Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Budzogáň
Budzogáň Zatvoriť

Túra Rajecké Teplice – Budzogáň – Považská Bystrica

Jesenné počasie láka na pobyt v prírode, ale povinnosti ma nútia zostať v blízkosti. Krátky pohľad do mapy rozhoduje - z Rajeckých Teplíc domov. Navyše okolo Budzogáňa, kde som (napodiv) ešte nebol.

Vzdialenosť
23 km
Prevýšenie
+1110 m stúpanie, -1184 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 03.10.2021
Pohoria
Súľovské vrchy (CHKO Strážovské vrchy)
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 867 m n. m. Žibrid
  • Najnižší bod: 296 m n. m. Považská Bystrica-Lány, most cez Domanižanku
  • Mapa: Otvoriť mapu v novom okne
Voda
Dielnice, pod Ostrencom
Doprava
Žilina (vlak, bus) - Rajecké Teplice (vlak, bus)
Považská Bystrica (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.480 Strážovské vrchy, Súľo… (1:40.000)
» č.1076 Vršatec, Súľovské vrch (1:50.000)

Trasa

Rajecké Teplice – Lúka pri Rajčanke – Pod Kamenným dielom – Budzogáň – Žibrid – sedlo Patúch – Hradná – Vrchteplá – Bosmany – Považská Bystrica

Po pohodlnej ceste ranným rýchlikom s prípojom v Žiline na rajeckú lokálku vystupujem z motoráka v Rajeckých Tepliciach. Kúsok kráčam kúpeľným parkom, potom chodníčkom popod trať, mostíkom ponad Rajčanku a som na žltej značke vychádzajúcej z centra. Ďalší úsek sa oproti mojej poslednej návšteve dosť zmenil - je rozšírený zaseknutím do svahu, zdá sa mi, že aj betónový múr susedného areálu akosi narástol. Doteraz som vždy pokračoval popri riečke až do Zbyňova, teraz sa na rázcestí púšťam náučným chodníkom.

NCH stúpa doprava do svahu cez rúbanisko a po chvíli na horný okraj záhradkárskej osady. Za zákrutou pri vyústení na účelovú cestu je rúrkou zachytený výdatný prameň. Ešte chvíľu prechádzam osadou, potom rozbitá asfaltka zatáča na sever popod borovú horu. Z okraja lúk sa otvárajú výhľady na Rajeckú kotlinu s Kľakom na obzore. Na opačnej strane cez kroviny vykúka budova chátrajúceho rekreačného strediska.

Náučný chodník stále sleduje pohodlnú lesnú cestu, len mierne stúpajúcu striedavo okrajom pasienkov a borinou. Sem-tam sa objaví tabuľa NCH Stratený budzogáň s nejakou krátkou povesťou. Nakoniec sa stáčam na juhozápad a okrajom lúky vchádzam do lesa, kde poľovníckym kopaným chodníkom traverzujem Kamenný diel. Po prechode malou lúčkou vychádzam na zvážnicu. Tou vedie žltá značka, ktorou som začínal.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Cesta starým bukovým lesom začína klesať a rodinka, ktorú obchádzam, sa ma pýta, či idú dobre k Budzogáňu, keď ten má byť na kopci. Vravím: "Pravdaže, správna turistika, teraz nadol, aby ste potom mohli ísť o to viac hore." Po pár sto metroch sa NCH skutočne oddeľuje od žltej a začína poctivo stúpať. Povedľa sa prešinie dvojica na e-bikoch. Za najstrmšou časťou je kúsok traverzu a už vidím presvitať skalu.

Okolie Budzogáňa je vcelku vyčistené od krovín, takže sa ním dá pokochať z viacerých uhlov. Vyhliadková skalka naľavo dokonca ponúka, okrem výhľadu na Žilinu, Kysuckú vrchovinu a Malú Fatru, aj pohľad na Budzogáň zhora.

Po chvíli sa poberám ďalej. Hoci pri Budzogáni je záverečná tabuľa, značenie NCH pokračuje až na Žibrid. Najprv strmo mladinou na bočný hrebeň, potom miernejšie po jeho temene, až na záver znovu strmšie. Na Žibride (867 m), najvyššom bode túry, stretávam ďalších turistov. Dosť tu fúka, tak sa nezdržiavam ani čítaním vo vrcholovej knihe, len spravím pár záberov Súľovskej kotliny a dávam sa na zostup. Nadol to ide rýchlo a ani sa nenazdám a som v sedle Patúch - znova na onej žltej, ktorou schádzam smerom k Súľovu.

Po chvíli na okraji lúk ju však definitívne opúšťam a poľnou cestu schádzam do centra v doline rozťahanej Hradnej (administratívne súčasť obce Súľov-Hradná). Hneď oproti potravinám sa dávam doprava a vychádzam do protisvahu na rozsiahle lúky a záhumienky. Ako poľná cesta naberá výšku, ukazujú sa širšie a širšie pohľady na celý veniec Súľovských skál. Pod lesom si sadám, vyzúvam sa a dávam si neskoroobednú prestávku.

Stúpanie završujem smrečinou a prehupnem sa na vrchtepliansku stranu hrebienka. Pokračujem opäť malebnými pasienkami, len stádo oviec, ktoré tu zvyčajne býva, tentoraz chýba. Nad Vrchteplou sa napájam na žltú prichádzajúcu z Rajca a schádzam na "námestie" s drevenicou bývalej školy. Nedávam sa zlákať na konečnej stojacim autobusom, ale červenou, ktorá sleduje asfaltku, šliapem pešo.

Po necelom kilometri a pol asfalt opúšťam a pri silnom prameni pod Ostretncom sa odpájam na NCH Manínska tiesňava, ktorý tu robí prudký obrat z doliny a stúpa miernym traverzom popod Ostrenec. Okrajom zarastajúcich lúk sa dostávam do plytkého sedielka. Odtiaľto je to len na skok kamenistou stráňou na skalu Bosmany. Vrcholová časť je PP s 5. stupňom ochrany, ale od 31. 7. do 31. 12. je výnimkou povolený výstup. Zvrchu je skutočne uchvacujúci pohľad na blízku Drieňovku a Maníny s tiesňavami (Kostolecká a Manínska), vzdialenejší hrebeň Javorníkov na obzore, a priaznivé podmienky dovoľujú zazrieť aj nenápadne vytŕčajúci vrchol Lysej hory s vysielačom.

Zbieham nadol a pokračujem čiastočne po trase NCH, čiastočne modifikáciou lúčnymi cestami okrajom obce Kostolec. Pod úbočím Veľkého Manína sa lúčim s náučným chodníkom a lúkami a lesom pohodlnou lesnou cestou sa dostávam pod Manínec, kde sa na chvíľu napájam na žltú značku prechádzajúcu ponad Podmanín. Pri klesaní lúkami stretávam kolegu z práce s rodinou. Keď mu na otázku odkiaľ idem taký "vyletnený" (kráčam začiatkom októbra v kraťasoch a tričku), odpovedám, že z Rajeckých Teplíc, myslí si, že žartujem... Po polhodinke som doma, spokojný s príjemne stráveným jesenným dňom.

Fotogaléria k článku

Najnovšie

Príbeh Osem prestupov

Nielen samotná turistika, ale aj preprava na začiatok či z konca trasy môže byť samostatným zážitkom. Najmä pokiaľ cestujete verejnou dopravou na Slovensku. Neurčité príchody a odchody …

Pavel Forgáč