Okolie Krupiny máme celkom slušne pochodené, a tak sme hľadali s čím bzovícke pivnice spojiť. Aj keď impulzom k väčšine našich túr je nejaká zaujímavosť, nebaví nás len prísť, pozrieť a odísť. Chceme poznať krajinu okolo, lebo napovedá, prečo objekt nášho záujmu vznikol práve tu. Na Mapy.cz a Freemap je v tejto lokalite zakreslený malý kúsok NCH, ktorý ako keby nemal začiatok a ani koniec. Zaujalo nás to. Vymysleli sme si nenáročnú trasu, ktorá sa však ukázala byť celkom zaujímavou, a tak ju chcem predstaviť.

Trasa

Bzovík – bzovícke tufové pivnice – Vartovka – Eko chodník „Spoznávajme svoj kraj a spoznáme samých seba“ – sad Papuľka – Štrampľoch – Krupina

Bzovík

Vystúpili sme na autobusovej stanici v Bzovíku a hneď sa nám ústa roztiahli do úsmevu. Bzovíčania si tu pre vlastné potešenie i pre potešenie návštevníkov urobili veselú jesennú výzdobu. Chodíme po Slovensku krížom – krážom a musíme uznať, že rínky (námestíčka) dedín sa skrášľujú a vyzerajú stále krajšie. Horšie je to s obcami, ktoré sú blízko veľkých miest. Keď sa tam prisťahujú mešťania, dokážu svojimi, často megalomanskými a nevkusnými domami pokaziť ráz celej obce.

S úsmevom na perách sme vykročili k bzovíckemu opevnenému kláštoru. Kláštor bol založený v polovici 12. storočia ako cisteriánsky, ale ešte v tom storočí sa zmenil na premonštrátsky. Kláštor postihlo veľa zlých udalostí. V priebehu 15. storočia sa stával terčom útokov a niekoľkokrát vyhorel. V roku 1530 kláštor obsadil Žigmund Balaša, mníchov vyhnal alebo pozabíjal a z kláštora urobil opevnenú pevnosť. V roku 1620 kláštor vyhorel a v roku 1678 ho dobyli povstalci Imricha Tököliho. Koncom 17. storočia sa vrátil cirkvi. Vlastnili ho jezuiti a neskôr ostrihomský arcibiskup. Začiatkom 19. storočia začal pustnúť a poslednú ranu mu zasadilo poškodenie v II. svetovej vojne a následné rozoberanie na stavebný materiál miestnymi obyvateľmi. Za socializmu ho začali prerábať na rekreačné zariadenie, ale nedokončili prestavbu a bol opäť rozkradnutý. Teraz je majetkom obce. V roku 2015, 2018 a 2019 prebehli v areáli kláštora rekonštrukčné a stabilizačné práce.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Boli sme tu už dávnejšie a musím skonštatovať, že areál vyzerá oveľa lepšie. Popozerali sme si bašty, nádvorie, ruiny kláštora a páčil sa nám i výhľad na Sitno. Ráno bolo mrazivé, a tak sme si v jednej bašte dali frťana, popriali sme kláštoru lepšie časy a, samozrejme, nezabudli do pokladničky vhodiť zopár drobných.

Tufové pivnice

Cez pekne upravenú dedinu sme prešli severozápadným smerom na poľnú cestu. Cestu nám spríjemňovali výhľady na Vartovku, Krupinu i Sitno a o chvíľu nás priviedla k ľavobrežnému prítoku potoka Briač. Vo svahu nad potokom sú do tufu vysekané tri otvory. Pravdepodobne ich bolo viac, ale niektoré sú už zasypané. Zvedaví sme prišli k prvému. A zostali sme sklamaní. Pivnica bola zatopená a čo je horšie, bola plná odpadu. Na boku boli pánty od zámky, tak pivnica bola asi využívaná, no keď ju zaplavilo, stalo sa z nej smetisko. Aj ďalšie dve boli zaplavené. Pivničky boli náš hlavný motív k túričke, a tak sme si tu posedeli a dali kávičku, hoci sme boli smutní z dnešného stavu pivničiek. Potom sme vyšli svahom na lokalitu Nad pivničkami.

Vartovka

Lokalitu Nad pivničkami tvorí malá hospodárska osada. Sú tu obrobené polia, pasienky s oplotením a niekoľko domov s hospodárskymi budovami. Tadeto vedie trasa vyše 20 km dlhého NCH Krupina – Vartovka – Uňatín. Odfotili sme si tabuľu a pokračovali smerom k Vartovke. Smer sme mali dobrý, ale cesta, ktorú sme si vybrali, viedla do dvora jedného domu. No nič to! Trochu sme sa vrátili a pokračovali povedľa oplotku cez staré sady. Na výslnnej stráni nás prekvapili kvitnúce astry spišské a klinčeky kartuziánske. Ešte chvíľku lesom a chvíľku lúkami a mali sme Vartovku na dohľad.

Viackrát som tu už bola, ale stále obdivujem jej krásu. Jednoduchá, ale pritom dokonalá stavba. Krupinská Vartovka je jediná zachovaná vartovka na Slovensku. V okolí banských miest ich bolo postavených veľa, ale po väčšine z nich už nie je ani pamiatka. Len z niektorých sa zachovali aspoň ruiny, prípadne názov kopca (Stráž, Varta apod.). Krupinská Vartovka má ešte jeden primát. Je najstaršou slovenskou "vyhliadkovou vežou".

Na ochodzi Vartovky sú umiestnené panoramatické fotky, ktoré sú súčasťou Eko chodníka. To sme sa však dozvedeli až na konci našej trasy.

Eko chodník „Spoznávajme svoj kraj a spoznáme samých seba“

Od Vartovky sme zbehli lúkou východným smerom k osade Briač. Tam niekde bol na mape začiatok "divného" NCH. Príjemnou cestičkou sme prišli k malému jazierku a s prekvapením sme zistili, že je tu 6. zastavenie NCH „Spoznávajme svoj kraj a spoznáme samých seba“. Panel Mokraď hovorí o vzniku jazierka (Tajch na Rovni) a o tom, aký význam majú mokrade pre biodiverzitu prírody. Jazierko je obrastené pálkami a pobrežnými krovinami. Je tu malá lávka na bezpečné nahliadnutie bližšie k jazierku.

Pekná cestička nás viedla otvorenou krajinou ďalej. Pristavil nás košatý jedlý gaštan. Gaštanov na ňom bolo dosť a aj na zemi sa ich zopár našlo, ale všetky boli maličké, akoby nedozreté. Nechali sme gaštany gaštanmi, pobrali sme sa ďalej a o chvíľu sme boli pri tabuli č. 5 Pôda a jej funkcie. Hovorí aj o tom ako dlho trvá, kým sa vytvorí 1 cm pôdy a ako ľahko a nezodpovedne o ňu prichádzame.

Ďalší úsek chodníka bol veľmi príjemný. Prakticky po rovine, s kruhovými výhľadmi a nádhernými farbami jesene. 4. tabuľa NCH s názvom Močidlo bola pri druhom jazierku. Jazierko bolo ešte väčšie a menej zarastené. Panel nás poučí o tom, že kedysi ľudia okrem pestovania plodín na obživu museli pestovať aj technické plodiny ako ľan a konope, aby si cez zimu mohli napriasť priadzu, z nej utkať plátno a následne ušiť odev pre celú rodinu. V dnešnej dobe priam nepredstaviteľné!

Tu sme pochopili, že na mapách je z nejakých príčin, len kúsok chodníka a rozhodli sme sa prísť až na jeho začiatok, a tak sme pokračovali. Onedlho sme prišli k starému rozsiahlemu sadu. Predpokladali sme, že aj pri ňom bude zastavenie NCH, ale rozhodli sme sa najskôr vojsť do sadu a preskúmať ho. Boli tu prevažne čerešne, ale i jablone a orechy. Plody sme však nevideli, len jedno jabĺčko. Nevedno, či bola úroda pozbieraná, alebo stromy nezarodili, ale napadlo nám prísť sem v máji a zistiť, či by sad mohol konkurovať Brdárke.

Sad sme obišli, prešli lúkami a popri pasúcich sa koníkoch sme sa k sadu opäť vrátili z druhej strany. A tu bola aj tabuľa. Tretia tabuľa hovorí o ovocinárstve. O tom, že Hontianska župa patrila k popredným producentom ovocia v Uhorsku a preslávili ju aj čerešne z Hontu – Krupinské dudečky. Vedľa náučnej tabule stojí úradná tabuľa mesta Krupiny, s názvom Usmernenie. Je tiež zaujímavá. Hovorí, že čerešňový sad Papuľka je vo vlastníctve mesta Krupina a každý obyvateľ mesta si môže naoberať čerešne pre vlastnú potrebu maximálne však 10 kg na osobu.

Od sadu sme pokračovali cestou vpravo. Neboli sme si síce istí či NCH pokračuje tadeto, ale spoľahli sme sa na Ľubkov inštinkt. Prešli sme okolo zaujímavo upravených starých pňov s poštovou schránkou, väčšej hospodárskej usadlosti, za ktorou nás čakala informačná tabuľa č. 2 Remízka. Text panelu hovorí o tom, aké dôležité sú remízky v krajine. Nielenže sú významným estetickým krajinotvorným prvkom, ale zlepšujú biodiverzitu krajiny a majú aj pôdoochrannú a protieróznu funkciu. Remízka, vedľa ktorej sme prechádzali, bola naozaj pekná. Za ňou sa nám otvoril pohľad na Vartovku v diaľke a pred nami bola tabuľa NCH č. 1 Záhradkárska osada.

Slovensko až do minulého storočia bola predovšetkým agrárna krajina. Vlastniť kus pôdy bolo pre väčšinu ľudí veľmi dôležité a pestovať plodiny pre vlastné živobytie bolo neodmysliteľnou súčasťou života ľudí. Aj v dnešných časoch v mnohých ľuďoch pretrváva takýto vzťah k pôde a snaha vlastnými rukami si niečo dopestovať. Aj keď vďaka obchodným reťazcom sa to finančne neopláca, potraviny okrem toho, že sú zdravšie, majú aj pridanú hodnotu v zmysle práce a starostlivosti o rastlinu od semienka až po plod. Možno práve preto je záhradkárstvo na Slovensku také obľúbené a venuje sa mu veľmi veľa ľudí.

Štrampľoch

Za záhradkárskou osadou nás čakalo jedno z najstarších miest Slovenska - Krupina. Krupina je rodiskom a pôsobiskom mnohých významných Slovákov a nachádza sa v nej veľa kultúrnych pamiatok. Na našej trase sme si pozreli Vartovku a teraz sme prišli k ďalšej zaujímavej pamiatke. Štrampľoch, alebo tiež Turecké studne. Kedysi to bol kamenný lom. Kto a kedy do stien lomu vytesal pomerne veľké priestory však doteraz nie je známe. Ani to, akú funkciu vlastne mali. Boli to pivnice, obydlia, skrýše či vínne pivnice? To je už otázka pre povolanejších.

Záver v Krupine

Do odchodu autobusu máme ešte dosť času, a tak sa tešíme na bodku za túrou v Mačacom dvore. Za mostom cez Kňazov jarok nás pristavila úvodná tabuľa NCH. Tak tu začína i končí vydarený NCH! Záverečná časť od Vartovky po úvodnú tabuľu vedie centrom mesta súbežne s modrou turistickou značkou. Tú sme síce dnes neprešli, ale Krupinu poznáme z viacerých návštev. Úvodná tabuľa hovorí o vzniku a financovaní chodníka. Mňa zaujala veta: „Patronát nad chodníkom budú mať žiaci ZŠ E. M. Šoltésovej, ktorí sa budú starať o údržbu chodníka.“ Myslím, že toto by mohla byť cesta, ako zlepšiť stav niektorých NCH a zároveň dať deťom príležitosť, aby sa dačo o prírode naučili priamo v prírode.

Tak a už len hor sa do Mačacieho dvora na pivko!

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek