Je január, no v okrajových pohoriach Álp už dlhšie nesnežilo a biela perina mizne. Keďže na dnes hlásili takmer bezvetrie, rozhodol som sa po rokoch opäť vybehnúť na Hochlantsch (1720 m). Na kopci som bol dvakrát, keď som obehával zaistené trasy, pričom druhýkrát som naň išiel na jar. Mám trochu predstavu, čo ma hore môže čakať, preto som si do batoha hodil mačky a čakan. Nakoniec som ich však nevyužil.

Ráno som prifrčal na Teichalm a zistil som, že parkoviská sú takmer plné. Pod hotelom zrejme parkujú hoteloví hostia a pod zjazdovkou lyžiari. Keďže nepatrím do ani jednej skupiny, auto som nechal vyššie na pľaci, ktorý bol takmer prázdny. Stáli tam iba tri ďalšie autá. Kilometer naviac nebude žiadny problém. Vyhodil som si batoh na chrbát a o 7.45 h som vyrazil na prechádzku.

Výstup

Zbehol som na rázcestie a začal som stúpať. Po pár minútach som začul hlasy. Išli zhora. Nečakal som, že takto skoro v horách niekoho stretnem, no tu šla proti mne dvojica turistov. Vyrážali za tmy a hore si pozreli východ Slnka. Neboli sami. Postupne proti mne schádzalo asi dvadsať ľudí a ďalší desiati ma obiehali. Už dávno som v Alpách nezažil také davy.

Postupne som zistil, že čakan a mačky ťahám zbytočne. Snehu je málo, chodník však na pár miestach pokrýva ľad. Zišli by sa mačence. Väčšina turistov ich mala, bez nich šli asi piati. Jeden turista zostupoval v mačkách, ale dosť ich ničil a na tvrdej nerovnej podložke to hrozilo podvrtnutím členka.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Začali sa otvárať výhľady južným smerom. Najbližším výrazným kopcom je Schöckl, ktorý sa dá rozoznať podľa charakteristického tvaru a vysielača na vrchole. Rovina okolo Grazu bola pod nízkou oblačnosťou a za ňou bolo vidno Koralpe. Snažil som sa, ale svojím zrakom som stavby na vrchole nevidel. Nuž a napravo od Koralpe bolo vidno Karavanky. Spoza Koralpe trčal ešte jeden výrazný kopec, zrejme Grintovec v Kamnických Alpách.

Väčšina ľudí brala výstup na Hochlantsch ako športový výkon. Oblečení boli naľahko, nefotili a upaľovali hore o dušu. Zastavili sa iba pod vrcholom, aby si na seba čosi obliekli. Hore totiž fúkalo. Nie veľmi, ale pri mínusových teplotách je aj mierny vietor nepríjemný.

Z vrcholu Hochlantschu sa otvorili pohľady na zvyšné svetové strany. Na juhozápade bolo vidno biele masívy Ameringkogela a Lenzmoarkogela. Na obidvoch som bol pred šiestimi rokmi na snežniciach, ale bol to boj. To bralnaté napravo budú Seckauer Tauern a ďalšie časti Nízkych Taur (Niedere Tauern). Nasledujú Ennstalerské Alpy, no Gösseck rozoznať neviem. Pred pár dňami som ho fotil zo susedného Rennfeldu a s jeho určením som nemal najmenší problém. Hochschwab je čiastočne v oblakoch, ale jeho vrcholy by som z tejto strany nespoznal ani bez nich. Ďalej napravo je Hohe Veitsch, potom nižšie Schneealpe. Nasleduje masívne bralo Heukuppe, čiže Rax, spoza ktorého vykúka Schneeberg. Potom tam máme vrtuľami vyzdobený hrebeň Fischbacher Alpen a úplne na konci bude Hochwechsel. Nádherná panoráma. Pritom dolu dobre vidno aj Teichalm, odkiaľ som pred dvomi hodinami vyrážal.

Zostup

Z kopca som zišiel k chate Steierischer Jokl, pričom trasa bola vychodená o poznanie horšie. Naviac, kúsok pod vrcholom sa vetvila. Časť turistov išla starou trasou lesom, časť podchádzala bralá na hrebeni po značke.

Zbehol som k chate Zum Guten Hirten. Špekuloval som, že zbehnem do Bärenschutz Klammu, ktorý som absolvoval pred 10,5 rokmi ako svoju prvú turistickú prechádzku v Rakúsku. V zime je roklina zatvorená, no chcel som prísť len tak ďaleko, aby som videl pod sebou vodopády. Lenže hore je tabuľa oznamujúca, že trasu rekonštruujú a otvoria ju v máji 2022.

Lesnou cestou som prišiel do doliny a stúpal som na hrebeň Rote Wandu. Avšak na lúkach som zo značky odbočil a prišiel som pod les, aby som mal lepší výhľad. Výšvih ma unavil, tak som sa zvalil na zem. Je január, ale slnkom nasvietená tráva bola vcelku teplá. Dolu podo mnou bolo vidno Tyrnauer Alm, čiže Trnavskú lúku.

Nasledoval návrat k autu. Pri chatách je rozľahlý lanový park, no v zime je uzavretý. Vleky sa točili a na svahu sa lyžovalo, lyžiarov však nebolo veľa. Väčšinu návštevníkov tvorili výletníci. Míňal som parkoviská a hľadal som aspoň jedno auto so zahraničnou ŠPZ-kou. Nenašiel som ani jedno. Žiadni Nemci, Maďari či Česi, samí Rakúšania. O 14.30 h som sa vrátil k autu a šiel som domov.

Záver

Pred pár dňami som z Rennfeldu videl voľným okom Karavanky, ale obrázok mi nevyšiel. Dnes bola viditeľnosť ešte lepšia a obrázky sa podarili. Mrzelo ma iba to, že na západe sa medzi kopce plietli oblaky. Vraj by sa tam mal dať rozoznať Hochalmspitze z Vysokých Taur (Hohe Tauern).

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek