Kúpil som si ročnú diaľničnú známku do Rakúska a snažil som sa ju využiť. Oprášil som starší plán prejsť na etapy hrebeň Fischbacherských Álp na snežniciach. Hrebeň pohoria špatia (podľa ekológov pravdepodobne krášlia) veterné vrtule, takže v lete si viem nájsť aj atraktívnejší cieľ. Naopak, v zime budú z Fischbacherských Álp krásne výhľady na susedné vápencové pohoria. Začiatkom januára som absolvoval tri etapy z plánovaného prechodu a niečo o nich napíšem.

Prvá prechádzka

Prvá prechádzka viedla z osady Alpl k chate Waldheimat Schutzhaus a späť. Do osady Alpl sa dá prísť z Bratislavy za čosi viac ako dve hodiny. Parkovísk je tu veľa, sú takmer prázdne a bezplatné.

Aby som nešiel dvakrát rovnakou trasou, vyrazil som po ceste. Keďže bola zľadovatená, snažil som sa ísť jej krajom. Prišiel som na hrebeň a všimol som si, že mám prvú vrtuľu po pravej strane. Podľa toho, čo som si pamätal, mala byť naľavo odo mňa. Zapol som mapu a zistil som, že idem zle. Musel som sa kúsok vrátiť.

Veterné vrtule sú obrovské. Človek si ich veľkosť uvedomí, keď musí popod ne prejsť. Už si myslí, že je pod vrtuľou a pomaly ju podišiel, no treba prejsť hodný kus, kým ju máte za sebou. Všade sú upozornenia, že v zime z vrtúľ opadáva ľad, ale to v dnešnom počasí nehrozí.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Waldheimat Schutzhaus je chata, na ktorej ma pred štyrmi rokmi vítali psy. Teraz je opustená a chátra. Strieška nad vchodom je už prevalená. Od chaty sú pekné výhľady na bralnatý Hochlantsch a na severe vidno zasnežený Hochschwab.

Vracal som sa po značke. Doteraz som šiel po ceste, ktorá bola vyjazdená od áut, preto snežnice odpočívali v batohu. Na chodníčku som sa začal prepadávať do snehu, takže bol čas, nasadiť si snežnice na nohy. Ale má zmysel zapatlať ich kvôli pár sto metrom? Sneh bol iba na čistinke, za ktorou bol opäť les. A tak snežnice zostali v batohu.

Druhá prechádzka

O pár dní som šiel z Alplu na prechádzku na druhú stranu. Keďže medzitým nesnežilo, snežnice som nechal doma. Hneď nad osadou je zaujímavý kostol, no drevená kaplnka stojaca na protiľahlom svahu sa mi páčila viac.

Aj dnes som šiel väčšinou po lesných cestičkách, na ktorých bol sneh ujazdený od áut. A to napriek tomu, že okolo mňa dnes, tak ako minule, neprešlo ani jedno. Na pár úsekoch ide značka chodníkom, ale tam bola trasa vychodená od turistov. Dnes som stretol troch, minule piatich.

Pri chate Sonnenhütte sa točil vlek a veselo sa tam lyžovalo. Keďže je zjazdovka otočená na juhovýchod, museli ju zasnežovať. Ponad vlek je výhľad, ale iba na nízke kopčeky, ktoré nepoznám.

Zašiel som k prvým vrtuliam a otočil som sa späť. Na rázcestí Rotes Kreuz som si všimol vysoké mravenisko. Nebolo prvé, ktoré som dnes videl. Voľakedy som ich vídaval bežne aj u nás, no v poslednej dobe sa vytratili.

Tretia prechádzka

V Rakúsku malo snežiť, takže som si na ďalšiu prechádzku opäť bral snežnice. Zaparkoval som v osade Pretul. Pred mostíkom je pľac asi na päť áut. Samozrejme, zadarmo. Vyhodil som si batoh na chrbát a vyrazil som hore zvážnicou.

Dolu sneh nepribudol, ale to ma neprekvapilo. Lenže keď som prišiel na hrebeň ku Ganzalm Hütte a na starom zľadovatenom snehu bol iba poprašok, bolo jasné, že aj dnes vláčim snežnice zbytočne. Nad chatou ma obehla dvojica miestnych turistov, pričom aj oni mali snežnice iba pripnuté na batohu. Ďalšiu skupinu turistov som stretol pri Roseggerhause a to bolo všetko.

Lúkami som stúpal na Amundsen Höhe (1666 m). Všade na okolí sú veterné vrtule, pretože tu fúka. Fúka tu aj vtedy, keď rosničky hlásia bezvetrie. Dnes malo fúkať rýchlosťou nanajvýš 3 m/s, ale na náveternej strane to muselo byť oveľa viac. Cez hrubú vetrovku som si natiahol šušťačku a jednu šatku som si uviazal aj okolo huby, aby som nemrzol.

V mrazivom počasí bola dobrá viditeľnosť. Videl som tiež vrtule pri chate Waldheimat Schutzhaus. Keďže snehu bolo málo, mohol som obdivovať skaly. Počas prvej prechádzky som videl veľa serpentinitov, počas druhej som si všimol kremence. Tu som na hrebeni míňal voľajaké bridlice.

Záver

Prechádzky by boli ideálne na snežnice, keby bolo dosť čerstvého snehu. Ich dĺžka bola od 15 do 20 kilometrov pri prevýšení 580 až 860 metrov, pričom zväčša sa ide po zvážniciach. V súčasných podmienkach mi trvali 5 až 6 hodín, na snežniciach by to bolo viac. Avšak hoci bolo snehu málo, počasie mi vyšlo a prechádzky sa mi páčili.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek