Trasa

Lučivná – Strungový príslop – Osnica – sedlo Osnice – sedlo Medziholie – Veľký Rozsutec a späť

Parkujem pri ubytovacom zariadení v lokalite Lučivná. Plánujem sa tu večer ubytovať, predpokladám teda, že parkovanie bude v poriadku. Všímam si aj strmú zjazdovku. Lokalita však zrejme nie je v lete vyhľadávaná natoľko, aby sa prevádzkovanie lanovky oplatilo. Je takmer koniec júla, počasie má byť horúce, vody však mám v ruksaku dosť a vyberám sa na túru. Nechávam si aj dlhé nohavice, nakoľko slúžia ako univerzálna ochrana pred všeličím možným, či už pred slnkom, následkami pádu alebo bodliakmi. Ešte ich počas dňa ocením.

Po žltej značke vchádzam do listnatého lesa. Nastúpam asi 400 výškových metrov, keď sa dostávam k prvej atrakcii dnešného dňa. Je ňou malý salaš a chlapík odtiaľ práve vyháňa kravičky napásť sa. Nie som práve kamarát so psíkmi, ale psík si ma nevšíma a dobytok ma tiež nechá prejsť.

Malé chyby v Malej Fatre

Žltú značku však onedlho strácam. Omylom som sa vydal ďalej po blatistej lesnej cestičke, vyšliapanej od dobytka. Dostávam sa síce na sotva viditeľnú cestičku krásnou zakvitnutou lúkou, no už mi je jasné, že žltá značka tadeto nevedie. Ubezpečujem sa tým, že onedlho by som aj tak mal prísť k modrej značke. To je však asi jediná dobrá správa, ktorá mi nateraz napadne. Uvedomujem si, že ani lúčne koníky mi nehrajú do pohody, ale skôr na výstrahu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Isteže, nemôžem porovnávať zoznam Messnerových výkonov s touto túrou v Malej Fatre. Spomeniem však jednu jeho myšlienku, podľa ktorej v horách neexistuje niečo ako malá chyba. Ak sa totiž k jednej malej chybe pridá ďalšia či ešte ďalšia, séria malých chýb môže vyústiť do veľkej chyby, často s fatálnymi následkami. Určitou adaptáciou a pokračovaním tejto myšlienky je tiež nasledovný princíp, ktorý je možné bežne odpozorovať v živote, teda nielen v horách: Keď už sa stalo niečo zlé, neznamená to, že sa nemôže stať niečo horšie (preto treba podniknúť vedomé kroky a tomu horšiemu predísť).

Mysľou teda prebehnem zoznam ďalších malých nebezpečenstiev, ktoré na mňa môžu počas najbližších metrov striehnuť a postupujem nanajvýš opatrne. Dávam si teda pozor najmä na to, aby som sa v pomerne strmom teréne nepošmykol, no tiež si uvedomujem riziko uštipnutia bodavým hmyzom či v teplom počasí uhryznutie hadom. Oceňujem akurát, že mám na sebe dlhé nohavice.

Osnica a Veľký Rozsutec

S veľkou úľavou prichádzam k rázcestiu žltej a modrej značky a ďalej pokračujem stúpaním na Osnicu. Sú z nej krásne výhľady na Stoh a Veľký Rozsutec, odpočívajú tu však aj ďalší turisti a ešte ma toho dnes čaká dosť. Klesám lesíkom do sedla Osnice a prichádzam do rušného sedla Medziholie. Do výstupu na Veľký Rozsutec sa púšťam s vervou, čaká ma takmer 400 metrov prevýšenia na pomerne krátkom strmom úseku. Erózia je miestami značná, používam aj reťaze, no omnoho viac ich budem potrebovať na zostupe. Sám pre seba teda poznamenávam, že tento úsek je náročnejší ako zrejme využívanejší zo sedla Medzirozsutce. Na vrchole sa v pekný letný deň tiesni viac ľudí, spravím teda pár fotiek, pokochám sa výhľadmi na Stoh, smerom na Chatu na Grúni či ďalej na hrebeň Kraviarske a dávam sa na zostup.

Až v sedle Medziholie mi plne dochádza, aký je Veľký Rozsutec krásny a fotogenický. V súťaži o najfotogenickejší slovenský vrch by asi ťažko hľadal konkurenciu. Fotografujem znova aj na Osnici. Tentoraz sa mi podarí prejsť po celej trase žltej značky a nad salašom sa vnáram do lesa. Spozorniem, keď v diaľke začujem i zahliadnem zver, pravdepodobne išlo len o srnu. Túra sa však pomaly končí. V dlhých nohaviciach mi začína byť riadne teplo, no hovorím si, že na kúsok cesty sa už do kratších prezliekať nebudem. Teším sa na ubytovanie a dnes zvlášť aj na pohár piva.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek