Naposledy ma upútal Pustý hrad. Nie ruina nad Zvolenom, ale jeho menej známy menovec nad Sklenými Teplicami.

Trasa

Kapitulské bralá, bus – chatová osada pod Kapitulskými bralami – VN Pustý hrad – rázc. pod Pustým hradom – Pustý hrad – Pustý hrad, zrúcanina (hrad Teplica) a späť

Nejdem až do Sklených Teplíc, hoci aj odtiaľto vedie na hrad žltá značka. Vyberám si dlhšiu a menej strmú trasu spod Kapitulských brál. Auto nechávam na parkovisku a poberám sa po vyjazdenej ceste. Je tu menšia chatová oblasť. Z cesty chvíľu stúpam lesom k jazierku s ďalšími domami. Rybník "Pustý hrad" je zamrznutý a nad ním trčí kopec, môj cieľ.

Ešte chvíľu kráčam po vyšliapanej ceste k ďalším chatkám. Od nich sa otvára krásny výhľad na Kapitulské bralá oproti. Skaly trčiace zo zasneženého lesa vyzerajú nádherne.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po výdatnom snežení, ktoré zasiahlo Slovensko deň predtým, je všetko rozprávkové. Ešte aj obyčajná cesta cez obyčajný les. Som v Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy s druhým stupňom ochrany, okolo mňa nie je žiadna rezervácia, okrem spomínaných Kapitulských brál. Tie sú prírodnou pamiatkou. Územie je podľa štátneho zoznamu chránených častí prírody vzácnym geologickým fenoménom, poukazujúcim na nedokonalú tekutosť ryolitových láv. Značka tam nevedie.

Lesná cesta stúpa prevažne mladým bukovým lesom, na trase je len jeden výhľad. Postupne míňam rázcestie pod Pustým hradom, kde sa pripája žltá od Sklených Teplíc, a potom Pustý hrad. Odtiaľto vedie na vrchol významová odbočka, značka so zrúcaninou. Míňam tabuľu, ktorá hovorí o hrade Teplica. Prečo sa teda na mapách volá Pustý hrad, je záhadou.

Hrad vybudovali ako strážny v 13. storočí. Vystriedalo sa tu niekoľko majiteľov, zanikol na prelome 16. a 17. storočia, lebo stratil význam. Jeho zvyšky použili miestni obyvatelia na stavbu kostola.

Odbočím z lesnej cesty a na vrchol kráčam chodníkom skrytým v snehu. Tu už vidím aj niekoľko starých, majestátnych bukov. Onedlho som pri vrcholovej značke. Z hradu sa veľa nezachovalo. Zvyšky múrov len tuším pod snehovou pokrývkou. Je odtiaľto obmedzený výhľad na okolité kopce. Vyberám si termosku s čajom a chlieb so syrom, našťastie nefúka, a tak sa tu dá postávať.

Dole zbehnem rýchlo, sneh mäkne, nie je ho však veľa, ide sa dobre. Pri jazierku sa ešte pokochám zákutím s lavičkou a niekoľkými rozložitými borovicami lesnými. Potom ma čakajú len posledné metre k autu, pokračujem opäť na diaľnicu PR1BINA a domov.