V rozhovore Michala Kalaš hovorí aj o tom, že snahu niektorých súkromných vlastníkov lesov o to, aby sa Malá Fatra zmenila z národného parku na menej chránený prírodný park, vníma ako presadzovanie ekonomických záujmov na úkor ochrany prírody. V nižšom stupni ochrany by mohli vlastníci ťažiť rovnako nešetrne, ako to robili doteraz.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

• že za znižovanie počtu hlucháňov môže najmä strata starých lesov, ale aj premnožené diviaky,
• prečo sa pred 20 rokmi po kalamite nevyťažila rezervácia Šramková a ako vyzerá v súčasnosti,
• aký kuriózny odpad chodil žrať jeden z miestnych medveďov,
• kde je najväčší tlak na výstavbu v národnom parku,
• či je snaha o obnovu bývalej Chaty pod Rozsutcom,
• či sa dá zabrániť zarastaniu krajiny v miestach, kde sa predtým intenzívne hospodárilo.