Kostrín

Zaparkoval som pred miestnou reštauráciou a vybral som sa dolu dedinou. Je tu nádherný renesančný hrádok s nárožnými vežami, ktorý iba nedávno rekonštruovali. V parku na druhej strane potoka je pre zmenu novobarokový kaštieľ. Páčil sa mi aj pamätník obetiam vojny a kostol na kopci za dedinou.

Chvíľu som išiel lúkami a začal som sa štverať na kopce. Na kraji lesa ma vítali tri tabule, tri obmeny zákazu fajčenia. Trasu som si naplánoval tak, aby som šiel cez všetky pahorky v okolí. Chcel som nájsť kremencové hôrky. Lenže tunajšie kopčeky sú kremencovo-vápencové. Horniny sa v nich striedajú akosi prirýchlo. Dobre to vidno už na hrebeni Kostrína, na ktorom sú vápencové aj kremencové bralá. V minulosti tu bolo hradisko, ale obrázok valov sa mi nevydaril. Z lúčky neďaleko vrcholu je pekný výhľad na kraj.

Vres a Kozlica

Prvou poriadnou kremencovou hôrkou je Vres (485 m). Na východnej strane tiahleho kopca sú nádherné oranžovo sfarbené kremencové skaly. Je tu tiež zopár skalných vežičiek. Viac ma však ohúrila fialová kvetina, ktorá rástla na temene kopčeka. Bol to ziabor širokolistý, ktorý som hľadal už dlhšie. Ani vo sne by mi nenapadlo, že ho nájdem kvitnúť v Tríbeči koncom novembra.

Ďalšou kremencovou hôrkou na trase bola Kozlica (498 m). Tú však poznám, šiel som ňou v lete. V auguste som na hôrke videl hrdobarku páchnucu, ale teraz po nej nebolo ani stopy. Z hrebeňa je pekný výhľad na okolité kopčeky.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Z Kozlice som schádzal po šotolinovom svahu, ktorý bol pokrytý lístím. Zopárkrát sa mi pod nohou zvrtol kameň, preto ma potešila lesná cesta. Zbehol som ňou na Cibajky.

Cibajky a Predný Brloh

Pri samote je vysokánsky komín a pod ním tabuľa. Miestny zemepán tu postavil vápenku a v roku 1929 ju uviedol do prevádzky. Avšak už o rok neskôr ju musel kvôli kríze zatvoriť a odvtedy chátra. Jeho podnikateľský zámer sa nevydaril.

Iba pár metrov za vápenkou je vápencový lom, v ktorom je zopár jaskýň. Do dvoch som nahliadol, pričom v menšej bol náznak výzdoby. Od lomu som stúpal na Predný Brloh. Na hrebeni som našiel ďalšiu jaskyňu a kúsok ďalej skalný tunel. Nie je veľký, no skalných okien je v Tribeči málo. Pár metrov za tunelom je priestranná jaskyňa.

Podskalka a pahorky nad dolinou Hradského potoka

Prešiel som Zadný Brloh (394 m) a dorazil som k lesníckej chate Podskalka. Na druhej strane cesty sú pekné skaly, na ktoré som vyliezol. Je tu ohnisko a sedem betónových stoličiek, zrejme podpier lavičiek. Ako som sa na ne zhora pozeral, vravím si, že keby ich bolo 12, mohlo by sa to tu volať “U dvanástich mesiačikov”. Aké bolo moje prekvapenie, keď som doma zistil, že sa tieto skaly naozaj tak volajú!

V dolinke pod chatou je studnička, ale vodu by som z nej nepil. A kúsok ďalej je na lúke krmovisko pre diviaky. Teda, vlastne vábnisko. Pretože teraz sa prikrmovať nemôže, môže sa iba vábiť. Fascinuje ma komédia s názvom štát. Úrady sa tvária, že vydávajú nariadenia, a ľudia sa tvária, že ich dodržujú. Pritom drvivá väčšina nariadení by vlastne mali byť odporúčania a nebola by potrebná žiadna pretvárka.

Ďalšie kopčeky na trase sú kremencové hôrky, ale na ich vrcholoch vidno iba zopár kameňov, žiadne bralá. Výnimkou je skalná stena v doline Onžiarskeho potoka, ktorá sa mi páčila. Vybehol som na oblý kopec Kopaná (331 m) a šiel som hrebeňom. Na rúbani kvitol horčiak riedkokvetý a z lúk sa otvárali čiastočné výhľady.

Cez obce

Prešiel som ďalšie kopčeky a ocitol som sa nad Janovou Vsou. Podo mnou sa zjavil starý lom. Zastavil som sa a uvažoval som kadiaľ ďalej, keď zo skál podo mnou vybehla líška. Pelášila po svahu, takže som ju videl pomerne dlho. Okrem nej som dnes videl dvojicu laní, srnku, a asi 50-hlavové stádo muflónov.

Zbehol som do Janovej Vsi. V dedinke je pekný parčík s kaštieľom. Opravujú ho, je v lešení. Poslednou atrakciou na trase je budova zdravotného strediska v Klátovej Novej Vsi. Zdá sa, že by mohla mať 100 rokov. Na wikipedii píšu: Z pamiatok najviac upúta... a budova rímskokatolíckej ľudovej školy z roku 1886, ktorú dal postaviť zemepán, barón Leopold Haupt-Stummer.
Ale či je spomínaná škola a zdravotné stredisko jedna a tá istá budova, to som na internete nenašiel.

Záver

Počas celej prechádzky som mimo obce stretol iba dvoch ľudí. Mládenca so slečnou, ktorí kráčali hore dolinou kdesi nad Cibajkami. Takže ak máte radi samotu a prechádzky parkami, Tribeč je pre vás ideálne pohorie.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek