Hľadali sme niečo nenáročné, a tak Velika Planina ideálne zapadala do našich predstáv. Jednoduchá prechádzka s krásnymi domčekmi kdesi v horách - jasná voľba. Chcela by som napísať niečo dych berúce, niečo čo chytí za srdce a povieš si, že toto malebné miesto na Zemi jednoducho musíš navštíviť. My sme sa sem vybrali s neveľkými očakávaniami. Prelustrovali sme pár fotiek na nete a spontánne sa rozhodli, že náš pobyt začneme na tomto mieste. Nakoniec z toho vyšiel najkrajší turistický zážitok počas celej dovolenky.

Ale začnem pekne po poriadku, aby som čitateľa trochu priviedla do obrazu. Autom prichádzame po ceste do sedla Volovjek, pokračujeme po prašnej ceste, zaplatíme nemalé parkovné a potom sa ďalej štveráme s naším minivanom do hôr nevedno kam. Ani som nedúfala, že nás naše štvorkolesové geovozidlo vyvezie po rozbitej ceste až na parkovisko pri kameňolome, odkiaľ začíname našu minitúru.

Keď sme vystúpili z auta, bola som vďačná za hromadu teplého oblečenia, šál a čiapku, ktorú som si so sebou pribalila. Je síce leto, ale v horách je poriadna zima a kvalitne sa naobliekame, aby sme nezmrzli. Letná dovolenka ako vyšitá. S ťažkými ruksakmi, ktorých polovicu váhy tvorí len technika, sa štveráme od parkoviska miernym stúpaním hore. Samozrejme, ešte dva razy sa vrátime k autu, lebo Stano niečo zabudol, ale to už ma ani neudivuje. Našťastie nás čaká krátka prechádzka maximálne na tri hodinky.

Vyberáme sa po turistickej značke miernym stúpaním po asfaltovej ceste, ktorá neskôr prechádza do zmiešaného lesa. Terén sa mení na strmší, pod nohami máme korene vytŕčajúce zo zeme a slizké kamene, ktoré pred chvíľou skropil dážď. Počasie je premenlivé, slnko striedajú husté mraky a máme pocit, že o chvíľu spŕchne. No to nás neodrádza od nášho cieľa.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po asi 20 minútach nášho slimačieho tempa vystúpime z hustého lesa a ocitáme sa na planine, ktorá nesie názov Gojška planina. Skôr než stihnem hundrať, ako nevládzem a že výšľap moju kondičku úplne zničil, ohúri ma nádhera pasienkov rozprestierajúcich sa pred mojimi očami. Obrázky na nete nikdy nie sú to, čo uvidím naživo. A pri tomto mieste sa mi to potvrdilo. Pred očami sa mi ukázali učupené nádherné pastierske domčeky, vypasená tráva, vôkol kravy s rozkošnými teliatkami a zvuk cengajúcich zvončekov vo vzduchu. A ticho. Nádherné a prekrásne ticho, ktoré sa dá zažiť len málokedy. Len ty, príroda a nikto viac. Mali sme šťastie, pretože počasie nezlákalo mnoho turistov, a tak sme si malebné miesto mohli vychutnať naplno.

Neďaleko sa nachádzala romantická hojdačka, ktorú sme museli samozrejme vyskúšať. Zrazu som sa cítila ako z dokonalého romantického filmu na dokonalej hojdačke na dokonalom mieste. Jednoducho idylka. Zjeme pár keksov, porobíme pár fotiek a poberáme sa ďalej.

Z Gojšky prechádzame na Malú planinu, ktorá sa od Gojšky príliš nelíši. Nahusto postavené domčeky, všade vôkol prítulné kravy, ktoré boli nesmierne zvedavé a očividne si zaľúbili turistov. Kocháme sa krásnymi výhľadmi odkiaľ vidno pekne časť Álp. Pomaly sa presúvame na Veliku Planinu, kde domčeky s kravami boli doplnené aj o možnosť zakúpiť si suveníry či pohostenie.

Po kopčekoch sú všade roztrúsené malé domčeky a spolu s pasúcimi kravami to vo mne vyvolávalo pocity ako z historického filmu zo Škótskej vysočiny. Po vrchu planiny to bola príjemná prechádzka, ktorá dokonale vyčistila naše mysle a zanechala v nás zážitok na celý život.

Okruhom sa vraciame späť k autu a búrlivo diskutujeme o kráse miesta, ktoré sme navštívili. Pridávame do kroku, pretože v diaľke vidíme tmavé mraky s hromami a nechceme stretnúť búrku priamo na holých pasienkoch. Našťastie, lejak sa spustil, až keď sme zabuchli dvere auta a celí nadšení sme sa vybrali v ústrety ďalším krásnym miestam v Slovinsku.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek