Úvod

V polovici apríla som sa autom presúval z Dolnej Strehovej k bývalým kúpeľom Šóšar pri Želovciach. Mal som za sebou prechádzku popri Ipli z Lučenca a chcel som si oddýchnuť na mieste, ktoré sa mi zapáčilo. Prešiel som cez malú obec Muľa a na jej konci som zbadal zaujímavý kostol. Okamžite som zaflekoval a šiel som si ho obzrieť. Páni, to je stavba. Cvakol som jeden obrázok a uháňal som ďalej. Už som vedel, že sa sem o týždeň vrátim a prejdem si ďalšiu etapu popri Ipli.

Takže o týždeň som sa ocitol v Kováčovciach. Zaparkoval som pred obchodom a kým mi prišiel autobus, obzrel som si obec. Leží na brehu Ipľa, ale domy sa k rieke otáčajú chrbtom. V obchode som si kúpil jogurt (to je pre mňa čosi ako štartovacie pivo) a autobusom som sa odviezol do Bušiniec. Z Kováčoviec totiž nejde vo vhodnom čase priamy autobus k samote Hámor, preto som prvú časť prechádzky išiel naopak.

Muľa

Bušince – Muľa – Hámor

Bušince sú veľká stredisková obec. Domy sú tu pekné, udržiavané a moderné. Napriek tomu som si jeden odfotil. Priečelie mal vykladané mozaikou. Pri ďalšom dome ma zaujali ružovokvitnúce mandle nízke. V okolí Štúrova rastú tieto kríky prirodzene, tu ich zrejme pestujú.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Cestou som sa presunul do Mule. Na začiatku obce stojí kostol, ktorý ma pred týždňom zaujal. Je secesný a kupolu zvonka lemujú štylizované sochy anjelov. Také čosi som ešte nevidel. Na wikipedii píšu, že kostol navrhol uhorský architekt István Medgyaszay a v roku 1910 išlo o prvú železobetónovú sakrálnu stavbu v Uhorsku. Jedinečná stavba dnes stojí v takmer čisto rómskej dedine. Viaceré domy v obci chátrajú, ale nie všetky. A v centre obce spoluobčania sadili kvetiny pri kaplnke. Na konci obce som míňal “svätého za dedinou” - svätý Jozef. Na rukách mal Ježiška a v ruke parádne vyrezávanú, zrejme pútnickú palicu.

Prišiel som k samote Hámor a autobusom som sa vrátil do Bušiniec. Zaujímavé je, že cesta trvala 10 minút a za lístok som platil 70 centov, zatiaľ čo cesta z Kováčoviec do Bušiniec trvala 50 minút a lístok stál necelé euro. Zrejme preto, že ceny lístkov začínajú na 70 centoch. Lenže ďalší deň som išiel autobusom 20 minút a lístok stál 1,20 €. A tak cenotvorbu prímestskej dopravy radím na svoj zoznam divov, ktoré som nepochopil.

Hrozný vrch

Bušince – Hrozný vrch – Čeláre – Kirť, kaštieľ Keglevičovcov – Peťov – Hradište – Hladovec – Kováčovce

Teraz som z Bušiniec zamieril na juh. Za dedinou je železitá kyselka pri niekdajšej železničnej zastávke. Chutila mi. Je tam tiež trať, ktorá vedie z Maďarska do Veľkého Krtíša a tam končí. Zrejme sa ňou vozilo uhlie, avšak jeho ťažbu vo Veľkom Krtíši ukončili. Pred týždňom som fotil na okraji mestečka pamätník s banským kombajnom.

Chvíľu som išiel po asfaltke a zahol som na poľnú cestu. Všade okolo kvitli trnky. Pekný pohľad. Vyšiel som na pahorok, ktorý sa volá Hrozný vrch (281 m). Na jeho temene kvitli krivce lúčne. Z pahorka som zbehol do Čelárov. V obci sa nachádza žalostná ruina Prónayovského kaštieľa.

A opäť šliapem po asfaltke. Keďže bol akurát čas obeda, ľahol som si na lúčku a jedol som chlieb s paštétou. V tráve som si všimol čudné komíniky postavené z hrudiek hliny. Také čudo som ešte nevidel. Žeby sa k nám začali sťahovať termity?

Na okraji Kirťa je ďalší zámoček (Koglevičovcov). Stojí, je však účelovo využitý. Vybral som sa od neho po poľnej ceste a prišiel som k hraničnému priechodu. Hranica bola akože uzavretá, ale miestni sa vynašli. Posunuli betónové zábrany trochu nabok a kým som prišiel do Peťova, prešlo okolo mňa zopár áut.

Hradište

Pol kilometra za Peťovom je miestny cintorín. V trávniku pred ním kvitli iskerníky, bledavky okolíkaté a drobné viky hrachorovité. Pri ceste som fotil aj juku, no hoci rástla za dedinou, zrejme ju tam ktosi zasadil.

Minul som Kováčovce a prišiel som pod Hradište. Chcel som vyliezť na kopček, no svahy sú akosi príliš strmé. Nakoniec som našiel náznak dolinky, pod ktorou bol naplavený piesok, a začal som sa štverať hore. Netrvalo dlho a prišiel som k nádhernej pieskovcovej stene. Pekné miesto. Nad stenou je zaujímavá plošina. Lemujú ju nízke valy či jarky. Na valy hradiska to nevyzerá a na zosuv je to príliš pravidelné. Možno tu boli v minulosti políčka.

Vyšiel som na Hradište (266 m), druhý a posledný “kopec” na dnešnej trase. Na vrchole je vysielač, cez ktorý hvižďal vietor. Je to tam zarastené trnkami a výhľad zhora nie je.

Zbehol som z Hradišťa a vracal som sa do Kováčoviec. Sú tu podmáčané lúky s prasličkami, no mňa na nich potešila chudôbka hájna. Na Ipli pri samote Hladovec je ruina cestného mosta. Zdá sa, že pôvodne išla cesta z Kováčoviec do Maďarska. Asfaltku do Kiarova zrejme postavili neskôr.

Výlet som zakončil v Kováčovciach, kde som ráno nechal auto. Avšak ďalší týždeň som sa sem vrátil s Dankou a Ľubkom. Pozreli sme si miestne atrakcie a nato sme šli ku Kiarovskému močiaru. Nezaujal nás samotný močiar, ktorý je zarastený tŕstím, ale priľahlé podmáčané polia. Prvýkrát v živote som tam videl chvostíky myšie, ale aj zopár ďalších zaujímavých rastliniek.

Záver

Myslím, že skoro na jar je Juhoslovenská kotlina dobrým cieľom. Dajú sa tu nájsť kaštiele, staré domčeky, zaujímavé kostoly, ale aj prírodné zaujímavosti. Rastie tu tiež panónska kvetena, ktorú v horách nenájdete.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek