Trasa

Šútovo, zastávka – Zajacová – Chata pod Chlebom – Snilovské sedlo – Veľký Kriváň, hrana – sedlo Bublen – Malý Kriváň – sedlo Priehyb – sedlo pod Suchým – Príslop pod Suchým – Chata pod Suchým – Podhradské – Strečno, stanica

Po prestupe z rýchlika v Kraľovanoch ma prázdny ošumelý osobák odváža o zastávku späť, kde vystupujem na rovnako spustnutej zastávke Šútovo-Ratkovo. Vychádzam schodmi k ceste, kde je smerovník, k Chate pod Chlebom udáva 3:20 h. Nad Krpelianskou priehradou za traťou sa prevaľuje hmla, ale presvitajúce belasé fľaky naznačujú, že vyššie to bude iné. Po prvých 300 m popri frekventovanej komunikácii odbáčam úzkou dolinou a zanedlho som v obci Šútovo. Takto zrána je tu dosť pusto. Z hmly zostali len nevýrazné chuchvalce a Chleb svieti ako maják, keď stúpam hore dedinou.

Krátky úsek lesom ma privádza na malebnú lúku Košarisko so solitérnymi smrekmi. Okrem výhľadu na juh registrujem priamo na zvážnici naloženú fialovkastú kôpku. Rolničku nenosím, paličky na ľahkú túru som nevzal, spievať sa mi nechce... ostáva len "viera v divé zviera". Na konci lúky sa napájam na rozbitú lesnú asfaltku, ktorú opúšťam na rázcestí Zajacová, kde sa zľava pripája žltá od Trusalovej. Nasleduje dlhý úsek lesom po kameňmi spevnenej ceste, oblúkom opúšťa Révaiovskú dolinu, traverzuje svah, až sa z nej konečne nenápadne odpájam na lesný chodník. Nad čistinou Ploštiny sa prezliekam do letného, keď zdola začujem zvonček a hlasy. Vzápätí sa objavujú dve sympatické dievčence. Prehodíme pár slov o medveďoch, ubezpečím ich, že zvuky z doliny patria parohatému tvorovi a pokračujeme každý svojím tempom.

Po prekročení zvážnice sa dostávam na zjazdovku Generál porastenú čučoriedím, o chvíľu mám prsty fialové. Okrem príjemne hrejúceho slnka terén ponúka pekné výhľady do Turca, pokrytého len slabou vrstvou nízkej oblačnosti. Obieham pomalšie stúpajúcu dvojicu a som pri Chate pod Chlebom. Je síce v rekonštrukcii, ale bufet je otvorený a vládne tu čulý ruch. Niekoľko skupín tu evidentne bivakovalo a balia sa, odvážnejší si dávajú kúpeľ v nádrži, do ktorej ústi rúrka silného prameňa. Chvíľu posedím, čosi schrúmem, dopĺňam vodu a prístupovou kamenistou cestou sa poberám na hrebeň.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ako som očakával, lanovka chrlí množstvo ľudu, ktorý sa v Snilovskom sedle rovnomerne delí a smruje na Chleb a Veľký Kriváň. Nuž, babie leto robí svoje. Na vrchole Veľkého Kriváňa som bol pred pár týždňami, tak neodbočujem a z jeho hrany klesám smerom na Pekelník. Napodiv, dosť ľudí pokračuje aj tadiaľ a nevracia sa k lanovke. Nakoniec, dá sa robiť príjemný malý okruh cez Chrapáky a traverzom po modrej sa vrátiť priamo k lanovke. Ešte viac ma teda udiví, že ani v sedle Bublen sa mnohí neodpájajú a šliapu ďalej po hrebeni.

V slabom prameni pod Koniarkami sa symbolicky osviežujem a stúpam na Malý Kriváň. Keď som "za mlada" chodieval hrebeňovku už od Jánošíkových dier cez Rozsutec, tu pravidelne nastala kríza. Teraz sa mi šliape dobre. Aj okolie geodetického pylónu na vrchole je obsypané oddychujúcimi turistami. Nachádzam si miesto na trávnatej plošinke a odjedám zo skromných zásob z ľadvinky.

Pôvodne som plánoval ťahať celý čas hrebeňom po červenej. V sedle Priehyb operatívne mením plán a, na rozdiel od ostatných, odbáčam doľava na žltú. Tak či tak som ňou šiel pred viacerými rokmi, treba preskúmať, čo nového. Celkovo je traverz Stratenca a Suchého o čosi dlhší ako hrebeň, s rovnakým prevýšením, ale je to o to väčšie "medveďovo". Obchádzam sa tu len s jednou dvojicou, iba sedlom pod Suchým prechádza väčšia skupinka od Chaty na Kľačianskej Magure.

Ďalší úsek spestrený skalnými útvarmi je veľmi malebný. Už nižšie v lese s pokrútenými bukmi úzkym chodníkom tlačia bicykle nahor traja fučiaci zúfalci... Kto im toto poradil ako cyklotrasu? Od Príslopu pod Suchým pokračujem znovu červenou a o chvíľu klesám strmo zjazdovkou k Chate pod Suchým. Tu je skoncentrovaný turistický národ zo všetkých smerov. Obsluha nestačí vyvolávať čísla s hotovými objednávkami jedál, na nápoje stojí fronta. Chvíľu posedím na svahu, doplním si vodu z prameňa pred chatou a vydávam sa na poslednú etapu.

Prvé dva kilometre po Plešel je to širokou zvážnicou viac-menej po rovinke. Oproti minulosti aj tu pribudlo rúbanísk. Potom nastupuje nepríjemná strmina kamenistým chodníkom po hrane hrebeňa okrajom PR Starý hrad. V dolnej časti sa pomedzi pokrútenú dubinu dá zazrieť lesknúca sa hladina Domašínskeho meandru Váhu. Na krátko sa zastavím obzrieť si zrúcaninu Starého hradu, ktorý konzervujú a klesám do doliny Hradské.

Osviežujem sa z výdatného prameňa a rozbitou asfaltkou smerujem k Váhu. Pri vyústení Hradského potoka je sympatická lúčka s prístreškom a ohniskom. Kontrolujem si medzičas do odchodu vlaku, vyzúvam sa a doprajem nohám studené osvieženie. Červená značka to k Nezbudskej Lúčke strihne nenápadnou skratkou cez mladinu. Väčšina ľudí pokračuje poľnou cestou k lúkam pri železnici, kde majú odstavené autá.

Nazastavujem sa ani v jednej z krčiem v dedine, veď osobák má odchod o pár minút. Nakoniec meškal dobrú štvrťhodinu, takže orosená odmena bola až pri prestupe na rýchlik v Žiline. Nič to ale nezmenilo na dobrom pocite z túry.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek