Poloha a prístup

Nachádza sa na modrej značke vedúcej z Považskej Bystrice na Malý Javorník, zo západnej strany kopca Bukovina. Nie je ho možné prehliadnuť, nachádza sa priamo na značke. Najľahšie sa naň dá dostať priamo z Dolnej Marikovej, z časti Besné, po neznačených cestách do sedla Chrcholínec alebo z Papradna po žltej značke do tohto sedla. A odtiaľ asi 1,5 km na juhovýchod po modrej značke, kde vyjdete na čistinku s altánkom.

Objekt

Ide o jednoduchý otvorený drevený altánok, pokrytý plechovou strechou. V strede je veľký stôl s lavicami a vzadu je z troch strán krytá jedna väčšia lavica. V prípade potreby by sa na zadnej lavici mohli vyspať dvaja ľudia a na stole vpredu tretí.

Voda a okolie

Asi 5 metrov od altánku sa nachádza vynovená studnička s rúrkou. Za sucha voda nemusí pretekať cez rúrku, ale priamo v studničke voda bude. K dispozícií je pohárik. Nad studničkou sa nachádza soška Panny Márie. Pri altánku je kamenné ohnisko. Z altánku sa ponúkajú pekné výhľady na masívy kopca Orgoňova Kýčera. Okolie je veľmi pekné a udržiavané.

Význam slova kadúbek a vznik prvého prístrešku

Ako píše pán Štefan Meliš v knihe Moje starosvetské Papradno: "Slovo kadub alebo kadúbek označuje nie altánok, ale práve studničku. Na tomto mieste sa odjakživa nachádzal bohatý prameň chutnej vody, ktorú píjavali ľudia, ktorí pracovali v okolitých lesoch. Keď chceli upraviť prameň, tak vydlabali stred z dubového kláta, osadili ho do prameňa a obsypali hlinou a kameňmi. Od toho je názov slova dub – kadub. Ľudia už dávno vedeli, že voda z drevených nádob je lepšia, sviežejšia a azda aj chutnejšia. A zároveň si vytvorili zásobník pitnej vody. Názov je celkom častý aj pre niektoré studničky v širšom okolí. No a na tomto mieste, pri kadúbku, si mládenci pred asi tridsiatimi rokmi postavali starý prístrešok. A teraz, keď doslúžil, si ako starší páni postavili nový."

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Rekonštrukcia prístreška

Ešte v lete v roku 2020 sme sa motali týmto končinami. Blížila sa búrka, tak sme sa utekali schovať do prístreška. Stihli sme to len o vlas, hneď ako sme dobehli, spustil sa riadny lejak. Boli sme zachránení. Avšak strecha bola z drevených dosiek a najlepšie časy mala za sebou. Cez veľké diery padala voda priamo do altánku. Po hodine dážď ustal, tak sme sa pobrali domov.

Prístrešok mi nedal spávať. Celkom dobre nám poslúžil, konštrukcia vyzerala ešte dobre. Bola by škoda, keby ho najbližšia zima kvôli zlej streche poslala k zemi. Nakoniec som sa dohodol s chalanmi z Marikovskej doliny, že aspoň kúpime plech a pribijeme ho na drevenú strechu, aby altánok ešte poslúžil zopár rôčkov.

Správa, že chceme opraviť prístrešok Kadúbek sa rozšírila po celej doline. Chlapi z Hatného a z Marikovej to už mali dávno v merku, len na to nebol nikdy čas. Kadúbek všetci dobre poznali, chodili tam ešte ako mládenci. Na jeseň 2020, v deň brigády prišlo ku Kadúbku aspoň dvadsať miestnych občanov a medzi nimi majstri stolári a tesári.

Práce začali v rezkom tempe. Otrhali sme staré laty zo strechy a majstri zhodnotili stav konštrukcie. A hneď aj vymenili najhoršie kúsky. Postupne, sa vymieňalo brvno tu a potom tam, až sa vymenil skoro celý krov. Na obed sme si dali krátku pauzu a majstri zahlásili: "Keď už to robíme, tak to spravme poriadne. A vymeňme aj ostatné brvná." Tak sme postupne vymenili celú konštrukciu.

Ľudia usilovne pracovali, nikoho nebolo nutné núkať do ničoho. Radosť pozrieť. Na večer to bolo skoro hotové, osadili sme plechy a pozerali. Vyzeralo to naozaj dobre. Len nejaký vtipkár musel podpichnúť: "Chlapi, keď ste to už stavali nanovo, mohli ste to postaviť mimo borovice." A tak je Kadúbek široko-ďaleko jediný prístrešok, v ktorom rastie veľká borovica.

Chlapi z doliny sa potom ku Kadúbku ešte veľakrát vrátili. Vyrobili lavicu na spanie, podoťahovali mnoho detailov, natreli ho a ani na okolie nezabudli. Zrenovovali pôvodnú studničku a aj sošku Panny Márie. Vyrezali pekné drevené tabuľky s názvami vrchov a vykrášlili ich o obrázky rôznych zvierat. Keď vešali tabuľku s vlčou hlavou na blízkom kopci Chrcholínec, zrovna popred nich prebehol párik vlkov.

Páni, klobúk dolu pred vami, máte byť na čo hrdí. Tiež som rád, že som aspoň trošku pomohol. Bola radosť sledovať nadšenie a odhodlanie miestnych ľudí a ako parádne im ide robota od ruky. Dúfam, že prístrešok bude slúžiť slušným ľudom ešte mnoho rokov.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek