Na odstavnej ploche pred vstupom do doliny Bystrička sa lúčim s rodičmi. Oni absolvujú len prechádzku dolinou Bystrička tam a späť. Autom sa potom presunú do Kraľovian, kde sa o pár hodín stretneme. Výhodné pre všetkých.

Trasa

Dolina Bystrička – sedlo Medziholie – Stoh – Žobrák – Kraľovany

Je nedeľa, prvý októbrový víkend. Podľa predpovedí malo ísť o pomerne teplý víkend a nad pásmom lesa nemalo byť ani príliš veterno, podmienky sú teda ideálne. Jeseň tiež začala farbiť lístie. Na výstup dolinou Bystrička sa teším, pôjde pre mňa o premiéru. Cesta ubieha ľahko. Blížim sa už k záveru asfaltového úseku, keď v diaľke uvidím cyklistov mieriacich dole dolinou. Napadne mi, že zrejme nejde o cyklotrasu v zmysle návštevného poriadku, podľa mňa by sa to však mohlo zmeniť.

Zelenú turistickú značku som na chvíľu stratil, rýchlo som sa však zorientoval a nejako som k nej preskákal. Podobne, v stúpaní lesom som značku dlhšie nevidel, chodník bol však stále viditeľný. Je možné, že pováľalo práve pár stromov so značkou. Pomaly sa dostávam nad pásmo lesa a, ako obyčajne, dostavuje sa aj príjemný pocit z úspešného prechodu novým, navyše málo navštevovaným úsekom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na Stoh

Na krátkom úseku medzi sedlom Osnice a sedlom Medziholie kráčam po mne známej modrej značke z letného výstupu na Veľký Rozsutec. Menej nadšený som zo stúpania na Stoh po červenej značke. Tento úsek, ktorý na začiatku prebieha spolu so žltou značkou, je totiž veľmi blatistý a šmykľavý. Vápencové skalky mi tiež vôbec nepomáhajú. Pred dvomi rokmi som tadiaľto zo Stohu zostupoval do Štefanovej, povzbudzujem sa teda tým, že stúpanie je v týchto miestach príjemnejšou a bezpečnejšou aktivitou.

Nad pásmom lesa sa chodník zmierňuje, a vďaka slnku či vetru ani nie je blatistý. Silnie však vietor, spravím si preto malú prestávku, kým z batoha vytiahnem slnečné okuliare a čiapku. Pri tejto príležitosti si fotím Veľký Rozsutec i Osnicu. Utekám však pred rodinkou s deťmi, aby som ich nemal v zábere.

Na vrchole Stohu s potešením prijímam informáciu o tom, že do Kraľovian sú to po značke len 2,5 hodiny, a to mám samozrejme ambíciu z tohto ešte niečo ubrať. Aj na tejto zelenej značke budem mať premiéru. Zostup je veľmi rýchly, a čo je najlepšie, svah je úplne suchý. Pri pohľade na západ, na hrebeň Stien spravím pár fotiek. Som veľmi zvedavý na nasledujúci úsek na Žobrák. Raz som totiž čítal jeden článok o tom, aký náročný na orientáciu môže byť úsek v zime. Vlastne na zimné túry nie je vôbec vhodný. Takto na jeseň je však úsek veľmi pekný, pripadám si tu pomerne bezpečne a exkluzívne. Na niektorých miestach sú však nápomocné pomerne výrazné upozornenia o zmene smeru turistického chodníka. Pravda, v spomínaných ťažkých zimných podmienkach by mohli byť ľahko prehliadnuteľné.

Cez Žobrák do Kraľovian

Blížim sa k záverečnému krátkemu stúpaniu na Žobrák, chodník sa stáča do húštiny a na východ. Predbehnú ma dokonca nejakí bežci. O klesaní zo Žobráka som čítal, že je pomerne exponované, so strmými zrázmi. Naozaj, prekvapilo ma, aký úzky je hrebienok Žobráka, na jednom mieste bol zostup naozaj balansovaním na pár centimetroch. Aj zvyšok klesania je pomerne strmý. Tu sa však končí hranica národnej prírodnej rezervácie a prichádza určitý šok zo stavu nadväzujúcej lesnej cesty.

Od lesných strojov je totiž veľmi rozbahnená, balansujem raz na ľavom, raz na pravom okraji. Tento úsek som vlastne zo svojich spomienok aj veľmi rýchlo a rád vytesnil. Zdalo sa mi tiež, že hoci mala táto časť túry len minimálne klesanie, bola pomerne zdĺhavá. Cesta sa napokon začne viac zvažovať, našťastie je však aj viac kamenistá, nešmýka sa teda na nej. Pred sebou vidím vežu kraľovianskeho kostola, dolieha ku mne aj ruch áut z cesty prvej triedy údolím Váhu, stále sa mi však zdá, že som pomerne vysoko. Zostup teda nejakú chvíľu ešte potrvá.

Už sa blížim k železničnej stanici. Očakávam, či bude treba pokračovať až k oravskému nástupišťu, ktoré je priamo predo mnou. Zelená značka však odbáča k svojmu vlastnému podchodíku a prechádzam ním. Pred železničnou stanicou sa stretávam s mojím dnešným podporným tímom, ktorý má za sebou kratšiu, ale tiež peknú túru jesennou Malou Fatrou. Dostať sa z Kraľovian na hlavnú cestu v nedeľu popoludní síce trocha trvá, je to však detail. Najmä na úsek Stoh – Žobrák si zachovávam len dobré a príjemné spomienky.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek