čas, na spiatočnej ceste sa k nim určite pôjdem pozrieť. Je to v mieste smerovníka Pšeničište.

Odbočujeme vľavo a pokračujeme lesnou cestou pod hrebeň, ktorým budeme pokračovať až na hranicu s Poľskom. Všetko navôkol len tak žiari jeseňou a jej farebnou krásou. Nad dolinou je vidieť skalnú časť Riabej skaly s vyhliadkou. Odbočujeme a začíname stúpať oveľa strmšie, ako doteraz, až kým neodbočíme vpravo na hrebeň Vysokej Kýčery. Značkovaná trasa odbočuje pri tabuli so štátnym znakom a označením Národného parku Poloniny vpravo zo spevnenej lesnej cesty. Aj tu je to v miestami strmšie, ale aspoň nám je teplo. Občas je množstvo opadaného lístia, a tak kráčame po jeho koberci.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Dostávame sa pod sedlo Ďurkovca a pomedzi pokrútené a nádherné bučky hľadáme chodník v tráve lúkou, kým sa dostaneme na hraničnú čiaru v sedle pod Ďurkovcom. Na jednom strome je spomienková tabuľa na Dušana Todáka. Posledné metre stúpania a sme v sedle na hranici. Hneď sa nám otvárajú výhľady na okolie, keďže hrebeň je nezalesnený. Nádhera, v doline sa nám ukazuje dedina Runina. Celé Poloniny máme ako na dlani. Slabšie je vidieť aj Vihorlatské vrchy s najvyšším vrchom Vihorlat, ktorý vyniká skosením vrcholu vyhasnutej sopky. Vľavo je polonina Pľaša, oproti sa ukazuje vrch Smerek na polonine Wetlińskej (Bieszczady), ktorú som prešiel celú od chatky Puchatka až do dediny Smerek.

Na Ďurkovci je smerovník a ak by sme išli vľavo, tak po ¾ hodinke by sme boli na spomínanej Pľaši a ďalej by sme pokračovali do Ruského sedla. Na opačnú stranu to je samotný vrchol Ďurkovec, a tak poďme vyšliapať posledné výškové metre, aby sme sa pozreli, čo nám poskytne k výhľadom.

Ďurkovec (1189 m)

Vyhliadkový vrch, z ktorého je vidieť miesta, ktoré som spomenul už v sedle, ale je to predsa o pár desiatok metrov vyššie, a tak aj pohľad je krajší. Pod vrcholom, na slovenskej strane je prameň, ktorý môže poskytnúť vodu na hlavnom hrebeni medzi Pľašou a Čierťažou. Naprieč hraničnou čiarou objavujeme priehlbne zákopov z prvej svetovej vojny.

Na vrcholovom stĺpe je teplomer a udáva 12 °C. Našťastie nefúka, a tak je to celkom prijemná teplota na jesenné obdobie. Občas vykukne aj slniečko spoza mrakov, tak je to priam ideálne na turistiku. Tešíme sa z výhľadov na okolie a po chvíľke oddychu odchádzame na východ po hranici na vyhliadku z Riabej skaly. Klesneme o niekoľko metrov nižšie, aby sme sa opäť po stúpaní a prejdení okolo jedného kilometra po čiare ocitli na vrchole Riabej skaly.

Riaba skala

Spisovne Jarabá skala alebo poľsky Riaba Skała (Rabia Skała, 1199 m) je tretím najvyšším vrchom v Bukovských vrchoch a Národnom parku Poloniny, ležiacom na slovensko-poľskej hranici medzi vrchmi Ďurkovec a Čelo. Pod ním sa nachádza kamenné more a nad skalnou stenou je vyhliadka do údolia Zbojského potoka. Je súčasťou prírodnej rezervácie Jarabá skala s výmerou skoro 360 ha, ktorá bola vyhlásená v roku 1964. Z pohľadu turistiky je vyhľadávaným miestom pre panoramatický výhľad.

Odchádzame k vyhliadke a po prejdení vzdialenosti pol kilometra sme pri smerovníku, kde odbočuje žltá dole do Novej Sedlice. Ešte prejdeme zopár metrov a sme pri vyhliadkovej plošine, z ktorej máme nádherný pohľad do doliny Zbojského potoka a na scenériu Polonín. Ostávame tu trocha dlhšie. Je treba si oddýchnuť pred návratom a ohlásil sa aj hlad. Priatelia spomenuli, že v blízkosti by mal byť drevený triangulačný bod, ale ten sme, žiaľ, už nenašli.

Je čas na návrat a opäť sa tešíme z výhľadov na okolie, až kým neodbočíme v sedle pod Ďurkovcom z hranice a nevnoríme sa do lesa Vysokej Kýčery. V lístí sa kráča oveľa lepšie dole ako to bolo pri ceste nahor. Máme za sebou aj najstrmšiu pasáž a sme na lesnej spevnenej ceste. Vedľa cesty sa objavujú posledné jesenné kvety a farebné skupiny briez. Dorazili sme k smerovníku Pšeničište a máme dostatok času, aby sme si zašli pozrieť aj po žltej značke k Trom studničkám. Odbočujeme vľavo a za chvíľku sme pri kríži, kde je informácia o pútnickom mieste.

Tri studničky

Ide o kresťanské miesto opradené zjavením Bohorodičky. Ľudia verili, že pramene studničiek majú liečivú moc. Od kríža sa dostaneme mierne stúpajúc k trom prameňom, ktoré sú urobené ako malé kaplnky. Od nich pokračuje chodník ďalej na malú lúčku, kde je kaplnka a zvonička. V kaplnke sú obrazy a ikony. Naokolo sú drevené lavice. Veriaci tu môže v pokoji rozjímať a pomodliť sa. Veľmi pekné miesto, ktoré sa oplatí pri návšteve Runiny navštíviť.

Po prehliadke odchádzame späť okolo prameňov a tiež ochutnáme z ich vôd. Čo ak sú ozaj zázračné a majú liečivú moc. Sme naspäť pri kríži a na lesnej spevnenej ceste. Po chvíli sme pri smerovníku a odbočujeme vľavo dole do dediny. Nejdeme po ceste, ktorou sme išli ráno, ale vpravo po lúke, z ktorej máme pekné výhľady. Jej okrajové časti sú ešte plné farieb jesene a občas sa pod stromami ukážu nádherne červené a oranžové hlavičky muchotrávok. Lúka nám poskytuje čiastočný výhľad a neskôr je to celá panoráma toho čo máme pred sebou. Nad dedinou Runina sú naokolo všetky vrchy a kopce, pod ktorými je ukrytá.

Posledné spiatočné pohľady k Vysokej Kýčere a na hraničný pás vrchov ostávajúci za nami a sme pri smerovníku na okraji dediny s informačnými tabuľami a prístreškom s označením okolitých vrchov. Máme za sebou putovanie, ale na spiatočnej ceste sa chceme ešte zastaviť pri židovskom cintoríne a malom vodopáde na potoku pred sútokom potokov Runinského a Uličky. Je to len zopár metrov od cesty s prístreškom.

Ďalšou zastávkou na ceste domov je dedina Topoľa s jej dreveným kostolom a cintorínom z I. svetovej vojny, ktorý je v jeho blízkosti. Mali sme dnes šťastie a prišla nám otvoriť pani, ktorej sme zavolali, a tak sme videli drevený kostol aj zvnútra plus sme mali výklad. Na záver nám ostala vyhliadka na vodárenskú nádrž Starina, z ktorej sme ju videli v plnej mohutnosti a kráse. Odtiaľ sme šťastlivo pokračovali domov.

Zhodnotenie

Aj keď vzdialenostne to bola stredná trasa, bola plná zaujímavých miest s množstvom nádherných panoramatických výhľadov. Neskutočne nádherná okolitá príroda nás sprevádzala po celý čas. V Poloninách som bol po prvýkrát a zanechali vo mne veľmi pekné pocity. Určite sa sem ešte vrátim, aby som ich spoznal oveľa detailnejšie a vo väčšom rozsahu. Divoká príroda Polonín je to najkrajšie, čo by mal turista určite spoznať a navštíviť v nich niektoré jej nevšedné a nádherné miestečka v prekrásnom národnom parku na východe Slovenska.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek