1. deň

Vyšný Kelčov – Hluchanka – chata Janošec – chata Kmínek – chata Snežná – Masarykova chata – hotel Bumbálka – Oselná – sedlo Pindula – prameň Kysuce – Makov Kopanice

Na hrebeň to od zastávky nebolo ďaleko. Vedie sem asfaltka a české domy začínajú pár metrov od sedla. Odfotil som Danicu pri hraničnom kameni a pomaly sme vykročili vľavo smer Bumbálka. Slniečko pripekalo a my sme kráčali ihličnatým lesom, potom lúkami so samotami. Tešil som sa na chatu Kmínek, mala tu byť pasová kontrola Matúšovho kráľovstva, no chatár bol preč. Zašiel som kúsok ďalej na chatu Snežná a mladý, sympatický chatár mi dal zadarmo napiť sa i pohľadnicu, keďže nemal vydať zo slovenských peňazí. Bazén mali plný vody, asi z roztopeného snehu.

Po pauze sme pokračovali ďalej, no aj Masarykova chata bola zatvorená a tak sme sa najedli až pri Bumbálke. Bol som prekvapený, že sme ešte časom šli snehom. Vpravo sa ukázala Lysá hora s vysielačom a v podstate nás sprevádzala celý pobyt na hrebeni. Nad Bumbálkou sme našli vedľa súčasného hraničného kameňa kameň z roku 1906 medzi Moravou a Uhorskom. V Makovskom priesmyku sme navštívili krčmu Valašský šenk, pozreli sme si pamätník partizánom a "štrádovali" lesom až k sedlu Pindula, kde je pamätníček na prechod partizánov.
Asfaltkou sme zišli do osady Kopanice. Tu nás informačná tabuľa inštruovala, že 800 m smerom do kopca je prameň Kysuce a tak sme sa zase štverali hore. Škoda, že búdka nad prameňom bola rozpadnutá, ale veľa zaujímavého sme sa dozvedeli z dvoch informačných tabúľ. Okrem iného aj to, že Kysuca má vraj dva pramene. Potom sme už zišli k autobusu. Krčma bola zatvorená a tak sme čakali nasucho.

2. deň

Vrchpredmier – Súľov – chata Doroťanka – Konečná – Bobek – Hluchanka – Vyšný Kelčov

Po raňajkách sme sa odviezli do Klokočovho Klinu a tu prestúpili na autobus do Vrchpredmiera. Autobus sa tu len obracia pri bývalej škole, kde je dnes vraj pohraničná polícia. Prezliekli sme sa, lebo slnko už pražilo, šiel som si vypýtať pečiatku a vyrazili sme po lesnej ceste hore. Šli sme popri pekne zrekonštruovaných dreveniciach po žltej. Asi po hodine sme vyšli pod Bielym krížom v sedle Súľov. K chatám tu z českej strany vedie asfaltka. Rozprával som sa s majiteľmi čerstvo zrekonštruovanej chaty a boli znechutení z rozhodnutia českej vlády. Lyžiari k nim už totiž nemôžu prísť po asfaltke z Čiech priamo k chate, ale musia ísť cez najbližší colný priechod okruhom cez Slovensko. Obávajú sa, že to odradí českú klientelu.

Pokračovali sme vľavo do lesa, no neustále sme prechádzali cez nejaké lazy, kde hranica priam rozdelila ulicu medzi dva štáty. Chata Doroťanka je pri osade a keďže bola zatvorená, najedli sme sa pri nej z vlastných zásob. Hraničné kamene sú úplne pri chate. Trochu sme potom stúpali a zišli do Konečnej, kde je colnica, domy, ubytovací hostinec i veľká chata. Napriek páľave sme okolo chaty šli po ľade. Od kopca Bobek sme zišli do sedla Hluchanka a do Vyšného Kelčova. Keď sme sa nasýtili, prehovoril som Danicu a pokračovali sme po asfaltke dedinou ku kamennému kostolu. Tu sme odpočívali aj s T. O. Bjatek v roku 2001 po príchode od Zátoky.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pre Danicu bola horúčava už skoro na nevydržanie. Počas celého dňa sme stále videli Lysú horu. Porovnávam si údaje v kilometroch na smerovníkoch so svojím krokomerom a až časom zistím, že nie vždy zapisuje, keďže je v puzdre, ktoré tlmí otrasy. Odvtedy nosím krokomer priamo na opasku. Máme problém poslať pohľadnice, pretože okrem pošty nikde inde nepredávajú známky a pošta je po našom návrate z kopcov vždy zatvorená. Iná vec je, že väčšinou majú všade len zimné pohľadnice. Vraj tento kraj je zameraný na zimnú turistiku, hoci podľa mňa je priam šitý aj na leto.

3. deň

Vrchpredmier – Biely kríž – Malý Polom – Čuboňov – Burkov vrch – Muřinkový vrch – Veľký Polom – Megoňky

Opäť slnečný až pálivý deň. Nástup sme si zopakovali rovnako, ako keď sme šli z Vrchpredmieru do Vyšného Kelčova, len sme odbočili vpravo. Danica si brávala so sebou kávu do termosky a tak si ju pri chate Kysuca vypila. Je tu ešte chata Súľov a Biely kríž. Pridali sa k nám mladí stanujúci a tak sme v tento deň kráčali medzi ľuďmi, pretože aj cestou sme stretli kopu iných. Dokonca aj českú policajnú hliadku v teréne. Všade množstvo prameňov a ešte stále aj sneh. Keď sme sa míňali s jedným párom, chlapec nás chcel obísť a zapadol po stehná do vody pod snehom. Malý Polom sme obišli, keďže je tam rezervácia. Za ním je lesná cesta, no hneď sme ju opustili. Odpočívali sme pri kaplnke na Muřínkovom kopci. Je to rozkošné, romantické miesto s veľkou lúkou. Potom nasledovalo strmé stúpanie na Veľký Polom a z neho už len zostup. Pod ním sme opustili značku, ktorá pokračuje do Čiech a šli podľa hraničných kameňov k asfaltke. Tá nás viedla vedľa potoka Ráztoky a potom cez les, až sme sa ocitli v osade Megoňky.

Ako som už písal v predchádzajúcom článku, sú tu v kameňolome kamenné gule a tak sme ich znovu obdivovali. Absolútne sami. Žiadne informačné tabule, zástupy ľudí. Veď Slovensko má toľko svetových rarít, že načo na tú jedna z mála nejako zvlášť upozorňovať! Odfotil som si obrovskú guľu, dali sme si minerálku v bufete- unimobunke a šli na autobus č.4 do Čadce. Na zastávke nás pristavili colníci, či nejdeme do Čiech. Celkom dobre si neviem predstaviť, ako by chceli zabrániť prechodom mimo colníc, keď republika za 75 rokov existencie vybudovala nespočetné množstvo cestičiek medzi dedinami a samotami na oboch stranách hôr od Bielych Karpát po Beskydy. To by museli asi natiahnuť ostnaté drôty povedľa celej hranice.
Chvála bohu, 21. december 2007 pre turistov otvoril turistiku naozaj bez hraníc, ak teda neporušia iné zákony o pohybe v lese.

Zaujímavosti

Mesto Turzovka leží na severozápadnom Slovensku medzi vrchmi Beskýd a Javorníkov, na brehu rieky Kysuca. Založil ju v roku 1598 palatín Juraj Turzo. Pred rozdelením na štyri obce v roku 1954 bola so 14 000 obyvateľmi najväčšou obcou Československa. V roku 1968 získala štatút mesta a dnes má asi 8 tisíc obyvateľov. Pamiatkou na 400 ročnú históriu je bronzové súsošie „Drotár a džarek“ z roku 1998 od akademického sochára Miroslava Cipára. V Turzovke sa narodili, či pôsobili spisovateľ Rudolf Jašík a Ľudovít Janota, umelci Miroslav Cipár, Ondrej Zimka, Gustáv Švábik, či Tomáš Uhorčík – druh Juraja Jánošíka.

Neďaleko Turzovky je známe pútnické miesto na hore Živčák – miesto zjavenia Panny Márie. V roku 1993 tu postavili kaplnku Panny Márie Kráľovnej Pokoja. Liečivé pramene tu ročne navštívia tisíce veriacich.

Klokočovské skalie sa nachádza v katastri obce Klokočov. Predmetom ochrany je nesúvislá skalná stena v dĺžke asi 300 metrov a s výškou 2 – 20 metrov s výraznou guľovitou odlučnosťou. Výskyt pieskovcových gúľ je viazaný na úzky pruh Ciežkovického pieskovca medzi Klokočovom a Megoňkou. Sú tu tiež bohaté porasty rebrovky rôznolistej a plavúňov.

Korňanský ropný prameň sa nachádza v katastrálnom území obce Korňa, v blízkosti osady Muchovci. Je to ojedinelý prirodzený povrchový výver ropy s jej odtokom. Zachoval sa ako jediný z niekoľkých menších v tejto oblasti.

Zdroj: propagačný materiál mesta Turzovka

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek