Február

Železná Breznica, Huta – vyhliadka nad Ladnom – Ladno – Smerovník k pomníku Juraja Kriváňa – Hronská Dúbrava

Núdzový stav vrcholí – nesmieme z okresu! Dobre. Odvezieme sa do jednej koncovej dedinky v okrese a tam sa v horách stratíme. Železná Breznica nás celkom prekvapila svojou veľkosťou, a to k nej ešte patrí časť Huta, kde sme vystúpili. Doteraz bola zima smiešna, ale vo februári konečne napadol sneh, a tak kráčame krásnou zimnou krajinou. Míňame ohradu s kravičkami. Ja dievča zo sedliackeho dvora si nikdy nezvyknem na to, že kravy môžu byť v zime bez ustajnenia. Svet je na ruby – divé zvieratá máme snahu skrotiť a domestikovať a domáce šľachtíme na divo žijúce.

Kráčame pohodlnou lesnou asfaltovou cestou. Inokedy na asfalt šomrem, ale teraz vôbec neprekáža, lebo ho prikryl mäkučký sneh. Došli sme na križovatku lesných ciest, kde začínajú lúky nad Ladnom. A samozrejme, výhľady do Žiarskej kotliny. Nuž fotím, zatiaľ čo kamaráti objavili v lesíku poľovnícku chatku s lavičkami a tam sa rozložili na prestávku. Kávičku a koláčik som neohrdla ani ja.

Vyšli sme z druhej strany lesíka a stáli sme na vyhliadke nad Ladnom. Sánka padla! Sú z nej skutočne parádne výhľady na Žiarsku a Zvolenskú kotlinu, Vtáčnik a Štiavnické vrchy.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Prešli sme z vyhliadky lúkami na poľnú, krásne zasneženú cestu, ktorou sme sa dostali na začiatok teraz len chalupárskej osady. Je tu malá kaplnka, kríž a pekná drevená tabuľa, oznamujúca, že sa nachádzame v Ladne, založenom v roku 1388, v nadmorskej výške 620 m. Keď sme si všetko popozerali, vybrali sme sa ďalej osadou. Po pravej strane pár domov, po ľavej malý lesík, upravený na prírodný detský zábavný park. Prišli sme na križovatku, kde nás upútala veľká tabuľa so šípkou. Šípka smerovala niekde tam odkiaľ sme prišli a tabuľa oznamovala, že sa tam nachádza pamätník Juraja Kriváňa, športového pilota a majstra sveta v parašutizme v lesíku pri Bvorcovej lúke.

Nikdy v živote som to meno nepočula a ani som netušila, že sme mali aj takého majstra sveta. Kamarátka Marta zo Sliača si však pamätala, že keď bola malá, rodičia o nešťastí veľa hovorili a bola zvedavá na pomník. Tak sme ho hľadali a hľadali, na susednej lúke i v neďalekom lesíku, ale nenašli sme. Spýtať sme sa nemali koho, chalupári buď neboli doma, alebo nemali záujem o zvedavých turistov. Marte sme sľúbili, že sa sem ešte vrátime a pohľadáme ho. Prešli sme za dedinu a skôr ako sme sa dali na zostup, vyliezli sme ešte na malý kopček s krížom. Maličký, ale poriadne strmý kopček prevetral naše dýchacie cesty a odmenou boli krásne výhľady, hlavne na Vtáčnik, Štiavnické vrchy, ale i na peknú lúčnatú krajinu okolo Ladna. Veľmi sympatický kraj, sem sa radi vrátime.

Zostup sme si naplánovali lúkami ponad Starú Hronskú Dúbravu do Hronskej Dúbravy na vlak. Výhľad z lúk na Zvolenskú kotlinu a Štiavnické vrchy bol očarujúci. Ale aj samotná lúka bola zaujímavá. Tráva a kvietky spali zimným spánkom pod asi 10-centimetrovou vrstvou snehu a so snehom sa vietor pekne pohral. Okolo trsov suchej trávy vytvoril malé pyramídky a na rovných úsekoch terasovité „políčka“ a malé depresie a previsy. K Starej Dúbrave sme nešli, tú si pozrieme niekedy nabudúce. Teraz sme zostúpili na cestu a ňou sme zišli do Hronskej Dúbravy na vlak.

Apríl

Železná Breznica – Lazy – skaly Celovo pod kótou 766 – Burčov (Bvorcova lúka) – Hrob rumunského vojaka – Železná Breznica

O dva mesiace, na Veľký piatok sme sa do oblasti vybrali opäť. Samozrejme jedným z cieľov bolo nájdenie pamätníka Juraja Kriváňa. Bvorcovu lúku sme síce na mape nenašli, aj informácii o pomníčku bolo len poskromne, ale hádam sa to podarí. Veď Marte sa patrí splniť prianie! Teraz sme sa rozhodli spraviť okruh zo Železnej Breznice do Železnej Breznice cez Ladno. V Železnej Breznici nás hneď upútala veselá veľkonočná výzdoba a za dedinou na križovatke zase svojrázny smerovník do jednotlivých častí chotára. Názvy ako Hlobejka, Šingliarka či Malé Fiľakovo boli zaujímavé, ale my sme si vybrali smer Lazy.

Cesta pohodlnou lesnou cestou ubiehala a vo vzduchu bolo cítiť závan prichádzajúcej jari. A nebol to len taký „virtuálny závan“. Pristavila nás skutočná vôňa lykovca jedovatého. Ružový kríček je posol jari v našich lesoch. Tak je to tu! O chvíľu budem môcť vyraziť niekde za kvietkami. Prišli sme na Lazy, čo je pekná horská lúka. Posedeli sme si, okúsili veľkonočné koláčiky a vydali sa ku kóte 766. Samotná kóta nás nezaujímala, ale na mape sú zakreslené skaly Celovo v jej obvode a tie sme si išli obzrieť. Andezitové skaly tu nemajú žiadnu extrémnu výšku ani zvlášť zaujímavé tvary, ale boli príjemným spestrením na našej trase. Tým, že ich nezakrývala zeleň, boli dobre viditeľné a potešili.

Lesnou cestou sme prišli na veľkú horskú lúku, na mapách označenú ako Burčov. Naproti, na okraji lesa bola nejaká tabuľka, no usúdili sme, že to bude buď označenie urbáru, alebo zákaz kladenia ohňa. Veď lúka sa volá Burčov a nie Bvorcova lúka a je to ešte dosť ďaleko od Ladna. To, že sme sa mýlili, sme sa dozvedeli až pri tretej návšteve oblasti.

Prešli sme celú lúku, napojili sme sa na zelenú TZT, ktorá ide z Kľačian cez Ladno do Trnavej Hory a vyšli sme pri nám známej vyhliadke nad Ladnom. Okolo Ladna sme to minule dobre presnorili, a preto sme do osady nezostúpili, ale vybrali sme sa na ďalší z oblých kopčekov, kde je hrob neznámeho rumunského vojaka, ktorý si prišiel po smrť až na Slovensko. Zahynul pred koncom vojny v roku 1945.

Od hrobu sme zišli starou lesnou cestou na zvážnicu, ktorá nás priviedla do Železnej Breznice, časť Huta. Hrob Juraja Kriváňa sme opäť nenašli, ale prechádzka to bola pekná.

December

Horná Trnavá Hora – Ladno – vyhliadka pri kríži – smerovník k pamätníku – vyhliadka nad Ladnom – Bvorcova lúka – pamätník Juraja Kriváňa – Bvorcova lúka - zelená TZT – Kľačany – Horná Trnavá Hora

Vždy keď príde naša dcéra k nám na pár dní z Bratislavy, snažíme sa jej ponúknuť okrem dobrej domácej stravy aj nejaký zaujímavý výletík. Teraz prišla na Vianoce, ktoré mali byť upršané a na blate, takže kde ju zobrať?! Stal sa však vianočný zázrak a na Štedrý deň napadol sneh, ktorý napodiv vydržal niekoľko dní. Spomenula som si na Ladno a hneď som ho podsúvala rodinnej rade. Dcéra nebola proti, manžel sa prispôsobil a keď sa syn ponúkol, že nás odvezie autom, lebo chce vyvetrať Falca (svojho psa), bola vyriešená aj otázka dopravy.

V pohode sme sa vyspali, ráno som zbalila štyri lepeňáky a vyrazili sme na rodinný výlet. Zaparkovali sme na maličkom parkovisku v Hornej Trnavej Hore pri odbočke na Ladno. Vítal nás malý Mikulášik pod smerovkou. Cesta bola odhrnutá, takže sa kráčalo pohodlne, ale nie rýchlo, lebo sme často fotili krásne zasneženú krajinu. To v našich končinách nebýva často a preto si to treba užiť. Išli sme teda pomaly, ale aj tak sme tesne pred Ladnom predbiehali skupinu ľudí. Ale niet divu! Okrem pár dospelých tu bolo niekoľko detí od miminiek po pubertu a navyše aj pes. Pristavili sme sa pri kaplnke a aj pri detskom prírodnom parku. Pribudlo v ňom zopár atrakcií, ale aj upozorňujúca tabuľka, pre tých, ktorý by sa napriek svojim kilogramom chceli v parčíku vrátiť do detských liet.

Od rána bolo zamračené, ale teraz sa začala oblačnosť trhať, a tak sme vyšli najskôr na vyhliadku pri kríži. Odtiaľ sme zbehli k smerovníku k pomníku a išli hľadať tam, kde nás šípka smerovala. Znovu sme prehľadali lúku i lesík nad Ladnom, ale nikde nič. Už sme to chceli vzdať, ale prichádzali k nám dvaja páni od hrobu rumunského vojaka. Spýtala som sa či vedia, kde je pamätník a vedeli! Dokonca vysvitlo, že starší pán bol pri budovaní pomníka a dokonca si z detstva pamätal na udalosť.

Najväčšie prekvapenie prišlo, keď nám do snehu začal kresliť cestu k pomníku. Veď sme túto cestu absolvovali už minule, ale v opačnom smere! A Bvorcova lúka je vlastne Burčov. A tabuľka, ktorú sme videli na kraji lesa, nie je zákaz kladenia ohňa, ale označuje miesto vstupu do lesa k pomníku. Prečo však nie je vyznačená trasa k pomníku nám nevedel povedať. Smerová tabuľa v Ladne je od pomníka vzdialená 2 km a to je dosť na to, aby ho obyčajný turista v členitom teréne nenašiel. Pán bol skôr prekvapený, že nás pomník vôbec zaujíma. Nuž zaujíma!

Teraz už vieme kde, tak poďme na to! Trochu nás zaskočilo, že k pôvodným siedmim kilometrom musíme pridať nejaké navyše. Nie kvôli nám, ale Falco ešte doberal antibiotiká a trochu sme sa báli, či ho nakoniec nebudeme musieť niesť. Ale bol očividne v pohode. Poskakoval okolo nás tešil sa zo snehu a určite urobil ešte kilometrík naviac.

Vyšli sme na vyhliadku nad Ladnom, potešili sa z pekných zimných výhľadov, pri poľovníckej chatke sme si dali pár koláčikov a potom kráčali lesnou cestou k Bvorcovej lúke.

Bvorcova lúka v zimnom šate je veľmi pekná. Scenérie, ktoré nejde nefotiť! A tak som stále zaostávala za rodinkou. Ale aspoň som mala prešliapanú cestu. Rodina totiž zavrhla prejazdenú cestu cez lúku k posedu a vybrali najkratšiu cestu k pamätníku popri lese. Tu však bolo naviateho snehu o čosi viac a bolo treba brodiť. Trochu nám to dalo zabrať, ale došli sme. Kovová tabuľka na tyči oznamovala, že na tomto mieste zahynul Juraj Kriváň. Až som sa zľakla, že toto je pamätník! Ale nie, je to len volavka k pamätníku.

Pamätník je asi o 50 metrov ďalej v lese. Malý pomníček bol čiastočne prekrytý snehovou perinou, ako keby tiež spal svoj zimný spánok. Osud je nevyspytateľný. Tento človek mal úspech, ocenenia, rodinné šťastie – a zrazu nič!

Po malom rozjímaní a zamyslení sme sa vydali na návrat. Ale už sme to neriskovali popri lese, ale prešli sme na prejazdenú cestu. Cesta je prejazdená poľovníkmi. Na peknej lúke majú až dva posedy. Prešli sme na južný okraj lúky a hľadali sme zelenú TZT, ktorou sme chceli zísť do Kľačian. Okraj lesa bol však poriadne zarastený a chvíľu sme blúdili, kým sme značku našli. Vedie lesnou cestou, ale očividne tadiaľ veľa ľudí nechodí. Cestu križovalo niekoľko prtí od lesnej zveri. Cez jednu len nedávno prechádzali diviaky, lebo ešte stále tu bolo cítiť ich pach a Falco sa rozštekal a vyštartoval ich smerom. Na moje počudovanie sa však na pánov povel okamžite vrátil. Syn však nechcel riskovať, a tak milý Falco bol do konca trasy na vodidle.

Zišli sme do Kľačian, kde nás zaujala malá zvonička pripomínajúca gilotínu. Ešte necelé 2 km do Hornej Trnavej Hory k autu a mohli sme spokojní odfrčať do tepla domova ku kapustničke, rezňom a šalátu.

Záver

Ladno, ale hlavne jeho okolie je veľmi čarovné. Je to jedno z miest, kde človeku stačí iba byť. V jeho okolí je veľa dobrých lesných ciest, kde sa dá túlať rôznymi smermi. Menej odvážni môžu využiť zelenú TZT z Hornej Trnavej Hory cez Ladno do Kľačian. Odporúčam zájsť aj k pomníčku. Jednak je to pekné miesto a jednak nám pripomenie, že ani úspešní nemôžu mať všetko! Aj Martu tam ešte musíme zobrať!

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek