Trasa

Banská Bystrica, Laskomerská dolina – Hámorská dolina – Lackov grúň – západný traverz Lackovho grúňa – Lackov grúň – Laskomerská dolina

Auto nechávam v Laskomerskej doline pri prvej náučnej tabuli. Parkovisko tu nie je a na úzkej ceste dolinou nezaparkujete, no mám šťastie, je tu ľudoprázdno.

Náučný chodník Laskomer vybudovali mesto Banská Bystrica, Mestské lesy Banská Bystrica a región Stredné Slovensko. Prvá náučná tabuľa hovorí o mokradných lesných spoločenstvách a vode v krajine. Vysvetľuje, čo je mokraď, aká je jej funkcia v krajine, venuje sa aj lužným lesom. Mokrade dodávajú čistú vodu, chránia pred povodňami, podporujú biodiverzitu, sú zdrojom potravy a ukladá sa v nich uhlík.

Tabule nie sú očíslované a nie je na nich mapa, takže prvá môže byť aj iná tabuľa, o ktorej neviem. Na strome je smerová tabuľka s logom chodníka, ktorý mi ukazuje, kam mám ísť. Ďalšie tabuľky sa venujú tunajším singletrailom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Smerovka ma posiela na zvážnicu Hámorskou dolinou. Značenie náučného chodníka tu zatiaľ chýba, idem po miestnej modrej značke. Cesta nenáročne stúpa, za ostrou zákrutou doľava ma vovedie do ihličnatého lesa.

Ďalšia náučná tabuľa sa venuje funkciám lesa a systému obhospodarovania tunajších lesov, kde sa využíva najmä prírode blízke hospodárenie. Miniem senník a potom turistický altánok. V prípade náhleho nečasu odporúčam skôr senník, prístrešok je príliš otvorený.

Vychádzam na menšiu čistinku s posedmi a ďalšími krmelcami pre zvieratá. Stojí tu aj ďalšia náučná tabuľa venovaná tunajšej kvetene. Hovorí, že oblasť je pomerne bohatá na výskyt rastlín. Najzaujímavejšou skupinou sú orchidey, ktorých tu našli 26 druhov. V lesoch na viacerých miestach rastie naša najväčšia orchidea - črievičník papučkový a exotickým nálezom je modruška pošvatá. Na niektorých miestach rastú aj poniklece a potom bežné druhy ako kyslička či zubačka.

Od tabule sa poberám doľava po ceste, ktorá onedlho skončí a prejde do úzkeho chodníka. Traverzuje hrebienok nazvaný Lackov grúň. Na strome nájdem aj tabuľku s názvom z roku 2008. Chodník je príjemný, vedie zmiešaným lesom, mierne sneží. Zjavne slúži aj ako singletrail, v teplejšom počasí teda treba byť opatrný, aby neprišlo ku kolízii. Značenie na stromoch stále nie je a neviem, pokiaľ takto chodník vedie. Podľa mojich informácií by mal pokračovať stále takto a potom zísť dole, tam, kde mám auto. Mňa však zláka hrebienok po pravej strane a rozhodnem sa pre vlastný okruh. Neodradí ma ani diviak, ktorý prebehne obďaleč. Nevšíma si ma a keď opatrne vyjdem na hrebienok, sú po ňom len stopy v snehu smerujúce do doliny na druhú stranu.

Neďaleko je veľká skala, ktorú si idem obzrieť. Je to malá zachádzka doľava, hoci môj smer bude opačný, ale oplatí sa. Pod skalou vyjde slnko a zafarbí svet úplne inak. Zhora je pekný výhľad na protiľahlý lesnatý hrebeň, kopec Laskomer s vysielačom a Banskú Bystricu v diaľke. Slnko mi ešte osvieti pokračovanie hrebeňa a opäť sa schová. Idem ešte chvíľu týmto smerom. Tu rastú najstaršie borovice. Páči sa mi pohľad do ich korún, rozvetvujú sa a prepletajú ako ohromné hady.

Podľa ochranára Mariána Jasíka z občianskeho združenia Prales majú viaceré tunajšie borovice lesné aj buky 300 rokov. "V tomto území sú zachovalé biotopy európskeho významu – vápencové bučiny a reliktné borovicové porasty. Hlavne niektoré staré ochranné porasty majú vysokú prírodo-ochranársku hodnotu." Najstaršie borovice, ktoré tu našli, sú staré 363, 375 a 392 rokov. Územie je v druhom stupni ochrany, chodiť tu môžete voľne.

Keď hrebienok začne klesať, otočím sa a vraciam sa. Opäť sneží. Zastavím sa ešte raz pri skalnej vyhliadke a pokračujem hrebeňom smerom k autu. Cestou míňam ďalšie pekné borovice a aj tisy. Niektoré tisy sú dosť obhryzené od zvierat, napriek tomu žijú, hoci im ostalo len málo lyka.

Z hrebienka vchádzam do širšieho lesa a pokračujem rovno, opäť natrafím na miestnu modrú značku. Okolo starého vodovodu ma privedie až k autu. Laskomerská dolina bola kedysi jednou z kľúčových pre zásobovanie Banskej Bystrice pitnou vodou, až neskôr sa začala čerpať voda spod Donovál.

Túrička potešila, ešte sa sem určite vrátim na jar pozrieť si aj miestne kvietky.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek