Trasa

Běštín – Bezdědičky – Viklan – U Viklanu – Plešivec, sedlo – Plešivec – Plešivec, hřeben – Nad Jezírkem – Plešivecké jezírko – Bezdědičky – Beštín

Běštín

Cestou po diaľnici míňame odbočky na rýdzo české obce Řitka či Pičín a okolo štvrť na deväť parkujeme auto v obci Běštín. Sme jediné auto na parkovisku, je zamračené ráno, pofukuje vetrík a dedinka sa ešte neprebudila.

Prechádzame okolo detského pieskoviska s kopou hračiek, zdravíme ukrajinských robotníkov, ktorí pracujú na miestnom kostole, prekračujeme hlavnú cestu a dostávame sa na novú asfaltku, ktorou vedie žltá značka von z dediny. Nad dedinou robí tmavé nebo pekné scenérie.

Asfaltová cesta sa postupne rozpadáva, a po chvíľke odbočí na lesnú cestu do lesa. Úzka cestička, ktorú zvierajú jesenné stromy nás dovedie k miestnej chatovej oblasti. Na úradnej tabuli sú informácie o vtáčej chrípke, ktorá sa tu vyskytuje, ale popri korone nás "nejaká vtáčia chrípka" už nemôže prekvapiť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Trasa nás po pár zákrutách, cez drevenú bránu vyvedie z oblasti a kráčame ďalej. Trošku pofukuje vietor, čo nás trochu znepokojuje, lebo predpovede boli, že má fúkať stále viac a viac, a začína sa to napĺňať. Po pol hodine prichádzame k rázcestníku Bezdědičky. Odtiaľ pokračujeme po modrej značke doľava, lesná cesta vedie popod strmé zrázy s peknými skalami a dovedie nás k Plešiveckému viklanu.

Plešivecký viklan

Na úvod nás privíta informačná tabuľa. Tvrdí, že viklan je geomorfologický útvar, ktorý sa v minulosti používal ako názov pre kamenné bloky, ktoré bolo možno rozkývať. Dnes má slovo viklan aj iné výklady.
Aby sme sa k nemu dostali, musíme odbočiť z cesty kúsok do lesa. Nachádza sa tu hromada malých viklanov, ktoré vytvorili ľudia, ale aj hlavná atrakcia, veľký balvan na skale. Skúška, či sa nám ho podarí rozkývať, neuspela. Asi slabé raňajky.

Väčšina kameňov je pokrytá machom a dá sa ísť aj hlbšie do lesa, kde kamenné útvary pokračujú. Celkovo je to veľmi pekná a príjemná zastávka. My ale pokračujeme ďalej, a tak sa vraciame na pôvodnú cestu. Po piatich minútach sme na ďalšom rázcestí a napájame sa na asfaltovú cestu, ktorá sa prudko dvíha. Míňame akési ohradené lesné škôlky či cestičky a aj napriek asfaltovej ceste sú tu scenérie veľmi pekné vďaka vysokým stromom, ktoré na cestu vrhajú dlhé tiene.

Krkavčí skály

Prichádzame k Plešiveckému sedlu, odkiaľ to je len kilometer na vrchol. My si ale ešte urobíme jednu odbočku. Priamo zo sedla vedie vyšliapaná neznačená cestička ku Krkavčím skalám. Oblasť je pokrytá kameňmi a skalami, z ktorých sú pekné výhľady do pre nás neznámeho okolia. Pod nami je kamenná lavína, ktorá je rozhodená do údolia. Vzhľadom na to, že toto sme tu vôbec nečakali, je to pre mňa jedna z najkrajších častí výletu. Je pekne slnečno, v diaľke na kopci zahliadneme akúsi vyhliadkovú vežu, ale silnejúci vietor nás vyženie ďalej.

Pri návrate do sedla si všímame novo nasadené stromčeky. Zo sedla pokračujeme do kopca po asfaltke, ktorá sa ale hneď mení na lesnú skalnatú cestu. Už nás čaká iba záverečný prudký výstup a sme hore.

Plešivec – Čertova kazatelna

Vrchol hory Plešivec leží vo výške 654 m n. m., a nachádza sa tu skalná vyhliadka Čertova kazatelna. Ak si odmyslíme silný vietor, tak počasie nám praje, máme krásne ďaleké výhľady. Aby sme sa aspoň trošku zorientovali, keďže v podstate vôbec netušíme, kde sme a čo je okolo nás, poteší nás výhľadová tabuľa. Ďalšia tabuľa, tentoraz informatívneho charakteru nám prezradí, že sa nachádzame na Brdskom Olympe a v okolí žila Hadí královna či samotný Ďábel.

Nachádzajú sa tu dve kryté posedenia, ktoré využívame a po malom občerstvení sa poberáme dole. Cesta dole je taktiež príjemná, jesenný les posiaty machovými skalami je krásny. Stále klesáme, míňame zničený drevený plot, ktorý v minulosti pravdepodobne slúžil ako ohrada. Po celý čas nestretávame nikoho, no pravdou je, že sme sa vybrali objavovať kraj v pracovný deň a mimo letnej sezóny.

Plešivecké jezírko

Minieme ďalšie dva rázcestníky a tešíme sa ešte na niečo, čo je na mape označené ako Smaragdové jazierko. Terén sa mení od lesného koreňového porastu, až po kamenistú cestu, až nakoniec prichádzame k jazierku. Je to trošku sklamanie, lebo je to iba neudržiavaná vodná plocha v strede lesa. Pod názvom Smaragdové jazierko som si predstavoval niečo iné. Neprekáža, aj tak k nemu zídeme, čo asi veľa ľudí nerobí, lebo cesta dole sa hľadá ťažšie. Obídeme ho a na druhej strane sa vyšplháme späť hore. Vyjdeme na žltej značke, ktorá by nás mala zaviesť späť do dedinky.

Chilkoot

Po chvíľke, ale natrafíme na odbočku, ktorou sa vydáme a dorazíme k búde Chilkoot. Neveľká búda postavená z kmeňov stromov, ohniskom a posedením okolo neho nás prekvapí svojou útulnosťou a čistotou. Dnu sa nachádzajú prične, kde by sa dokázalo vyspať asi šesť až osem ľudí. Podlaha je tvorená hlinou a kameňmi. Nachádza sa tam aj kôlnička s nachystaním drevom, rošty na grilovanie a nejaká horčica.

Cestou späť ešte natrafíme na jednu studničku, pri ktorej sú položene hrnčeky s názvom Plešivecké studánky. Netrvá to dlho a prichádzame k rázcestiu Bezdědičky a uzatvárame dnešný okruh. Ešte sa nám treba vrátiť k autu, čo nám zaberie asi pol hodinky.

Záver

Krátky 9-kilometrový okruh sa dá spraviť určite rýchlejšie ako za tri hodinky, za ktoré sme ho prešli my. Je na ňom ale množstvo príjemných atrakcií, ktoré by bola škoda len tak prebehnúť.

Od efektného Plešiveckého viklanu a okolitých kameňov, cez krásne výhľady z Krkavčích skál a Čertovej kazatelne až po nie až tak smaragdové Plešivecké jazierko s blízkou útulňou. Lokalitu na skok z Prahy si určite zapíšeme do našich budúcich plánov.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek